A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Maďarčina (Magyar nyelv) | |
Štáty | ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() |
---|---|
Región | Stredná Európa |
Počet hovoriacich | 15,0 miliónov |
Poradie | 66. miesto |
Klasifikácia | uralské jazyky |
Písmo | latinka |
Postavenie | |
Úradný jazyk | ![]() ![]() Regionálny alebo miestny jazyk v styku s úradmi v štátoch: ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() |
Regulátor | Maďarská akadémia vied |
Jazykové kódy | |
ISO 639-1 | hu |
ISO 639-2 | hun |
ISO 639-3 | hun |
Wikipédia | |
Adresa | hu.wikipedia.org |
Pomenovanie | Wikipédia, a szabad lexikon |
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Maďarčina (maď. magyar nyelv) je jediný jazyk v strednej Európe, ktorý nie je indoeurópskym jazykom.
Maďarsky hovorí dnes asi 14,5 miliónov ľudí, z toho asi 10 miliónov v Maďarsku. Je úradným jazykom v Maďarsku a od 1. mája 2004 tiež jedným z úradných jazykov v EU. Jazykový kód alebo po anglicky Language Code je hu
príp. hun
(podľa ISO 639).
Dejiny
Dejiny maďarčiny sa delia na niekoľko období, ktoré nasledujú po tzv. ugorskom období uralských jazykov, hoci o vlastnej „maďarčine“ možno hovoriť najskôr od príchodu do Panónskej panvy (roku 896):
- pramaďarské obdobie (1000/500 pred Kr. – 896/1000 po Kr.):
- obdobie pobytu pri Urale (asi do 500 pred Kr.) – Pramaďari žili ešte vo svojich uralských sídlach
- obdobie migrácie (500 pred Kr. – 896 po Kr.) – Pramaďari sa postupne presúvali, až roku 896 dosiahli horné Potisie (Maďarsko) a roku 1000 vytvorili kráľovstvo
- staromaďarské obdobie (896/1000 – cca 1541): obdobie do začiatku nadvlády Turkov nad Maďarmi
- stredomaďarské obdobie (1541 – cca koniec 18. storočia): obdobie do osvietenstva (maďarského národného obrodenia)
- novomaďarské obdobie (od konca 18. storočia dodnes)
Prvé nápisy v maďarčine možno pochádzajú z 10. storočia, písané ešte v rovásírás (tzv. staromaďarskom runovom písme), ale ich datovanie a relevancia sú veľmi sporné.
Od vzniku Uhorska (10. storočie) až do roku 1844 bola úradným jazykom latinčina.
Prvé písomné pamiatky sú len cudzojazyčné texty s niekoľkými maďarskými slovami. Prvé sú arabsko-perzské a byzantské pramene z 9. a 10. storočia, od 11. storočia aj uhorské pramene. Prvým takýmto uhorským prameňom je Zakladacia listina benediktínskeho kláštora v Tihanyi asi z roku 1055. V latinskom texte je 58 maďarských slov a 33 prípon.
Prvý súvislý text v maďarčine (190 slov, modlitba) pochádza z konca 12. storočia, prvá maďarská báseň (verzia latinského Planctus Sanctae Mariae) asi z roku 1300.
Prvé knihy v maďarčine sú z 15. storočia, spravidla kódexy s náboženským obsahom. Od konca 15. storočia sú známe aj početné svetské texty (listy a historické piesne).
Kým dovtedy boli texty v jednotlivých nárečiach, od konca 16. storočia možno pozorovať vytváranie nadregionálnej nárečovej normy. Vzniká však veľmi pomaly a stále sa rozlišuje variant západný, severný, východný a variant území pod tureckou nadvládou. V 17. a 18. storočí sa tento rozdiel v dokumentoch zmenšil na variant západný (po oboch brehoch Dunaja) a variant východný (po oboch brehoch Tisy). K vytvoreniu úplne jednotného spisovného jazyka došlo (podobne ako na Slovensku) až koncom 18. storočia a v prvej polovici 19. storočia v dôsledku osvietenských myšlienok a ako reakcia na germanizačné tendencie Jozefa II. koncom 18. storočia[chýba zdroj.
Prvé akademické pravidlá maďarského pravopisu vyšli roku 1832. Roku 1844 sa maďarčina stala úradným jazykom Uhorska namiesto latinčiny.
Pôvod slov
Percentuálny prehľad prevzatých slov[1] | ||||
---|---|---|---|---|
Neznámy pôvod | 30 % | |||
Ugrofínsky pôvod | 21 % | |||
Slovanské jazyky | 20 % | |||
Germánske jazyky | 11 % | |||
Turkické jazyky | 9,5 % | |||
Latinčina a gréčtina | 6 % | |||
Románske jazyky | 2,5 % | |||
Ostatné | 1 % | |||
Rozšírenie
Maďarčina sa používa v nasledujúcich oblastiach:
Štát | Obyvatelia |
---|---|
![]() |
9 546 374 (sčítanie 2001) |
![]() (hlavne Sedmohradsko) |
1 443 970 (sčítanie 2002) |
![]() (v pohraničných oblastiach s Maďarskom) |
520 528 (sčítanie 2001) |
![]() (hlavne Vojvodina) |
285 000 (sčítanie 2002) |
![]() (hlavne Zakarpatská Ukrajina) |
149 400 (sčítanie 2001) |
![]() |
75 555 (sčítanie 2001) |
![]() |
70 000 |
![]() (hlavne Burgenland) |
22 000 |
![]() |
16 500 |
![]() |
9 240 |
- Zdroje: Sčítania obyvateľstva; Ethnologue
Maďarsky hovoriaci obyvatelia žijú taktiež v štátoch Argentína, Austrália, Belgicko, Brazília, Kanada, Česko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Taliansko, Švajčiarsko, Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, Venezuela a v ostatných častiach sveta (približne milión hovoriacich).
Postavenie v jednotlivých krajinách
Maďarčina je úradný jazyk Maďarska, jedným z úradných jazykov Európskej únie a jedným z úradných jazykov oblasti Vojvodiny v Srbsku. V styku s úradmi sa popri vlastnom úradnom/štátnom jazyku môže maďarčina používať v Rumunsku a na Slovensku v obciach s viac než 20% podielom Maďarov, ďalej v Rakúsku len v obciach Oberpullendorf, Oberwart, Rotenturm an der Pinka a Unterwart, v Slovinsku len v obciach Hodoš, Šalovci, Moravske Toplice, Dobrovnik a Lendava[chýba zdroj, v Chorvátsku v obciach, kde tvoria viac ako tretinu (to sú v praxi len dve obce) a na Ukrajine na „miestach“ kde tvoria viac ako polovicu obyvateľstva (to sa v praxi týka viacero obcí v južnej Zakarpatskej oblasti).
Nárečia
Maďarčina sa delí na tieto nárečia (dialekty):
- západný – v západnom Maďarsku
- zadunajský – v západnom Maďarsku a na Slovensku na západ od Váhu
- alföldský (=južný) – Baranská župa a Šomoďská župa
- dunajsko-tiský (=potiský) – medzi Dunajom a Tisou, vo Vojvodine a v Sedmohradsku
- palócky (=severozápadný) – v severnom strednom Maďarsku a na Slovensku medzi Váhom a Hornádom
- severovýchodný – v severovýchodnom Maďarsku, na Slovensku na východ od Hornádu, na Ukrajine a na severozápade Sedmohradska
- mezöségsky (=stredosedmohradský) – v strednom Sedmodhradsku
- sikulský – Sikuli (v Sedmohradsku) a nárečie Čangóv (oblasť Bacău)
Čangóovia hovoria dialektom izolovaným od ostatných Maďarov, preto si uchovali dialekt veľmi podobný stredovekej maďarčine.
Príklady
- maďarský : magyar /mɑɟʝɑr/
- ahoj: szia /siɑ/
- dobrý deň: jó napot (kívánok)
- prosím: kérem (szépen) /keːrɛm seːpɛn/, legyen szíves /lɛɟʝɛn sivɛʃ/
- prepáč(te): bocsánat /botʃaːnɑt/
- ďakujem: köszönöm /køsønøm/
- toto: az /ɑz/ ez/ɛz/
- koľko?: mennyi? /mɛɲɲi/
- koľko to stojí?: mennyibe kerül? /mɛɲɲibe kɛryl/
- áno: igen /iɡɛn/
- nie: nem /nɛm/
- nerozumiem: nem értem /nɛm eːrtɛm/
- neviem: nem tudom /nɛm tudom/
- kde je WC?: Hol van a vécé? /hol vɑn ɑ veːtseː/
- ovocná šťava: gyümölcslé /ɟʝymøltʃleː/
- voda: víz /viːz/
- víno: bor /bor/
- pivo: sör /ʃør/ šör
- čaj: tea /tɛɑ/ täa
- mlieko: tej /tej/ täj
- hovoríte anglicky?: Beszél angolul? /besél ɑnɡolul/ bäsél angolul
- pomoc!: Segítség! /ʃɛɡiːtʃːeːɡ/ šägíčšég
- pracuj! dolgozz dolgozz
Vzorový text – Všeobecná deklarácia ľudských právupraviť | upraviť zdroj
- Maďarčina
- Minden emberi lény szabadon születik és egyenlő méltósága és joga van. Az emberek, ésszel és lelkiismerettel bírván, egymással szemben testvéri szellemben kell hogy viseltessenek.
- Slovenčina
- Všetci ľudia sa rodia slobodní a sebe rovní, čo sa týka ich dôstojnosti a práv. Sú obdarení rozumom a majú navzájom konať v bratskom duchu.
Ukážky písomností v maďarčineupraviť | upraviť zdroj
Halotti beszéd – Najstarší zachovaný súvislý text v maďarčine (1192 – 1195), obsahuje početné slovanské slová
Referencieupraviť | upraviť zdroj
- ↑ István Kenesei:Jazyk a jazyky (A nyelv és a nyelvek), Akadémiai Kiadó, Budapešť 2004, ISBN 963-05-7959-6, s. 134 (po maďarsky)
Pozri ajupraviť | upraviť zdroj
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk