A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Pezinok | ||||||||
mesto | ||||||||
Zhora zľava doprava: Pezinský zámok, mestské opevnenie, Stará radnica a Evanjelický kostol, Grinava, vinohrady nad Cajlou, Kučišdorfská priehrada | ||||||||
|
||||||||
Štát | ![]() | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Kraj | Bratislavský kraj | |||||||
Okres | Pezinok | |||||||
Región | Malokarpatský | |||||||
Časti | Grinava, Cajla | |||||||
Vodné toky | Saulak, Limbašský potok | |||||||
Nadmorská výška | 152 m n. m. | |||||||
Súradnice | 48°17′31″S 17°15′58″V / 48,291944°S 17,266111°V | |||||||
Rozloha | 72,76 km² (7 276 ha) [1] | |||||||
Obyvateľstvo | 24 617 (31. 12. 2022) [2] | |||||||
Hustota | 338,33 obyv./km² | |||||||
Prvá pís. zmienka | 1208 | |||||||
Primátor | Roman Mács[3] (nezávislý) | |||||||
PSČ | 902 01, 902 03, 902 14... | |||||||
ŠÚJ | 508179 | |||||||
EČV (do r. 2022) | PK | |||||||
Tel. predvoľba | +421-33 | |||||||
Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Radničné námestie 7 902 14 Pezinok | |||||||
E-mailová adresa | poslať email | |||||||
Telefón | 033 / 690 11 00 | |||||||
Fax | 033 / 641 23 03 | |||||||
Poloha mesta na Slovensku
| ||||||||
Interaktívna mapa mesta
| ||||||||
Wikimedia Commons: Pezinok | ||||||||
Webová stránka: pezinok.sk | ||||||||
Freemap.sk: mapa | ||||||||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | ||||||||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||||||||
Demonym: Pezinčan[4]
|
Pezinok (nem. Bösing, maď. Bazin, lat. Bazinium)[5] je okresné mesto na juhozápade Slovenska v Bratislavskom kraji.
Geografia
Leží asi 22 kilometrov severovýchodne od Bratislavy. Trochu ďalej severovýchodne od neho leží Trnava.
Najbližšie susedné obce sú (v zátvorke je uvedený približný geografický smer vzhľadom na Pezinok):
- Svätý Jur (Z)
- Modra (SV)
- Limbach (Z) - je z Pezinka dobre viditeľný, keďže leží na svahu Malých Karpát
- Vinosady (SV) medzi Modrou a Pezinkom
- Viničné (J)
- Šenkvice (V)
Cez Pezinok tečie Blatina, miestnymi odnepamäti nazývaná ako potok „Saulak“ alebo „Cajloch“. Podľa prvého ľudového názvu je pomenovaná aj ulica – Saulaková. Limbašský potok tečie cez historickú mestskú časť Grinava (vo všetkých starších dokumentoch až do konca 20. storočia sa uvádza Rakový potok a nie je známy žiaden záväzný právny dokument, v ktorom by bol tento názov zmenený, starousadlíci používajú názov Rakový potok).
Klíma
Priemerná teplota v januári (najchladnejší mesiac) -0,5°C (1990-2010), priemerná teplota v júli (najteplejší mesiac) 21,5°C (1991-2010).
Dejiny
Územie, na ktorom sa dnes rozkladá mesto Pezinok, sa v písomných materiáloch prvýkrát spomína v listine z roku 1208 ako „terra Bozin“.
Najstaršie dejiny Pezinka sú úzko prepojené s dejinami šľachtického rodu grófov zo Svätého Jura[6], jedného z najvýznamnejších a najbohatších rodov stredovekého Uhorska.
Nitriansky župan Tomáš, príslušník starého slovanského rodu Poznanovcov, dostal v roku 1208 od uhorského kráľa Ondreja II. majetok Pezinok (terra Bozen). Jeho syn Sebeš získal o rok neskôr Svätý Jur. Po Tomášovej smrti si jeho synovia Alexander a Sebeš rozdelili dedičstvo. Alexander zdedil Pezinok[6] a stal sa zakladateľom pezinskej vetvy, Sebeš stál pri zrode svätojurskej vetvy.
V priebehu 14. storočia sa Pezinok v rukách grófov premenil z pomerne veľkej dediny na mestečko. Grófi podporovali hospodárske aktivity svojich poddaných orientované predovšetkým na vinohradníctvo[6]. Vývoj pozitívne ovplyvnili nemeckí osadníci, ktorí sa tu usadili ešte v druhej polovici 13. storoči a následne aj v priebehu 14. storočia. V novom domove sa venovali poľnohospodárstvu, rozvíjali remeslá. Logickým vyústením, ako aj novou vzpruhou hospodárskeho vývoja bolo zaistenie trhových výsad pred rokom 1376. Vďaka podpore grófov Pezinok rástol - rástol počet obyvateľov a rast našiel odraz aj v urbanizácii lokality.
V nasledujúcich storočiach sa mesto postupne zmenilo z banskej osady na vinohradnícke mestečko po druhej vlne nemeckej kolonizácie na začiatku 16. storočia. Snaha mešťanov a obyvateľov Pezinka o získanie práv slobodného kráľovského mesta vyvrcholila 14. júna 1647, keď cisár Ferdinand III. udelil Pezinku tieto privilégiá.
V 17. – 18. storočí zažíval Pezinok svoj najväčší rozkvet a patril medzi najbohatšie mestá Uhorska. Jeho sláva a bohatstvo bolo založené na produkcii kvalitných vín.
V 19. storočí začalo postupné spriemyselňovanie mesta; bola tu založená prvá továreň na výrobu kyseliny sírovej v Uhorsku, továreň na výrobu ihiel a takisto veľká tehelňa. Dočasnú konjunktúru v 19. storočí spôsobilo predovšetkým obnovenie ťažby zlata v chotári Pezinka a zavedenie železnice, čím sa Pezinok stal najdôležitejším mestom Malokarpatskej vinohradníckej oblasti.
Prvá polovica 20. storočia predstavovala úpadok mesta. V tomto čase nebolo v Pezinku väčšieho priemyselného podniku, čo zároveň s poklesom vinohradníckej produkcie spôsobilo masívne vysťahovalectvo do Ameriky. Postupné zlepšenie sa začalo až po skončení druhej svetovej vojny. Jednou z príčin úpadku bol aj fakt, že administratívnym centrom regiónu (okresu) sa nelogicky stalo susedné mestečko Modra.
Dnes je Pezinok moderným mestom s vybudovaným priemyslom (najmä strojárska, tehliarska a stavebná výroba), kvalitnou vinohradníckou a vinárskou produkciou, rozvinutým obchodom a zaujímavými historickými pamiatkami.
Za posledných 10 rokov sa v Pezinku veľa postavilo a zrekonštruovalo. Je tu niekoľko supermarketov, hypermarket, reštaurácie a pizzérie, zopár hostincov – z ktorých najznámejší je tzv. Bermudský trojuholník: Lipár (dnes už neexistujúci), Benda, Koníček, niekoľko diskoték a Dom kultúry.
Vznikajú nové obytné zóny zamerané na individuálnu aj hromadnú bytovú výstavbu.
Pamiatky
Pre mesto je charakteristické historické centrum s typickými meštianskymi domami, ulicami v pravidelnom sieťovom pôdoryse a zvyškami pôvodných hradieb. K najvýznamnejším kultúrnohistorickým pamiatkam patrí Pezinský zámok z 13. storočia s priľahlým Zámockým parkom, štyri historicky aj architektonicky cenné kostoly a renesančná Stará radnica.
- Kostol Nanebovzatia Panny Márie z roku 1280
- Kostol Premenenia Pána z roku 1659
- Kostol Najsvätejšej Trojice z roku 1730
- Kaplnka svätej Rozálie z roku 1730
- Kostol Povýšenia svätého Kríža z 18. storočia
- Kostol svätého Žigmunda zo 14. storočia
- Evanjelický kostol augsburského vyznania z roku 1783
- Evanjelický kostol augsburského vyznania v Grinave z roku 1926
- Mestské opevnenie
Doložené historické názvy
Doložené sú tieto historické názvy:[7][8]
- 1208, 1216, 1245, 1313, 1334: Bozen
- 1231/1397, 1295, 1325, 1334, 1335, 1340: Bozyn
- 1295: Bozun, Bozinium, Bozin
- 1318: Pösing
- 1327: Bwzyn
- 1330: Bezyn
- 1387: Bazyn
- 1399: Bozen, Bozni, Bossen
- 1437: Pezink
- 1442: z Pezinka
- 1459: z Pezinku
- 1463: s Pesinka
- 1634: Bazin
- 1773: Pesinek
- 1786: Pezinek
- 1920: Pezinok
Časti mesta
- Historická časť Grinava
- Centrum
- Historická časť Cajla
- Sídliská:
- Sever I, II, III
- Juh
- Muškát I, II, III
- Starý dvor
- Sahara
- Záhradná (pôvodne sídlisko Stred)
- Za hradbami a 1. mája (pôvodne sídlisko Stred II.)
- Moyzesova (pôvodne Prednádražie)
- Čikošňa
- Panholec
- Glejovka
- Turie brehy
- Unigal
- Talihov dvor
- Rekreačné oblasti:
- Kučišdorfská dolina
- Stupy
- Pezinská Baba
- Leitne
- Slnečné údolie
- Reisinger
Obyvateľstvo
Ku dňu 31. 12. 2018 žilo v Pezinku 24 931 ľudí[9] (podľa neoficiálnych sčítaní niečo cez 35 000 obyvateľov s obyvateľmi bez trvalého bydliska).
Etnické zloženie obyvateľstva
Národ | Počet |
---|---|
Slováci | 96,51 % |
Česi | 1,21 % |
Maďari | 0,52 % |
Nemci | 0,10 % |
Ukrajinci | 0,08 % |
Rusíni | 0.07 % |
Rómovia | 0,01 % |
iní |
Náboženské zloženie obyvateľstva
Náboženstvo | Počet |
---|---|
rímski katolíci | 64,83 % |
bez vyznania | 21,02 % |
evanjelici a.v. | 8,22 % |
grécki katolíci | 0,38 % |
pravoslávni | 0,23 % |
iní |
Zaujímavosti
V Pezinku sa produkuje dobré víno. Je to najmä priaznivou klímou a tiež aj dlhou tradíciou v spracovávaní. Značné percento obyvateľov rodinných domov má miesto zadnej záhradky aj malý, niekoľkoriadkový vinohrad.
V deväťdesiatych rokoch minulého storočia bola mafiánom Petrom Steinhübelom postavená zmenšená napodobenina Sochy slobody pred jeho vtedajším autoservisom. Peter Steinhübel bol v roku 1999 zastrelený, ale napodobenina ostala na svojom mieste až dodnes. Napodobenina je na rozdiel od originálu vysoká len približne 4 metre a je slonovinovej farby.[10]
Dňa 11. júna 2005 bol v Pezinku údajne upečený najväčší krčah na svete. Vysoký bol 110 cm.
Kultúra
Pezinok je kultúrna metropola (nielen) regiónu. Silnú tradíciu tu má divadlo - PRD (Pezinské rozprávkové divadlo). Vždy tu bolo niekoľko kapiel. Najlepšie sú Krtinec, Karpatskí pastieri, Brajgel. Vznikla tu aj rapová skupina Nerieš. Každý rok sa tu konával divadelný festival Cibulák, ktorý už bohužiaľ nefunguje. Od roku 2003 pribudol aj festival amatérskych filmov PAFF a od roku 2014 aj pivný festival Pezinok Pije Pivo. Aj keď je basketbal šport, v Pezinku znamená viac, je to tu i napriek rozpadu mužstva BK Slovakofarma súčasť životného štýlu. Tiež možno povedať, že Pezinok má azda najviac skateboardistov na obyvateľa na Slovensku. Toto je ale skutočne len povrchný náhľad na bohatosť a pestrosť miestnej scény.
Kultúrne podujatia
- Pezinské vinobranie
- Dychovky v Preši
- Medzinárodný festival chrámovej hudby - AD UNA CORDA
- Pezinský permoník
- Cibulák
- PAFF
- Pezinok Pije Pivo
- Atlantída
- Keramické trhy
- Víno a levanduľa
- Pezinský strapec
- Flamenco Verano – letná škola flamenca
- Flamenconcentración – veľkonočné flamencové sústredenie
Médiá
- TV Pezinok a noviny Pezinčan
Kultúrne inštitúcie
- Pezinské kultúrne centrum
- Malokarpatské múzeum v Pezinku
- Mestské múzeum v Pezinku
- Malokarpatská knižnica v Pezinku
Šport
Mesto Pezinok má bohatú športovú tradíciu a rozvoj športu. V Pezinku je činných viac ako 30 športových klubov, spolkov a zväzov, v ktorých je organizovaných vyše 2 000 občanov mesta. Vytvárajú podmienky nielen pre rekreačné športovanie, ale mnohé z nich vychovali slovenských reprezentantov, či sú zapojené do celoslovenských vrcholných súťaží, resp. medzinárodných líg. K najúspešnejším športom v Pezinku patria mužský basketbal, ženský volejbal, karate, džudo, armwrestling, orientačný beh a iné.
Pezinok je domovom Svatavy Špánikovej - majsterky sveta v kickboxe (semikontakt), juniorského majstra Európy v džude Milana Randla, viacnásobných majstrov Slovenska v basketbale, volejbale, armwrestlingu, orientačnom behu a najlepšieho slovenského horského cyklistu a majstra Európy v zjazde na horskom bicykli Filipa Polca.
Pezinok je aj lákadlom motorizmu - každoročné preteky do vrchu na Pezinskej Babe patria k najobľúbenejším pretekom celého seriálu.
V roku 2003 mesto Pezinok prvýkrát zorganizovalo cyklomaratón s dĺžkou 200 km do partnerských miest, ktorý sa stretol s pozitívnym ohlasom a tak sa cyklomaratón so zmenenou trasou zopakoval i v nasledujúcich rokoch.
Amatérskym i rekreačným športovcom sú k dispozícii mnohé športoviská, 6 značkovaných turistických trás, 9 náučných chodníkov a pre zimné športy lyžiarsky areál na Babe s možnosťou umelého zasnežovania.
V roku 2010 sa tu znova rozbehla hokejbalová liga v ktorej je 7 tímov.
Hádam aj blízkosť obce Šenkvice s jej známou motokrosovou dráhou sa dlhodobo podpísala pod neustály nárast záujmu o moto- aj cyklokros, pričom oba sú v Pezinku silno zastúpené, s rastúcou tendenciou.
Niektoré pezinské športové kluby:
- Orientačný beh - TJ Sokol Pezinok
- Basketbal - mužský AB Cosmetics Pezinok
- Volejbal - ženský - VTC Pezinok
- Softbal - ženský/mužský - MaSK Pezinok
- Futbal - mužský - PŠC Pezinok
- Futbalgolf/FootGolf - 1. Slovenský futbalgolfový a footgolfový klub CARPATHIANS SLOVAKIA
- Judo - 1.JCP
- Hokejbal - Carpathians Pezinok, Vitamíny A, Vitamíny B, Obri Grinava, Haliganda Pezinok, Bulldogs Pezinok, Draci Pezinok
- Stolný tenis - STKPK
- Flamenco - LUNARES - tanečný priestor
- Ashtanga Vinyasa Yoga - LUNARES - tanečný priestor
- Hokej - HK '18 Karpatský Sokol
Viacero rokov bola v Pezinku amatérska Pezinská Minifutbalová Liga. Používala futbalové pravidlá FIFA s menšími obmenami:
- Asfalt miesto trávnika
- Hracia plocha a bránky mali parametre hádzanej
Liga sa v roku 2004 z dôvodu neposkytnutia ihriska hádzanárskym klubom rozpadla.
Príležitostne sa ešte konajú in-line hokej zápasy, nevykazujú však ligové parametre.
V roku 2018 bol dostavaný a daný do prevádzky zimný štadión s názvom Aréna Pezinok. Nachádza sa pri Areáli zdravia Rozálka. Zimný štadión ponúka celoročné verejné korčuľovanie na ľadovej ploche, ale aj možnosť usporiadania súkromných akcií.[11]
Vzdelanie
V meste sa nachádza 1 základná škola s materskou školou, 3 základné školy (do roku 2007 boli 4), jedna cirkevná základná škola a tri stredné školy.
- Základná škola s materskou školou Orešie (v Grinave)
- Základná škola na Fándlyho ulici
- Základná škola Jána Kupeckého
- Základná škola Na bielenisku
- Cirkevná základná škola Narnia
- Obchodná akadémia na Myslenickej ulici
- Stredná odborná škola na Myslenickej ulici (v minulosti na Komenského ulici)
- Stredná odborná škola Policajného zboru
- Gymnázium na Seneckej ulici 2
Materské školy
- Materská škola na Bystrickej ulici 1
- Materská škola na ulici gen. Pekníka 2 (s elokovanými pracoviskami na Na bielenisku 2 a Cajlanská 7)
- Materská škola na Svätoplukovej ulici 51
- Materská škola na Vajanského ulici 16
- Materská škola na Za hradbami 1 (s elokovanými pracoviskami na Za hradbami 2 a Holubyho 49)
- Materská škola na Záhradnej ulici 34
Osobnosti mesta
- Ján Kupecký (* 1667 – † 1740), uhorský barokový maliar - portrétista českého pôvodu
- Ján Baptista Najmar (* 1696 – † 1766), historik, geograf, rímskokatolícky kňaz a náboženský spisovateľ
- František Meissl (* 1837 – † 1934), slovenský maliar, lekárnik, riaditeľ sporiteľne a hasič rakúskeho pôvodu
- Katarína Franklová (* 1852 – † 1918), divadelná herečka
- Richard Réti (* 1889 – † 1929), rakúsko-uhorský, neskôr československý šachový veľmajster a jeden z najvýznamnejších šachových teoretikov 20. storočia
- Vendelín Krištúfek (* 1891 – † 1974), slovenský kňaz
- Ondrej Šteberl (* 1897 – † 1977), insitný maliar a poštový doručovateľ
- Karol Pekník (* 1900 – † 1944), generál a účastník protifašistického odboja
- Ľudovít Rajter (* 1906 – † 2000), hudobný skladateľ a dirigent
- Eugen Suchoň (* 1908 – † 1993), hudobný skladateľ
- Štefan Sandtner (* 1916 – † 2006), básnik katolíckej moderny, katolícky kňaz, salezián
- Dušan Slobodník (* 1927 – † 2001), spisovateľ, literárny vedec, prekladateľ a politik
- Jaroslav Knil (* 1929 – † 2012), maliar
- Ján Štohl (* 1932 – † 1993), astronóm
- František Srna (* 1932 – † 1973), motocyklový pretekár
- Emil Venkov (* 1937 – † 2017), akademický sochár a výtvarník
- Milan Mlsna (* 1937 – † 1992), herec, ľudový rozprávač, redaktor a režisér
- Štefan Prokop (* 1941 – † 1987), akademický sochár
- Juraj Bindzár (* 1943), divadelný, televízny a filmový režisér a scenárista
- Ivan Pessel (* 1946 – † 2005), bývalý primátor mesta Pezinok, komunálny politik a vysokoškolský pedagóg
- Ján Štrba (* 1952), fotograf
- Oliver Solga (* 1954), bývalý primátor mesta Pezinok, komunálny politik a historik
- Katarína Aulitisová (* 1964), slovenská bábkoherečka a vysokoškolská pedagogička
- Lajo Slimák (* 1964), publicista, divadelník, hudobník, organizátor kultúrneho diania, humorista, básnik a kreatívec
- Roman Féder (* 1966), hudobník, herec, humorista a spevák
- Eduard Chmelár (* 1971), rektor Akadémie médií, historik a publicista
- Zuzana Čaputová (* 1973), 5. prezidentka Slovenskej republiky, advokátka, občianska aktivistka a politička
- Rudolf Pepucha (* 1975), hudobný skladateľ a režisér
- Miroslav Holzmann (* 1976), manažér a spevák
- Filip Polc (* 1982), slovenský reprezentant v horskej cyklistike v zjazdových disciplínach
- Igor Hianik (* 1984), bývalý primátor mesta Pezinok, architekt a urbanista
- Bekim Aziri (* 1988), raper, stand-up komik a bývalý profesionálny cyklista
Partnerské mestá
Andrychów, Poľsko
Izola, Slovinsko
Mladá Boleslav, Česko
Mosonmagyaróvár, Maďarsko
Neusiedl am See, Rakúsko
Galéria
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov . Bratislava: ÚGKK SR, . Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) . Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, cit. 2023-04-12. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov online. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Pezinčan v slovníkoch JÚĽŠ online. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : s.n., 1998.
- ↑ a b c www.mestskemuzeumpk.sk online. www.mestskemuzeumpk.sk, cit. 2023-02-11. Dostupné online.
- ↑ Pezinok - História - Okres Pezinok - E-OBCE.sk online. www.e-obce.sk, cit. 2021-01-27. Dostupné online. Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk