Česko - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Česko
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Česko pozri Česko (rozlišovacia stránka).
Česká republika
Vlajka Česka Štátny znak Česka
Vlajka Znak
Národné motto:
Pravda vítězí
Štátna hymna:
Kde domov můj?
Miestny názov  
 • dlhý Česká republika
 • krátky Česko
Hlavné mesto Praha
50°5′ s.š. 14°28′ v.d.
Najväčšie mesto Praha
Úradné jazyky čeština, slovenčina[1]
Regionálne jazyky slovenčina (čiastočne úradný jazyk na celom území), poľština (čiastočne úradný jazyk na časti územia), bulharčina, chorvátčina, maďarčina, nemčina, rómčina, rusínčina, ruština, gréčtina, srbčina, ukrajinčina (jazyky úradne uznaných národnostných menšín)
Demonym Čech, Češka
Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
parlamentná republika
Petr Pavel
Petr Fiala
Vznik 1. január 1993
Susedia Nemecko, Poľsko, Slovensko, Rakúsko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
78 870[2] km² (115.)  
1 590 km² (2,0 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2022)
 • sčítanie (2021)

 • hustota (2022)
 
10 526 937 (84.)
10 701 777

134/km² (87.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2018
237 997 mil. $ (49.)
36 784 $ (39.)
Index ľudského rozvoja (2021) 0,889 (32.) – veľmi vysoký
Mena česká koruna (CZK)
Časové pásmo
 • Letný čas
CET/SEČ (UTC+1)
CEST/LSEČ (UTC+2)
Medzinárodný kód CZE/CZ
Medzinárodná poznávacia značka CZ
Internetová doména .cz, .eu
Smerové telefónne číslo +420
Map
Interaktívna mapa

Súradnice: 50°S 15°V / 50°S 15°V / 50; 15

Česko, dlhý tvar Česká republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe.[3][pozn. 1] Samostatnosť nadobudlo 1. januára 1993 ako nástupnícky štát Československa, predtým existovalo ako jedna z dvoch republík československej federácie. Nadväzuje tiež na viac ako tisícročné dejiny českej štátnosti a kultúry. Podľa svojej ústavy je Česko parlamentný, demokratický právny štátliberálnym štátnym režimom[7]politickým systémom založeným na slobodnej súťaži politických strán a hnutí. Hlavou štátu je prezident republiky, vrcholným a jediným zákonodárnym orgánom je dvojkomorový Parlament Českej republiky, na vrchole výkonnej moci stojí vláda Českej republiky.

Česko je krajina s trhovým hospodárstvom, ktoré podľa ekonomických, sociálnych a politických indikátorov, ako je HDP na obyvateľa, index ľudského rozvoja,[8] index slobody tlače či index slobody internetu od cenzúry, patrí k vysoko rozvinutým štátom sveta. Ekonomicky patrí podľa Svetovej banky do skupiny 31 najbohatších štátov sveta s najvyššími finančnými príjmami. V porovnaní s inými štátmi má veľmi malý podiel obyvateľov žijúcich pod hranicou chudoby. Vykazuje tiež pomerne nízku nerovnosť medzi najbohatšími a najchudobnejšími obyvateľmi a relatívne vyvážené prerozdeľovanie bohatstva naprieč populáciou.[9] Miera nezamestnanosti je dlhodobo nízka a pod priemerom vyspelých krajín. V indexe ekologickej stopy je Česko oproti niektorým iným vyspelým krajinám menším ekologickým dlžníkom. Podľa Global Peace Index, ktorý vypracováva každoročne Institute for Economics and Peace, sa Česko dlhodobo radí medzi 15 najbezpečnejších krajín (pohybuje sa medzi 5. a 15. miestom) na svete (index zohľadňuje hrozbu vojnového konfliktu a úroveň vnútornej násilnej kriminality).[10]

Česko je členom Európskej únie,[11] Severoatlantickej aliancie,[12] Organizácie spojených národov, Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, Svetovej obchodnej organizácie, Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky, Rady Európy, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Európskej colnej únie, súčasťou Schengenského priestoru, Európskeho hospodárskeho priestoru, členom Vyšehradskej skupiny a iných medzinárodných štruktúr.

Česko je vnútrozemský štát s rozlohou 78 870 km². Na západe susedí s Nemeckom (dĺžka hranice 810 km), na severe s Poľskom (762 km), na východe so Slovenskom (252 km) a na juhu s Rakúskom (466 km). Administratívne sa rozdeľuje na osem územných a súčasne na 14 samosprávnych krajov. Hlavné mesto je Praha, ktorá je aj jeden z krajov. V roku 2020 žilo v Česku približne 10,7 milióna obyvateľov.[13] Výrazná väčšina obyvateľstva sa hlási k českej, prípadne moravskej národnosti. K najväčšej rímskokatolíckej cirkvi sa hlási cez 10 % obyvateľstva, kým takmer 80 % obyvateľstva je bez vyznania, či v sčítaní ľudu túto položku nevyplnilo.

Historické štátne útvary na území Česka

Česko nadväzuje na tradície štátnosti Veľkej Moravy, siahajúcej do 9. storočia,[14] Českého kniežatstva, Českého kráľovstva, Sliezskych kniežatstiev a Sliezskeho vojvodstva, Moravského markgrófstva, a Česko-Slovenska.[15][16][17]

Prvým doloženým štátnym útvarom na území dnešnej Českej republiky bol nadkmeňový zväz Samovej ríše,[18][19] v druhej polovici 9. storočia potom vznikla Veľká Morava.[20] Keď okolo roku 907 zanikla pod náporom kočovných maďarských kmeňov, ťažisko štátneho vývoja sa presunulo do Čiech. Tamojší panovníci z rodu Přemyslovcov vybudovali stredoveký přemyslovský štát, nazývaný aj český štát (České kniežatstvo, neskôr České kráľovstvo), na prelome 10. a 11. storočia tvoriace súčasť Svätej ríše rímskej. Od doby Karola IV. (1348) sa pre krajiny podliehajúce českému kráľovi používal pojem krajiny českej koruny, tento pojem zahŕňal aj Moravské markgrófstvo a Vojvodstvo Horné a Dolné Sliezsko.

Od roku 1526 boli České krajiny postupne začleňované do habsburskej monarchie, ktorej vládcovia využili svoje víťazstvo v bitke na Bielej hore nad českými stavmi (1620) k výraznému obmedzeniu skoršej samostatnosti Českého kráľovstva. Krajiny českej koruny, po roku 1749 navzájom štátoprávne nespojité, zostali korunnými krajinami Habsburgovcov až do konca prvej svetovej vojny v roku 1918. Od roku 1804 mala habsburská monarchia oficiálny názov Rakúske cisárstvo a od roku 1867 sa mocnárstvo nazývalo Rakúsko-Uhorsko.

Po zániku Rakúska-Uhorska v roku 1918 vzniklo Česko-Slovensko ako unitárny štátrepublikánskym zriadením. V roku 1938 boli na základe konferencie v Mníchove pohraničné, prevažne nemeckojazyčné oblasti súčasnej Českej republiky pričlenené k nacistickej Nemeckej ríši a v roku 1939 bola uskutočnená okupácia zvyšku územia nemeckou armádou, na základe čoho vznikol protektorát Čechy a Morava. Česko-Slovensko bolo obnovené v roku 1945, od roku 1960 malo oficiálny názov Československá socialistická republika. Tá bola v roku 1969 federalizovaná, pričom v rámci tohto procesu vznikla Česká socialistická republika, formálne suverénny národný štát, z hľadiska medzinárodného práva priamy predchodca súčasnej Českej republiky. Tento oficiálny názov nesie český štát od 6. marca 1990, keď bolo po páde komunistického režimu vypustené z názvu slovo „socialistická“. Česko-Slovensko získalo v roku 1990 nový oficiálny názov: Česká a Slovenská Federatívna Republika. Krátko nato, ku koncu roku 1992, však zaniklo a miesto neho vznikli dva nové štáty, Česko a Slovensko. Dňa 1. januára 1993 vstúpila do platnosti Ústava Českej republiky, podľa ktorej preambula nadväzuje nový štát na tradície štátnosti Česko-Slovenska a bývalých krajín českej koruny.

Existenciu Českej republiky ako subjekt medzinárodného práva uznávajú všetky štáty sveta. Do 8. septembra 2009, keď boli nadviazané diplomatické vzťahy, nebola uznávaná ako samostatný štát zo strany Lichtenštajnska.[21] Lichtenštajnsko kládlo ako predbežnú podmienku uznania a nadviazanie diplomatických stykov český súhlas dvojstranne jednať o témach majetkového charakteru (majetkové spory existovaly už medzi Lichtenštajnskom a Česko-Slovenskom od vzniku Česko-Slovenska, po novom išlo aj o vyvlastnenie majetku rodu Lichtenštajnovcov podľa Benešových dekrétov).[22] Lichtenštajnská snaha zabrániť prijatie Česka do medzinárodných organizácií nebola úspešná.

Názov

Socha svätého Václava na Václavskom námestí

Oficiálnym (protokolárnym) názvom štátu je Česká republika[23][24], jednoslovným (zemepisným) štátu je Česko.[25][26][27][28][29][30][31]

Vývoj chápania výrazu Česko

Prvé použitie výrazu Česko je doložené v roku 1704 ako zemepisné označenie zahŕňajúce všetky České krajiny.[32] Naopak v roku 1777 bolo použité ako synonymum k slovu Čechy: „tak widjme při zemjch německých Cžesko, Morawu, rakauské Slezsko…“.[33]

V dobe českého národného obrodenia sa používali aj tvary češský a Češsko odvodené zo základu „Čech“. Nesprávne sa v tej dobe používal aj tvar čechský. Vplyv na vypadnutie jedného „s“ z termínu mala aj jazyková úspornosť.[34]

Od 19. storočia sa výraz Česko opäť objavuje tiež ako označenie pre všetky České krajiny.[26] V tomto význame ho od roku 1938 po Žilinskej dohode začal presadzovať moravský jazykovedec František Trávníček.[26] Slovník spisovného jazyka českého v roku 1960 ho uvádza v oboch významoch a ako zastaraný.[26] V roku 1969 vznikla Česká socialistická republika[35][36] a Slovník spisovnej češtiny z roku 1978 už archaičnosť konštatuje len u prvého významu, zatiaľ čo vo význame označenia českej časti federácie štylistickú príznačnost neuvádza.[37]

Od 6. marca 1990 bola Česká socialistická republika premenovaná na Českú republiku.[38] Na jar 1993 Český úřad zeměměřický a katastrální určil, na základe poverenia českej vlády, názov Česko a jeho preklady (angl. Czechia, fr. Tchéquie, něm. Tschechien, rus. Чехия, šp. Chequia) ako jednoslovné označenie čerstvo osamostatnenej Českej republiky.[39][40] V máji 2016 nechala Vláda ČR zapísať preklady zemepisného názvu Česko do oficiálnej databázy OSN.[41][42]

Štátne symboly

Svätováclavská koruna z českých korunovačných klenotov je štvrtá najstaršia v Európe

Štátne symboly Českej republiky sú veľký a malý štátny znak, štátna vlajka (Česko po zániku federácie prevzalo v rozpore s Ústavným zákonom o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vlajku Česko-Slovenska), štandarda prezidenta, štátna pečať, štátne farby a štátna hymna Kde domov můj. Štátne symboly poukazujú na tradície historických krajín (znak),[43] husitského hnutia (heslo na prezidentskej štandarde), národného obrodenia (hymna) a Česko-Slovenska (vlajka).[16]

Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Česka
Veľkomoravská ríša počas vlády Svätopluka I.

Pôvodné osídlenie

Územie dnešného Česka bolo človekom osídlené už pred asi 750 000 rokmi. O osídlení územia Česka z doby od 28 000 rokov pred Kr. svedčí mnoho archeologických nálezov (Kultúra nálevkovitých pohárov, Únětická kultúra, Lengyelská kultúra a iné). Od 3. storočia pred Kr. obývali túto oblasť Kelti (Bójovia) a v 1. storočí po Kr. prichádzali kmene Germánov (Markomani a Kvádi). Prvým historicky doloženým panovníkom na českom území bol markomanský kráľ Marobud.

Od konca 5. storočia sa na území dnešného Česka objavovali prví Slovania. V 7. storočí vytvorili slovanské kmene pod vedením franského kupca Sama tzv. Samovu ríšu (asi 623 – 659), išlo však skôr o nadkmeňový zväz. V rokoch 830 – 833 na Morave, na Slovensku, v severnom Maďarsku a na západnom Zakarpatsku vznikla pod vládou dynastie Mojmírovcov Veľkomoravská ríša, ktorá postupne zahŕňala aj Čechy (890 – 894), Sliezsko, Lužicu, Malopoľsko a zvyšok Maďarska. Veľkomoravská ríša bola už plnohodnotným štátnym útvarom. Bola christianizovaná, aj za pomoci byzantskej misie Cyrila a Metoda, ktorých pozval panovník Rastislav. Počas jeho následovníka Svätopluka I. ríša dosiahla maximum svojej moci. Po jeho smrti však prišiel rýchlý pád. Čechy sa od Veľkej Moravy odtrhli v roku 894 a v roku 906 alebo 907 bola rozvrátená vtedy ešte kočovnými Maďarmi.

Stredovek

České kniežatstvo počas vlády Boleslava I. a Boleslava II.
Krajiny českej koruny v 15. až 17. storočí

Začiatky českého štátu spadajú do druhej polovice 9. storočia, keď bol okrem iného pokrstený vo Veligrade, veľkomoravskom sídle, prvý doložený český knieža z dynastie Přemyslovcov Bořivoj I. V priebehu 10. a 11. storočia sa štát konsolidoval a bolo k nemu pripojené územie Moravy predovšetkým zásluhou kniežaťa Oldřicha. České kniežatstvo postupne získalo znaky viac-menej autonómneho stredovekého štátu, ktorý bol súčasťou Svätej ríše rímskej (pražské biskupstvo založené v roku 973, hlavným národným svätcom sa stal svätý Václav).

České kráľovstvo však vzniklo až v roku 1198 (pokiaľ nepočítame nezdedené tituly Vratislava II. a Vladislava II. v 11. a 12. storočí), keď nemecký kráľ uznal český kráľovský titul ako dedičný, čo potvrdil cisár Fridrich II. v roku 1212 Zlatou bulou sicílskou vystavenou přemyslovskému kráľovi Přemyslovi Otakarovi I. vrátane ďalších privilégií Českého kráľovstva. Český panovník bol odteraz oslobodený od všetkých povinností voči Svätej ríše rímskej až na účasť na ríšskych snemoch. Václav I., ale hlavne jeho syn Přemysl Otakar II., potom vybudovali rozsiahlu dŕžavu, ktorá siahala až za Alpy a k Jadranskému moru. Václav II. obrátil svoju pozornosť taktiež na sever a východ, kde sa mu podarilo nadobudnúť územie cez Poľsko až k Baltskému moru a pre svojho desaťročného syna Václava III. získal dočasne uhorskú kráľovskú korunu. Po zavraždení Václava III. v Olomouci sa České kráľovstvo ocitlo v chaose, ale voľba Jána Luxemburského českým kráľom umožnila nový vzostup, ktorý vyvrcholil hlavne počas panovania Jánovho syna Karola IV. (1316 – 1378). V rokoch 1319 – 1329 bola k Českému kráľovstvu pripojená Horná Lužica a v roku 1335 aj mesto Vroclav, ku ktorému priliehala značná časť Sliezska. Po roku 1348 bolo načas pripojené Brandenbursko.

Už v dobe vlády Karola IV. sa dajú vidieť začiatky českého reformného hnutia, ktoré sa usilovalo o prehĺbenie osobnej zbožnosti a o nápravu zosvetskenej cirkvi, a tým aj o obrodu celej spoločnosti. Náboženské spory vygradovali počas vlády Karolovho syna Václava IV. Po upálení Majstra Jána Husa v roku 1415 v nemeckej Kostnici napätie medzi Husovými priaznivcami a jeho odporcami prešlo k otvorenému nepriateľstvu a udalosti vyústili k husitským vojnám. Radikálni husiti založili mesto Tábor, ktoré sa stalo centrom husitskej revolúcie. Ján Žižka z Trocnova a Prokop Holý potom porazili všetky štyri križiacke výpravy do Čiech. Vojny boli ukončené dohodou medzi Bazilejským koncilom a umiernenými husitmi tzv. Bazilejskými kompaktátmi v roku 1436. V osobe Jiřího z Poděbrad si krajina dokonca zvolila umierneného husitu ako kráľa. Ale vonkajší tlak kráľa Jiřího prinútil prepustiť z taktických dôvodov český trón rodu Jagelovcov. Keď však v bitke pri Moháči (1526) padol druhý Jagelovec na českom tróne, Ľudovít, získali ho Habsburgovci, ktorí, spoločne s nasledujúcou dynastiou habsbursko-lotrinskou, vládli krajine ďalších takmer 400 rokov.

Novovek

Bitka na Bielej hore v roku 1620

V roku 1526 bol na český trón zvolený Ferdinand I. a s ním aj dynastia Habsburgovcov, ktorá postupne krajinu zaradila do habsburskej monarchie. Ferdinandov vnuk Rudolf II. si ešte (ako posledný Habsburg) zvolil Prahu za sídelné mesto a, aj keď bol katolík, bol čiastočne tolerantný voči českému protestantizmu (Rudolfov majestát). Po jeho smrti však éra tolerancie skončila a náboženské napätie znovu vzrástlo. V roku 1618 vypuklo proti katolíckemu panovníkovi ozbrojené povstanie českých protestantských stavov. Defenestrácia cisárskych miestodržiteľov v roku 1618 sa stala aj začiatkom tridsaťročnej vojny. Vojsko českých stavov bolo v roku 1620 v bitke na Bielej hore porazené a stavovskí vodcovia boli verejne popravení v Prahe.

Začala násilná rekatolizácia českých protestantov. Rozsiahly majetok českej exilovej šľachty a inteligencie pripadol verným stúpencom Habsburgovcov. Do polovice 17. storočia klesla populácia v Čechách a na Morave takmer o 30 % - na zhruba 1,75 milióna obyvateľov.[44] V roku 1627 bolo pre Čechy vydané Obnovené zriadenie zemské, ktorým Habsburgovci získali český kráľovský titul dedične, za jediné povolené náboženstvo bolo vyhlásené katolícke a nemecký jazyk bol formálne zrovnoprávnený s českým, fakticky bol ale uprednostnený.

Správnymi reformami Márie Terézie v roku 1749 boli Krajiny českej koruny de facto spojené s Rakúskom do unitárneho štátu, ale aj naďalej sa korunovali českí králi v rámci Českého kráľovstva. Počas hladomoru v rokoch 1770 – 1772 zomrelo najmenej 250 000 ľudí,[45] čo viedlo k rozsiahlym nevoľníckym nepokojom.[46] Náboženskou toleranciou a zrušenie nevoľníctva priniesli až reformy Jozefa II. v roku 1781. Jozef zvýšil dôraz na centralizáciu monarchie. Tejto centralizácii napomáhalo preferovanie nemeckého jazyka v štátnej aj cirkevnej správe. Ako odpoveď na ponemčovanie národa a jeho kultúry sa koncom 18. storočia začalo v českých krajinách vzmáhať české národné obrodenie, teda snaha o obnovu českej kultúry a jazyka a neskôr aj o získanie politickej moci stranami zastupujúcimi záujmy českého etnika.

Rakúsko-Uhorsko

Bližšie informácie v hlavnom článku: Rakúsko-Uhorsko
Korunné krajiny Rakúska-Uhorska v roku 1914

V druhej polovici 19. storočia počas dlhého panovania cisára Františka Jozefa I. nastal v Česku významný hospodársky rozvoj. Väčšina (asi 70 %) priemyslu Rakúska-Uhorska sa sústredila v českých krajinách vrátane oblastí osídlených Nemcami. České politické elity, hlavne František Palacký a František Ladislav Rieger, dospeli k názoru, že federalizované a vcelku demokraticky usporiadané Rakúsko (resp. Predlitavsko) by mohlo byť najvýhodnejším životným priestorom pre český národ a iné slovanské národy strednej a južnej Európy (tzv. austroslavizmus). Mocnárstvo malo byť ochranou proti mocným štátom na západe aj na východe, menovite proti Nemecku a Ruskému impériu.

Jazykové nariadenia z apríla 1897, ktorá zrovnoprávnila češtinu s nemčinou, viedla k pádu vlády a k národnostným nepokojom medzi Čechmi a Nemcami.[47] Volebný zákon z roku 1907 zaviedol všeobecné hlasovacia právo pre mužov.[48] Obdobie všestranného rozmachu českého národa v oblastiach politiky, hospodárstva, kultúry a vzdelania v rámci Rakúska-Uhorska skončilo vypuknutím prvej svetovej vojny v júli 1914. Tento neskôr celosvetový ničivý konflikt začali viedeňskí politici po Sarajevskom atentáte na rakúsko-uhorského nasledovníka trónu Františka Ferdinanda d'Este, a to v domnienke, že vojna proti malému Srbskému kráľovstvu bude pre zdanlivo mocné Rakúsko-Uhorsko ľahkou záležitosťou. Do vojny sa však rýchlo zapojili ďalšie mocnosti a Rakúsko-Uhorsko sa postupne stalo iba príveskom Nemeckej ríše, tzv. viliamového Nemecka, čo zasadilo austroslavizmu smrteľnú ranu. Pre Rakúsko-Uhorsko vojna skončila úplnou katastrofou a jeho rozpadom.

Prvá česko-slovenská republika

Bližšie informácie v článkoch: Prvá česko-slovenská republika a Dejiny Česko-Slovenska
Prezident Osloboditeľ Tomáš Garrigue Masaryk

V prvej svetovej vojne bojovalo 1,5 milióna mužov odvedených z českých okresov, z ktorých padlo 138 000 na strane monarchie a asi päť a pol tisíca (len do konca vojny) v Česko-slovenských légiách na druhej strane vojnového súperenia.[49] Viac než 90 000 dobrovoľníkov sformovalo Česko-slovenské légie vo Francúzsku, Taliansku a v Rusku, kde bojovali proti centrálnym mocnostiam (teda aj rodnému Rakúsko-Uhorsku) a neskôr aj proti ruským boľševikom.[50] Po porážke Rakúska-Uhorska boli po 28. októbri 1918 Krajiny českej koruny, časti Uhorského kráľovstva vrátane Podkarpatskej Rusi spojené do nového štátneho útvaru, Česko-Slovenska. Jeho prvým prezidentom bol zvolený Tomáš Garrigue Masaryk, ktorý od roku 1914 pracoval pre českú resp. česko-slovenskú samostatnosť v krajinách Dohody a v Rusku s podporou hlavne Edvarda Beneša a Milana Rastislava Štefánika. V období od vzniku štátu až do zániku tzv. prvej republiky (oficiálne Republiky československé) bolo Česko-Slovensko unitárnym štátom a zostalo aj po roku 1933 jediným skutočne demokratickým štátom v strednej Európe.[51]

Cez svoj deklarovaný národný charakter, založený na čechoslovakizmu, bolo Česko-Slovensko multietnickým štátom, v ktorom žilo 6 747 000 Čechov, 3 124 000 Nemcov, 2 014 000 Slovákov, 745 000 Maďarov, 462 000 Rusínov, 181 000 občanov židovskej národnosti a 76 000 Poliakov.[52]

Prvá republika po zlúčení Moravy a Sliezska do Moravsko-sliezskej krajiny v roku 1928

Po vyhlásení nezávislosti došlo k pohraničným konfliktom s Poľskom a Maďarskom, rovnako ako k nepokojom v nemeckých oblastiach krajiny. Problém nepriateľských susedov sa Česko-Slovensko, obzvlášť jeho dlhoročný minister zahraničia Edvard Beneš, pokúsilo vyriešiť spojenectvom nazvaným Malá dohoda, systémom spojeneckých zmlúv s Francúzskom a od roku 1935 aj zmluvou so Sovietskym zväzom. Sudetskí Nemci, žijúci prevažne v pohraničných oblastiach priľahlých k Nemecku a Rakúsku, sa v dôsledku Veľkej hospodárskej krízy, masívnou nezamestnanosťou (ktorá však postihla všetky národnosti) a od roku 1933 taktiež intenzívnej nacistickej propagandy radikalizovali a začali požadovať odtrhnutie od Česko-Slovenska. Tieto snahy reprezentovala Sudetonemecká strana (Sudetendeutsche Partei, SdP) vedená Konradom Henleinom. Na nátlak Nemeckej ríše (posilnenej tzv. anšlusom Rakúska v marci 1938) a európskych mocností Francúzska, Spojeného kráľovstva a Talianska bolo v septembri v roku 1938 Česko-Slovensko Mníchovskou dohodou donútené podstúpiť Nemecku rozsiahle pohraničné oblasti (tzv. Sudety). Mníchovská dohoda býva taktiež označována ako Mníchovská zrada či Mníchovský diktát, pretože zástupcovia česko-slovenskej strany neboli prizvaní k pojednávaniam a Nemecká ríša zároveň hrozila vojenským prepadnutím Česko-Slovenska. Pritom sa platná vojenská aliancia Česko-Slovenska s Francúzskom ukázala ako úplne neúčinná. Okrem postupného záboru sudetských oblastí Nemeckom (mnohokrát s početným českým obyvateľstvom) pripadli južné oblasti SlovenskaPodkarpatskej Rusimaďarsky hovoriacim obyvateľstvom Maďarsku. Malú časť česko-slovenského územia, hlavne oblasť Tešínska, zabralo Poľsko. Názov takto okliešteného štátneho útvaru sa začal písať so spojovníkom (Česko-Slovensko). Pre zostávajúce krátke obdobie od Mníchovskej dohody až do úplného rozbitia Česko-Slovenska v marci 1939 sa vžilo označenie druhá republika.

Protektorát Čechy a Morava

Bližšie informácie v hlavnom článku: Protektorát Čechy a Morava
Súsošie 82 lidických detí, ktoré boli zavraždené v tábore Chełmno 2. júla 1942
Pamätník v chráme sv. Cyrila a Metoda v Prahe venovaný parašutistom, ktorí uskutočnili atentát na R. Heydricha

Dňa 14. marca 1939 Slovensko vyhlásilo samostatnosť a po okupácii nemeckými vojskami 15. marca 1939 bol na zvyšku československého územia (teda v Česku bez Sudet, pripojených v roku 1938 k Nemecku, a východnej časti československého Tešínska, pripojené v rovnakom roku k Poľsku[pozn. 2]) vyhlásený Protektorát Čechy a Morava. Prezident Edvard Beneš v Londýne zorganizoval exilovú vládu (tzv. dočasné štátne zriadenie). Nemecká okupácia Česko-Slovenska sa stretla s masívnym odbojom obyvateľov krajiny a skupín podporovaných zo zahraničia (hlavne operácia Anthropoid), na ktorý nacisti reagovali terorom (napr. vyhladenie Lidic). Počas druhej svetovej vojny nacisti realizovali politiku totálneho nasadenia českých pracovných síl na území Nemecka, rovnako ako likvidácia židovskej diaspory na území Protektorátu. Najznámejší údaj o počte obetí nacistickej okupácie pochádza z výskumu zverejneného Gustavom Hajčíkom a Jaroslavom Voleníkom v roku 1956, podľa nich počas vojny zomrelo 360 000 Čechoslovákov.[53] Konečné riešenie českej otázky zapadalo do Generalplánu Ost, nacistického plánu na likvidáciu, ponemčení a vysídlení príslušníkov piatich slovanských národov, ktorý mal vytvoriť životný priestor pre nemecké obyvateľstvo.[54]

Česko-Slovensko v rokoch 1945 – 1992

Oslobodenie Česko-Slovenska a obdobie do februára 1948

V máji 1945 bolo dokončené oslobodzovanie Česko-Slovenska spojencami a bol obnovený formálne demokratický štát. Obdobie 1945 – 1948 je niekedy nazývané ako tretia republika.

Pri oslobodzovaní Česko-Slovenska zahynulo okolo 140 000 sovietskych vojakov. Po ich boku zomrelo okolo 11 700 Čecho-Slovákov, príslušníkov 1. čs. armádneho zboru, ktorému velil Ludvík Svoboda. Tento armádny zbor sa vyznamenal v bojoch pri Sokolove a o Kyjev a kruto krvácal v karpatsko-duklianskej operácii, kde cieľom bolo pomôcť Slovenskému národnému povstaniu. Pri oslobodzovaní Česko-Slovenska zomrelo aj 66 495 Rumunov, 1 302 Poliakov a 351 Američanov.[55][56] K oslobodzovaniu Česko-Slovenska taktiež pomohlo české májové povstania, v ktorom najznámejšou súčasťou bolo Pražské povstanie.

Po oslobodení Slovenska postupovala Červená armáda od marca 1945 na české územie z Ostravska a od Bratislavy (tu spoločne s rumunskou armádou).[57] Neskôr sa uskutočnila aj Pražská operácia Červenej armády zo severu k Prahe, ktorej sa zúčastnili taktiež jednotky rumunskej a poľskej armády.[57]) Sovietske vojská postupovali až k dohodnutej demarkačnej línii s americkou armádou a oslobodila pritom zhruba dve tretiny Čiech. Zvyšok českého priestoru západne od línie Karlovy Vary – Plzeň – České Budejovice oslobodila americká armáda.

V období 1945 až do februára 1948 už nedošlo k obnove úplne demokratického štátu. Došlo k vysídleniu Nemcov z Česko-Slovenska do Nemecka a Rakúska, počas ktorého dochádzalo k častým a väčšinou niekedy nepotrestaným zločinom a krivdám. Odsun Nemcov v roku 1945 odsúhlasili tri víťazné mocnosti na Postupimskej konferencii.[58] Problémom bolo rovnako značné obmedzenie straníckej súťaže, keď boli v českých krajinách povolené iba štyri lavicové a stredové vládne politické strany a žiadne opozičné. Dochádzalo k rozsiahlemu znárodňovaní ťažkého priemyslu, energetiky, filmového priemyslu, bánk, poisťovní, väčších stavebných podnikov atď. (tzv. Benešovy dekrety).[59][60][61]

Česko-Slovensko pod vládou Komunistickej strany

Česko-Slovensko po federalizácii v roku 1969
Horiaci sovietsky tank počas invázie vojsk Varšavskej zmluvy v Prahe v roku 1968

V parlamentných voľbách 1946 zvíťazila Komunistická strana Česko-Slovenska a tieto voľby bývajú označované ako posledné slobodné demokratické voľby po dobu viac než štyridsať rokov.[62] Vo februári 1948 sa komunisti chopili moci pučom a zlikvidovali zvyšky demokratického systému. Ťažko chorý prezident Edvard Beneš abdikoval a ešte v roku 1948 zomrel. Na jeho miesto nastúpil vodca komunistov Klement Gottwald. Krajina sa stala totalitním štátom a súčasťou východného bloku pod dominanciou Sovietskeho zväzu. Boli potlačené slobody a štruktúry občianskej spoločnosti počínajúc zrušením samosprávnych krajín (1949) až po potlačenie slobodného spolkového a ekonomického života. Došlo k emigračnej vlne ľudí do krajín neovládaných komunizmom. Kolektivizácia poľnohospodárstva a menová reforma (1953) pripravili milióny občanov o majetok. Tisíce občanov sa stali obeťami politických procesov, mnohokrát aj justičných vrážd – k najznámejším obetiam perzekúcií patria Milada Horáková, Rudolf Slánský či Heliodor Píka.

Po Gottwaldovej smrti v roku 1953 sa stal prezidentom Antonín Zápotocký, po jeho smrti potom Antonín Novotný.

Koncom 50. rokov a v 60. rokoch dochádzalo k postupnej liberalizácii, ktorá vyvrcholila v roku 1968. Začiatkom roku 1968 abdikoval prezident ČSSR Novotný a jeho nástupcom sa stal armádny generál vo výslužbe Ludvík Svoboda. Novým generálnym tajomníkom KSČ bol zvolený Slovák Alexander Dubček. Liberalizačné hnutie známe ako pražská jar bolo potlačené inváziou vojsk Sovietskeho zväzu a ďalších krajín Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968. Trvalejším štátoprávnym dôsledkom pražskej jari zostala federalizácia, nastolená k 1. januáru 1969, ktorej unitárny štát formálne zmenila na federáciu dvoch suverénnych národných štátov.[pozn. 3] Po obsadení Česko-Slovenska emigrovalo okolo 100 000 predovšetkým vzdelaných ľudí do demokratických krajín. Táto ďalšia strata kvalifikovaných odborníkov ešte umocnila postupný hospodársky úpadok Česko-Slovenska, ktorému bola krajina vystavena už od pripojenia k sovietskemu bloku. Územie Česko-Slovenska bolo fakticky okupované Sovietskou armádou, ktorá definitívne odišla až v roku 1991. Režim takzvanej normalizácie na dvadsať rokov potlačil občianske slobody, čomu sa snažilo vzdorovať hlavne hnutie Charta 77. Prezidentom ČSSR v rokoch 1975 až 1989 bol Slovák Gustáv Husák.

Nežná revolúcia a roky 1990 – 1992

Nežná revolúcia, ktorá začala 17. novembra 1989, zvrhla komunistický režim a umožnila obnovu demokracie a slobodného podnikania. Už 29. decembra 1989 bol prezidentom republiky zvolený doterajší disidentdramatik Václav Havel. Spoločenská transformácia zároveň spôsobila dramatický nárast kriminality,[63] značné zadĺženie štátu[64] a prehlbovanie federalizácie až k rozpadu spoločného štátu Čechov a Slovákov.

Václav Havel, neskorší prvý prezident samostatnej Českej republiky, počas udalostí v novembri 1989
Česká republika je súčasťou spoločného trhu aj Schengenského priestoru

Od roku 1990 začala byť federalizácia oneskorene uvádzaná do praxe, ktorá síce formálne platila už od roku 1969, ale prakticky bola do značnej miery zmrazená. Medzi oboma zložkami federácie, Českou republikou a Slovenskou republikou, rýchlo narastali rozpory (pozri pomlčková vojna), ktoré nakoniec viedli k rozpadu spoločného štátu. Česko-Slovensko zaniklo mierovou cestou k 31. decembru 1992. Doterajšie národné republiky prevzali právny poriadok zanikajúcej federácie a rozdelili si jej majetok a záväzky.

Samostatnosť Česka

Subjektom medzinárodného práva sa Česká republika stala 1. januára 1993, so zánikom federácie. Zapojila sa do západoeurópskych politických štruktúr. 12. marca 1999 bola prijatá do NATO a 1. mája 2004 vstúpila do Európskej únie. V roku 2004 pristúpila k Schengenským dohodám, na ktorých základe sa 21. decembra 2007 stala súčasťou Schengenského priestoru.[65]

Prezidentom Českej republiky bol až do marca 2003 Václav Havel, ktorý bol už česko-slovenským prezidentom. Jeho nástupcom bol zvolený Václav Klaus, po prvýkrát nastúpil do funkcie 7. marca 2003, po druhýkrát v marci 2008. Od marca 2013 do marca 2023 bol prezidentom republiky Miloš Zeman, ktorý bol prvým prezidentom zvoleným v ľudovom hlasovaní.

Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 Česko prijalo najväčšiu utečeneckú vlnu vo svojej histórii.

Prírodné pomery

Satelitná snímka Česka

Česko má spoločné hranice so 4 krajinami. Na západe hraničí s Nemeckom v dĺžke asi 810,7 km, z toho so Saskom 453,9 km a s Bavorskom 356,8 km. Z juhu hraničí s Rakúskom v dĺžke 466,1 km, na východe so Slovenskom na 251,8 km dlhej hranici a na severe s Poľskom, pričom dĺžka hranice je podľa českých údajov 761,8 km, a podľa poľských údajov až 789,89 km.

Geografia

Bližšie informácie v hlavnom článku: Geografia Česka

Česko má rozlohu 78 866 km². Z celkovej plochy leží 52 817 km² (67 %) v nadmorskej výške do 500 m, 25 222 km² (32 %) vo výške 500 až 1 000 m a iba 827 km² (1,05 %) vo výške nad 1 000 m. Priemerná nadmorská výška je 430 m. Najnižšie položeným miestom je bod odtoku Labe z krajiny pri Hřensku, s výškou 115 m n. m. Najvyšším miestom je vrchol Sněžky, 1 602 m n. m. Najvyšším umelým bodom je vrchol televízneho vysielača na vrchu Praděd, 1 654 m n. m.

Z fyzicko-geografického hľadiska leží Česko na rozhraní dvoch horských sústav. Povrch Čiech, západnej a severnej Moravy vypĺňa Česká vysočina, majúca prevažne ráz pahorkatín a stredohorí (Šumava, Český les, Krušné hory a SudetyJizerské hory, Krkonoše, Orlické hory, Králický Sněžník, na Morave Jeseníky). Pásmo zníženín v smere Dyjsko-svratecký úvalMoravská brána oddeľuje Českú vysočinu od pohorí Západných Karpát (napr. Moravskosliezske Beskydy), ktoré zasahujú na východnú časť územia. Rieka Morava preteká cez široké zníženiny: Hornomoravský a Dolnomoravský úval. V povodí riek Labe je rozsiahlejšia rovinatá a nížinná oblasť Polabská nížina. Vnútri územia prevládajú pahorkatiny a vrchoviny. Z nich najrozsiahlejšia je Českomoravská vrchovina.

Pohľad na najvyšší vrch Sněžka (1 602 m) v pohorí Krkonoše

Výbežky Česka sú: ašský výbežok, šluknovský výbežok, frýdlantský výbežok, broumovský výbežok, javornický výbežok (tiež vidnavský výbežok), osoblažský výbežok a břeclavský výbežok (tiež Dyjský trojuholník, Podyjský roh).

Geológia

Bližšie informácie v článkoch: Geológia Českého masívu a Geológia Západných Karpát

Územie Česka tvoria dve rozsiahle geologické jednotky Český masív a Západné Karpaty.

Český masív je elevačná štruktúra tvorená predmezozoickým kryštalinikom s premenenými a vyvretými horninami a jeho sedimentárnym obalom. Je súčasťou hercýnskeho orogénu, no bol postihnutý aj mladšou zlomovou tektonikou. Člení sa na niekoľko oblastí: Moldanubickú, Kutnohorsko-svrateckú, Stredočeskú, Krušnohorskú, Lužickú a Moravsko-sliezsku oblasť[66]. Tieto bloky prekambrickéhopaleozoického veku, boli spojené v priebehu hercýnskeho vrásnenia, pričom sa nasunuli smerom na sever na Východoeurópsku platformu.

Pravčická brána na území NP České Švýcarsko

V priebehu triasu bola oblasť prevažne vynorenou časťou Pangey a tvorila tzv. Vindelický val, ktorý oddeľoval alpídnu Tethýdu od platformného germánskeho vývoja na severe. Oblasť bola po zvyšok mezozoika striedavo zaplavovaná epikontinentálnym morom. Neskôr v priebehu terciéru sa na túto konsolidovanú oblasť nasunul z juhu a východu alpsko-karpatský orogén. Východná časť Českého masívu sa pod zaťažením príkrovmi flyšového pásma postupne ohýbala a spôsobila vznik karpatskej predhlbne. V kvartéri do oblasti zasahoval v priebehu ľadových dôb kontinentálny ľadovec, ktorý z oblasti Škandinávie priniesol početné bludné balvany a ďalší exotický materiál. Kvartérna pôdna pokrývka sa vyznačuje značnou variabilitou. Najrozšírenejším typom pôd v Česku sú hnedé pôdy.

Vodstvo

Rybník Rožmberk

Územie krajiny tvorí rozvodie oddeľujúce povodie Severného, Baltského a Čierneho mora. Hlavný rozvodný uzol je masív Králického Snežníka (1 423 m n. m.). Najvýznamnejšie riekyLabe (370 km) s Vltavou (433 km), v oblasti Moravy rieka Morava (246 km) s Dyjou (306 km) a v Sliezsku Odra (135 km) s Opavou (131 km). Splavné sú len Labe (od Chvaletíc) a Vltava od Prahy. Celková dĺžka splavných tokov je 303 km. Podzemné vody majú najväčšie zásoby v riečnych uloženinách Polabskej nížiny a moravských úvalov. Veľké bohatstvo minerálnych prameňov sa využíva v kúpeľoch na liečebné účely. Najviac kúpeľných miest je v západných Čechách. Jazerá ľadovcového pôvodu sú na Šumave (Čierne, Čertovo). Hospodársky význam majú rybníky založené väčšinou v 14. – 16. storočí (južné Čechy, Polabie, južná Morava, Ostravsko).[67]

Klíma

Podnebie sa vyznačuje vzájomným prenikaním a miešaním oceánskych a kontinentálnych vplyvov. Je charakteristické západným prúdením s prevahou západných vetrov, intenzívnou cyklonálnou činnosťou a pomerne hojnými zrážkami. Najviac zrážok spadne vo vyšších pohoriach, najmä na ich náveternej strane. Prímorský vplyv sa prejavuje hlavne v Čechách a na Morave. V Sliezsku už pribúda vplyvov kontinentálnej klímy z východu. Veľký vplyv na podnebie má i nadmorská výška a reliéf.

Boubínsky prales na Šumave

Živá príroda

Flóra a fauna svedčí o vzájomnom prenikaní hlavných smerov ktorými sa v Európe šírilo rastlinstvo a živočíšstvo. Lesy sú prevažne ihličnaté a zaberajú asi 33 % celkovej rozlohy krajiny. Druhové zloženie lesov sa menilo vplyvom hospodárskej činnosti, ktorej výsledkom sú prevládajúce smrekové monokultúry. Výšková stupňovitosť rastlinstva je preto nezreteľná. Pôvodné bukovo-jedľové lesy sa zachovali len na malých plochách na Šumave. Z pôvodných živočíšnych druhov sa zachovala najmä jelenia a srnčia zver.[67]

Politický systém

Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, pôvodne Český zemský snem

Česko je demokratická parlamentná republika. Výkonnú moc má prezident a vláda, ktorá vydáva nariadenia a navrhuje zákony. Zodpovedá sa Poslaneckej snemovni. Hlavou štátu je prezident, volený každých päť rokov v prezidentských voľbách. Prezident navrhuje ústavných sudcov, ktorých musí schváliť Senát, za určitých podmienok môže rozpustiť Poslaneckú snemovňu a vetovať zákony (okrem ústavných). Takisto vymenúva predsedu vlády a ďalších jej členov na návrh predsedu. Prijíma demisiu predsedu vlády a jeho prostredníctvom aj od jednotlivých členov vlády.

Český parlament je dvojkomorový, s Poslaneckou snemovňou a Senátom. Do Poslaneckej snemovne sa volí 200 poslancov každé štyri roky na základe pomerného zastúpenia. Raz za dva roky sa voľbami obmení tretina Senátu na základe dvojkolových väčšinových volieb. Každý z 81 senátorov má šesťročný mandát.

Významnými českými politikmi boli napríklad František Palacký, Jiří František Buquoy, Rudolf Stadión, Felix Schwarzenberg, Karel Chotek, Karol III. Schwarzenberg, František Ladislav Rieger, Julius Grégr, Alois Pražák, Eugen Czernin, Antonín Randa, Karel Kramář, Tomáš Garigue Masaryk, Edvard Beneš, Antonín Švehla, Vlastimil Tusar, Jan Malypetr, Jan Šrámek, Richard Coundenhove-Kalergi, Václav Havel, Dagmar Burešová, Petr Pithart, Václav Klaus, Josef Lux, Miloš Zeman, Vladimír Špidla, Mirek Topolánek, Karel VII. Schwarzenberg, Bohuslav Sobotka, Miloš Vystrčil alebo Věra Jourová.

Zahraničné vzťahy

upraviť | upraviť zdroj
Budova Strakovej akadémie na Malej Strane v Prahe je sídlom vlády Českej republiky

Česko má zavedenú štruktúru zahraničných vzťahov. Je členom OSN, Európskej únie (EÚ), NATO, Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Rady Európy. Je pozorovateľom Organizácie amerických štátov.[68] Všetky štáty (138  štátov k 3. máji 2016, z toho je deväť štátov zastúpených diplomatmi v hodnosti chargé d’affaires[69]) a medzinárodné resp. nadštátne organizácie, ktoré majú diplomatické styky s Českom, majú veľvyslanectvo v Prahe, a niektoré z nich majú generálne konzuláty alebo konzuláty v určitých mestách, najmä v Brne. Česko má v štátoch a u medzinárodných resp. nadnárodných organizácií, s ktorými má diplomatické styky, recipročne svoje veľvyslanectvá (ambasády) a konzuláty.

Hlavnú úlohu v zameriavaní a upresňovaní zahraničnej politiky majú premiér a minister zahraničných vecí. Pre zahraničnú politiku Českej republiky je zásadné členstvo v Európskej únii. Česká republika má silné väzby so Slovenskom, Poľskom a Maďarskom, okrem iného ako člen Visegrádskej skupiny. Rozsiahle styky má Česká republika so susedným Nemeckom a Rakúskom a ďalšími členskými štátmi Európskej únie, so Spojenými štátmi americkými as Izraelom. Po roku 2020 dochádza k posilňovaniu vzťahov s ázijskými demokratickými štátmi, napríklad s Taiwanom. Naopak zlé vzťahy má Česko dlhodobo s Ruskou federáciou, od roku 2021 Česko figuruje na oficiálnom ruskom zozname nepriateľských krajín. Problematické vzťahy má Česká republika aj s Čínskou ľudovou republikou.

Ministerstvo zahraničných vecí

Na prvý polrok 2009 prebralo Česko od Francúzska predsedníctvo Rade EÚ, ďalšie predsedníctvo sa odohralo roku 2022.

Českí predstavitelia podporujú disidentov v Barme, Bielorusku, Číne, Rusku, na Kube a v ďalších štátoch.

K slávnym českým diplomatom minulosti patrili napríklad Jaroslav Lev z Rožmitálu, Humprecht Ján Czernin, Václav Antonín Kounic-Rietberg, Filip Jozef Kinský, Karol Filip Schwarzenberg, Alois Lexa z Aehrentahlu, Otakar Czernin, Edvard Beneš, Kamil Krofta, Jan Masaryk, Jiří Hájek, Jiří Dienstbier, Luboš Dobrovský, Jozef Zieleniec, Michael Žantovský, Peter Kolář, Karel Schwarzenberg či Peter Pavel.[70]

Podrobnejšie informácie nájdete v článku Armáda Českej republiky.

Armáda Českej republiky sa skladá z letectva, pozemných síl a podporných jednotiek. Prezident Českej republiky je formálne vrchným veliteľom ozbrojených síl, hlavný vplyv na ozbrojené sily však má ministerstvo obrany, vláda a generálny štáb. V roku 2004 bola zrušená základná vojenská služba a armáda sa tak stala plne profesionálnou organizáciou. 12. marca 1999 krajina vstúpila do Severoatlantickej aliancie, v rámci ktorej plní svoje vojenské záväzky. Počet aktívnych vojakov je približne 29 300 vrátane civilných zamestnancov.

Generálny štáb Armády Českej republiky

České jednotky sa podieľali na operáciách UNPROFOR, SFOR, EUFOR v Bosne a Hercegovine, KFOR v Kosove a ISAF v Afganistane. Českí vojaci pôsobia v Iraku, v pobaltských štátoch a na Slovensku.

Vysokú prestíž majú tradične českí vojenskí chemici (dnes 31. pluk radiačnej, chemickej a biologickej ochrany v Liberci). Od svojho prvého nasadenia v medzinárodných silách v operácii Púštna búrka roku 1991, patrí k hlavným českým príspevkom k spojeneckým akciám. Od roku 2003 libereckí chemici pravidelne velia mnohonárodnému práporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany Síl rýchlej reakcie NATO (NATO Response Force).

Výzbroj Armády Českej republiky zahŕňa nadzvukové stíhačky JAS-39 Gripen, bojové lietadlá Aero L-159 Alca, útočné helikoptéry Mil Mi-35, obrnené transportéry: Pandur II, BVP-1, BVP-2, OT-90 a modernizované tanky T-72M4CZ. V roku 2022 začala v súvislosti s vojnou na Ukrajine rozsiahla modernizácia českej armády.[71]

Česká armáda podľa prieskumov verejnej mienky dlhodobo patrí k najdôveryhodnejším českým inštitúciám.[72]

Najznámejšími českými, prípadne československými, vojakmi a vojvodcami minulosti boli Přemysl Otakar II., Ján Luxemburský, Ján Žižka, Albrecht z Valdštejna, Karel Filip Schwarzenberg, Josef Václav Radecký z Radče, Jozef Šnejdárek, Heliodor Píka, Ludvík Svoboda, Jan Kubiš, Jozef Gabčík, František Fajtl či Petr Pavel.

Ľudské práva

upraviť | upraviť zdroj
Sídlo Rádia Slobodná Európa v Prahe

Ľudské práva v Česku sú garantované Chartou základných práv a slobôd a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach. Napriek tomu sa vyskytovali prípady porušovania ľudských práv ako diskriminácia rómskych detí, kvôli ktorým Európska komisia požiadala Česko o podanie vysvetlenia, alebo nezákonnej sterilizácie rómskych žien, za ktoré sa vláda ospravedlnila. Podľa komentára ombudsmana Stanislava Škrečka z roku 2020 je diskriminácia Rómov v súčasnosti len minimálna, čomu nasvedčuje štatistika podaných oznámení. Dochádza tiež k porušovaniu ľudských práv v niektorých zariadeniach pre seniorov av psychiatrických liečebniach.

Roku 2000 bol na ochranu základných práv a slobôd zriadený úrad Ombudsmana (ombudsmana). Autorita ombudsmana je však skôr neformálna.

Logo humanitárnej organizácie Človek v núdzi

Podľa indexu ekonomickej slobody, ktorý vytvára The Heritage Foundation a The Wall Street Journal, je Česko 24. najslobodnejšou krajinou na svete z hľadiska obchodu. Podľa Svetového indexu slobody tlače, vytváraného organizáciou Reporters without borders, má Česko 21. najslobodnejšie mediálne prostredie na svete. (Obaja údaje platia k roku 2016.)

Praha je sídlom Radio Free Europe/Radio Liberty. Na začiatku 90. rokov ju do Československa osobne pozval Václav Havel.

Osoby rovnakého pohlavia môžu v Česku uzavrieť tzv. registrované partnerstvo. Podľa prieskumov je väčšina obyvateľov dlhodobo pre uzákonenie plnohodnotného manželstva pre osoby rovnakého pohlavia, tento zákon však zatiaľ naráža na nesúhlas niektorých konzervatívnych strán.

K najznámejším českým aktivistom a podporovateľom ľudských práv patrí pražská rodáčka Berta von Suttnerová, ktorá za svoj pacifistický boj získala Nobelovu cenu za mier, filozof a prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk, študent Ján Palach, ktorý sa v roku 1969 upálil v proteste proti sovietskej okupácii, Karel Schwarzenberg, ktorý bol v rokoch 1984 až 1990 predsedom Medzinárodného helsinského výboru pre ľudské práva, Václav Havel, dlhoročný disident a neskorší prezident, sociologička a disidentka Jiřina Šiklová či Šimon Pánek, zakladateľ organizácie Človek v núdzi.

Česká národná banka v Prahe

Česko je vyspelý priemyselno-poľnohospodársky štát. Známe je starou tradíciou priemyselnej výroby a rozvinutým poľnohospodárstvom. Hrubý domáci produkt na hlavu v parite kúpnej sily v roku 2010 dosiahol 82 % priemeru (EÚ 27). Zahraničný obchod Česka po veľa rokoch pasívnej bilancie vykázal v roku 2005 prebytok. Najväčšími obchodnými partnermi Česka sú susedné štáty Nemecko, Slovensko a Rakúsko.

Poľnohospodárska výroba takmer pokrýva domácu spotrebu. Viac ako dve pätiny rozlohy štátu tvorí orná pôda. Úrodné černozeme a hnedozeme sú rozšírené na Polabí a v moravských úvaloch. Pestujú sa na nich obilniny (pšenica, jačmeň, kukurica), zemiaky, cukrová repa, zelenina, ľan a repka. Svetovú povesť má pestovanie chmeľu a vinohradníctvo. Významným produktom a aj exportným tovarom je pivo. Základom živočíšnej výroby je chov kráv, ošípaných a hydiny, ďalej včelárstvo a chov sladkovodných rýb (najmä kaprov) v miestnych rybníkoch.

Ťažobný priemysel má v štruktúre ekonomiky klesajúci význam. K hlavným nerastným surovinám ťažených v Česku patrí čierne a hnedé uhlie (produkcia koksu), ďalej stavebné hmoty a urán. Výroba porcelánu je založená na ťažbe kvalitného kaolínu v okolí. V malom rozsahu sa tiež ťaží ropa a zemný plyn a ďalšie suroviny. Rozhodujúci objem ropy a zemného plynu sa však dováža z Ruska, ropa aj z bavorského Ingolstadtu.

Jadrová elektráreň Temelín, jedna z dvoch jadrových elektrární v krajine

Základom energetiky sú uhoľné a jadrové elektrárne (Temelín a Dukovany). Významnými priemyselnými centrami sú Praha, oblasť Brna, oblasť Ostravy a Plzne. Medzi dôležité odvetvia priemyslu patrí hutníctvo, strojárstvo, textilný priemysel, potravinársky priemysel, elektropriemysel a výroba dopravných prostriedkov. Najdynamickejšie sa rozvíjajúcim odvetvím je stavebníctvo, ťahačom vývozu je automobilový priemysel (značka Škoda).

Dôležitým sektorom sa stávajú služby. Najmä Praha priťahuje aj nadnárodné spoločnosti, ktoré tu zakladajú svoje stredoeurópske pobočky.[73] Cestovný ruch je výrazným zdrojom príjmov Česka. Okrem Prahy a kúpeľných miest láka návštevníkov mnoho hradov, zámkov, stredovekých miest, chránených národných parkov a prírodných zvláštností. K nim patrí napríklad Moravský kras s priepasťou Macocha a jaskyňami, Český ráj s pieskovcovými skalnými útvarmi, zámok Hluboká nad Vltavou, krásne historické mesto Český Krumlov, kúpeľné mesto Karlove Vary, Boubínsky prales na Šumave a mnoho ďalších. Krajinu každoročne navštívi necelých 7 miliónov turistov. Tomu zodpovedá aj snaha o zlepšenie dopravnej infraštruktúry.[74]

Hlavná stanica v Prahe

Česká doprava je svojim výkonom rozvinutá. Železničná doprava má najvýznamnejšie postavenie v preprave nákladov. Železničná sieť sa radiálne zbieha do Prahy, kde je najväčší železničný uzol v štáte. Rozvoj automobilovej dopravy determinuje diaľničná sieť. Česko má približne 1 350 km diaľnic a rýchlostných komunikácií. Letecká doprava sa v súčasnosti uplatňuje najmä v medzinárodnom styku. Riečna doprava je na riekach Labe a Vltava. Labe plní funkciu riečnej cesty, ktorá slúži najmä vnútrozemskej doprave. Dĺžka vodných ciest je 677 km.[67]

Obyvateľstvo

upraviť | upraviť zdroj
Folklórny súbor z južnej Moravy, nosiaci miestne kroje

V Česku žije 10,71 mil. obyvateľov. V porovnaní s európskymi krajinami patrí medzi stredne zaľudnené štáty. Priemerná hustota zaľudnenia je 134 obyv./km2. Osídlenie je však nerovnomerné. Medzi oblasti s najnižšou koncentráciou obyvateľstva patria pohraničné oblasti južných a západných Čiech, na severnej Morave a v Sliezsku Jesenicko a Osoblažsko. K hustot zaľudneným oblastiam patrí Praha so svojím zázemím, Polabie, Severočeská panva, Liberecko a východné Čechy, na Morave zasa priemyselná oblasť Ostravy a Brno so svojím okolím.[67]

Počet obyvateľov Česka klesá. V poslednom období krajina vykazuje prirodzený úbytok. Veková štruktúra sa mení v prospech starších vekových kategórií. Vekové zloženie obyvateľstva je nasledujúce: vek do 14 rokov má 16%, vek 15 – 59 rokov 65%, 60 rokov a viac má 19% obyvateľstva. Stredná dĺžka života žien je 79 rokov, mužov 72 rokov.[67]

Národnostné zloženie podľa sčítania ľudu v roku 2001 je: národnosť česká – 90,4 %, moravská – 4,9 %, sliezska – 0,1 %, slovenská – 1,4 %, poľská – 0,4 % nemecká – 0,2 %, ukrajinská – 0,5 %, vietnamská – 0,3 %, rómska – 0,1 %.

Podľa vierovyznania tvoria: ateisti – 59 %, Rímskokatolícka cirkev – 26,8 %, Českobratrská církev evangelická – 1,2 %, Cirkev československá husitská – 1 %, nezistená – 8,8 %. Pôsobí tu aj mnoho iných menších kresťanských cirkví, napr. Sliezska cirkev evanjelická a. v., starokatolícka cirkev a iné. Česko je vplyvom dlhého spoločensko-historického vývoja krajina s najnižším podielom veriacich na svete.

Česko má pomerne hustú sídelnú sieť. Rozhodujúci podiel na počte obcí majú mestá nad 5 000 obyvateľov, v ktorých žije 71% obyvateľstva krajiny. Z hľadiska sídelnej štruktúry má Česko 6 veľkomiest nad 100 000. Okrem hlavného mesta Prahy k nim patrí Brno, Ostrava, Plzeň, Liberec a Olomouc. Dlhšie trvajúcim trendom je vyľudňovanie vidieka.

Najväčšie mestá podľa počtu obyvateľov

upraviť | upraviť zdroj
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Česko

Írán
Údolí králů
Úmrtí v roce 2022
Úmrtí v roce 2023
Únor
Ústí nad Labem
Útok na Pearl Harbor
Čáslav
Čína
Čaplynka
Čaplynský rajón
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Čečensko
Češi
Čeština
Čechy
Čerkaská oblast
Čerkasy
Černá Hora
Černé moře
Černihiv
Černihivská oblast
Černomořské loďstvo
Černová
Černovice (Ukrajina)
Černovická oblast
Černovská tragédie
Česká Lípa
Česká Wikipedie
České Budějovice
České Slezsko
Česko
Československá mobilizace v září 1938
Československý hudební slovník osob a institucí
Československý odboj (1939–1945)
Československo
Členské státy NATO
Čtvrtá Ženevská úmluva
Řád (biologie)
Římské číslice
Řešov
Řecko
Řecko-turecká válka
Šiveluč
Škloŭ
Škoda (podnik)
Španělská občanská válka
Španělsko
Šumen
Švédsko
Švýcarsko
Železná ruda
Žižkov
Židé
Židovská legie
Židovská národní rada
Žlobin
Žytomyr
Žytomyrská oblast
1. červen
1. červenec
1. březen
1. leden
1. listopad
10. červen
11. únor
11. říjen
11. duben
11. leden
11. srpen
12. únor
12. říjen
12. březen
12. leden
1272
13. červenec
13. říjen
13. březen
13. leden
1303
14. březen
14. duben
14. leden
14. prosinec
15. únor
15. říjen
15. březen
15. duben
15. květen
15. leden
1541
1545
1567
1580
16. říjen
16. březen
16. duben
16. leden
1604
1682
17. říjen
17. březen
17. duben
17. leden
1719
1778
1781
1790
18. leden
18. století
1803
1811
1884
19. únor
19. březen
19. květen
19. leden
19. století
1902
1907
1910
1912
1917
1918
1919
1920
1921
1922
1922 ve fotografii
1922 v hudbě
1922 v letectví
1922 v loďstvech
1923
1924
1925
1926
1932
1938
1939
1940
1941
1942
1943
1944
1945
1962
1963
1970
1971
1972
1976
1983
1985
1986
1988
1989
1990
1991
1992
1995
1997
2. říjen
2. březen
2. duben
2. leden
2. listopad
2. tisíciletí
20. únor
20. červenec
20. říjen
20. duben
20. leden
20. listopad
20. století
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
2014
2015
2016
2017
2018
2019
2021
2022
21. únor
21. říjen
21. březen
21. století
22. říjen
22. březen
22. listopad
22. prosinec
23. říjen
23. březen
23. duben
23. leden
23. listopad
24. únor
24. červen
24. březen
24. květen
24. listopad
25. únor
25. říjen
25. listopad
26. únor
26. červen
26. leden
27. červenec
27. říjen
27. březen
27. duben
27. leden
28. únor
28. říjen
28. březen
28. leden
29. duben
3. září
30. květen
30. leden
30. prosinec
30. září
31. leden
4. únor
4. březen
4. duben
4. listopad
5. únor
5. březen
5. leden
6. únor
6. duben
6. leden
6. prosinec
6. srpen
7. únor
7. červenec
7. říjen
7. listopad
7. prosinec
7. srpen
8. únor
8. červen
8. duben
8. září
9. březen
9. duben
Aabenraa
Abel Posse
Abwehr
Achdut ha-avoda
Adžyholský maják
Admiral Hipper (1935)
Adolf Hitler
Afanasij Fet
Afghánistán
Ahmad Jamal
Akce Albrecht I.
Akordeon
Aktion Gitter
Albert I. Monacký
Alexander Moyzes
Alexandr Sergejevič Puškin
Alija
Alois Eliáš
Alois Grebeníček
Altmark (tanker)
Americký dolar
Anšlus
Anexe
Anexe Krymu Ruskou federací
Angélique du Coudray
Anglie
Antonín Gondolán
Antonín Závodný
Antonivka (sídlo městského typu)
Antonovský most
Arendal
Ariane 5
Askanija-Nova (sídlo městského typu)
Astronomiae Pars Optica
Atentát na Heydricha
Atentát na Hitlera z 20. července 1944
Atom
Atomové bombardování Hirošimy a Nagasaki
Aun Schan Su Ťij
Autodromo Nazionale Monza
Autonomní území
Autonomní republika
Autonomní republika Krym
Autoritní kontrola
Bělgorodská oblast
Bělorusko
Břevnov
Bachmut
Balkánské tažení
Banská Bystrica
Bar Giora
Basil Liddell Hart
BBC
Bellingcat
Benelux
Benito Mussolini
Ben Ferencz
Bergen
Berlín
Beryslav
Beryslavský rajón
Bilozerka (Chersonská oblast)
Bilozerský rajón
Bitva o Řecko
Bitva o Belgii
Bitva o Berlín
Bitva o Británii
Bitva o Cherson
Bitva o Czajankova kasárna
Bitva o Dakar
Bitva o Dněpr
Bitva o Francii
Bitva o Guadalcanal
Bitva o Guam (1944)
Bitva o Iwodžimu
Bitva o Kyjevský kotel
Bitva o Madagaskar
Bitva o Malajsii
Bitva o Monte Cassino
Bitva o Nanking (1937)
Bitva o Narvik
Bitva o Nizozemsko
Bitva o Okinawu
Bitva o Singapur
Bitva o Středozemní moře
Bitva o Westerplatte
Bitva před Moskvou
Bitva u ústí Rio de La Plata
Bitva u Bělostoku a Minsku
Bitva u Dunkerque
Bitva u Kamence Podolského
Bitva u Midwaye
Bitva u Río de la Plata
Bitva u Sedanu (1940)
Bitva u Smolenska (1941)
Bitva u Stalingradu
Bitva u Voroněže
Bitva v ústí Šeldy
Bitva v Ardenách
Bitva v Korálovém moři
Bitva v Kurském oblouku
Blücher (1935)
Božin Laskov
Boca Chica (Texas)
Bohumír Matal
Bohumil Soudský
Bohumil Vančura
Bohuslava Bradbrooková
Bohuslav Korejs
Boje o Nizozemskou východní Indii (1941–1942)
Boje v jihovýchodní Asii během druhé světové války
Boj o Filipíny (1941–1942)
Boj o Filipíny (1944–1945)
Bonifác VIII.
Branislav Hronec
Bratři Itálie (politická strana)
Bratislava
Britské královské námořnictvo
Brno
Brylivka
Budapešťské memorandum
Bulharsko
Bychaŭ
Callisto
Camera obscura
Carlos Andrés Pérez
Central Intelligence Agency
Cenzura
Charkov
Charkovská oblast
Charta Spojených národů
Cherson
Chersonésos
Chersonská oblast
Chersonský rajón
Chmelnycká oblast
Chmelnyckyj
Christo Grozev
Chronologie druhé světové války
CNN Prima News
Commons:Czech Wiki Photo
Commons:Featured pictures/cs
Commons:Wiki Loves Earth Czechia 2024
Condoleezza Riceová
Craig Breen
Dánské úžiny
Dánsko
Děvana Mírová
Džankoj
Daily Mail
Dana Němcová
Dana Zátopková
David Ben Gurion
Dejvice
Deklarace nezávislosti Státu Izrael
Demence
Denacifikace
Denis Pušilin
Denys Šmyhal
Der Stürmer
Detlef Brandes
Dezinformace
De facto
Dietrich Mateschitz
Dioptrice
Diplomacie
Dirigent
Dmitrij Utkin
Dněpr
Dněpropetrovská oblast
Dnipro
Dolní sněmovna Spojeného království
Doněck
Doněcká lidová republika
Doněcká oblast
Donald Trump
Donbas
Dornier Do 17
Dorogobuž
Dort královny Alžběty
Druhá čínsko-japonská válka
Druhá bitva o Atlantik
Druhá bitva u El Alameinu
Druhá italsko-etiopská válka
Druhá Polská republika
Druhá republika
Druhá světová válka
Druhá světová válka na Blízkém východě
Druhá světová válka v Africe
Druhá světová válka v Tichomoří
Druhá vídeňská arbitráž
Druhá vláda Josepha Wirtha
Dubnová válka (Jugoslávie)
Dubroŭna
Dudek chocholatý
Eduard Bass
Eduard Dietl
Edvard Beneš
Egypt
Egyptské království
Elena Pampulovová
Eli Urbanová
Emilian Hamerník
Emilia Galotti
Emil Hácha
Emil Zátopek
Emmanuel Macron
Encyklopedie
Erich Raeder
Eritrea
Ernst Busch (voják)
Ethernet
Etnologie
Euromajdan
Europa (měsíc)
Evropa
Evropská kosmická agentura
Evropská silnice E58
Evropská unie
Exulant
Fall Grün
FC Baník Ostrava
Február 1948
Federální města Ruské federace
Federální služba bezpečnosti
Ferdinand Peroutka
Filadelfie
Filantropie
Filmová databáze
Finsko
Five Eyes
Fjodor Fjodorovič Ušakov
Flétna
Forum24
Francie
Francis William Aston
Frankfurt nad Mohanem
Frans Timmermans
František Chvalkovský
František Moravec (generál)
František Peterka (herec)
Franz Kafka
Franz Martin Schindler
Frederick Banting
Frederick Soddy
Fridtjof Nansen
Friedrich Ebert
Galéria
Galileovy měsíce
Ganymedes (měsíc)
Gebirgsjäger
Gemeinsame Normdatei
Generální tajemník ústředního výboru Komunistické strany Číny
Generálplukovník
Gennadij Židko
Genocida
Geometrie
Gestapo
Giorgia Meloniová
Giorgio Napolitano
Gotthold Ephraim Lessing
Gregoriánský kalendář
Grigorij Alexandrovič Potěmkin
GRU
Gubernie
Gustav Anton von Wietersheim
Gustav Oplustil
Ha-Šomer
Hagana
Hawker Hurricane
Heil Hitler
Heinkel He 111
Heničesk
Heničeský rajón
Hermann Göring
Histadrut
Hladomor na Ukrajině
Hlavní strana
HMS Glorious (77)
HMS Warspite (03)
Hola Prystaň
Holokaust
Holoprystaňský rajón
Homolův puč
Horišni Plavni
Hornostajivka
Hornostajivský rajón
Horten
Howard Carter
Hradčany
Hranice
Hronsek
Hrubý domácí produkt
Hudební žánr
Hudební skladatel
Hugo IV. Burgundský
Hukvaldy
Hustota zalidnění
Ilja Hurník
Incident na mostě Marca Pola
Indické námořnictvo
Indie
Infrastruktura
International Standard Book Number
Internet Archive
Invaze do Polska (1939)
Invaze na Krétu
Invaze na Sicílii
Inzulin
Irák
Irský svobodný stát
Irsko
Isaac Newton
Istanbulská univerzita
Itálie
Italská invaze do Albánie
Italské království
Italské tažení
Italsko-řecká válka
Ivanivský rajón (Chersonská oblast)
Ivano-Frankivsk
Ivanofrankivská oblast
Izotop
Izrael
Jacinto Benavente
Jacques Gaillot
Jaderná triáda
Jaderná zbraň
Jakov Milatović
James Joyce
Jam session
Jana Lorencová
Jan Bechyna
Jan Gebhart
Jan Kalous
Jan Kuklík (1940–2009)
Jan Plovajko
Jan Skácel
Jan Syrový
Jan Vavrda
Jaromír Pleskot
Jaroslav Klemeš
Jazz
Jeruzalém
Jiří Klikorka
Jiří Kraus
Jiří Markovič
Jiří Pistorius
Jižní Osetie
Jicchak Ben Cvi
Jihlava
Jihoafrická republika
Joachim von Ribbentrop
Joe Biden
Johannes Blaskowitz
Johannes Kepler
Johann Wolfgang von Goethe
John Fitzgerald Kennedy
John Kerry
Josef Bílý
Josef Kemr
Josef Matěj
Josef Smolík
Josef Toms
Josef Václav Myslbek
Josef Větrovec
Josef Veverka (vinař)
Josep Fusté
Jozef Tiso
Jugoslávie
Julius Streicher
Jupiter (planeta)
Jupiter Icy Moons Explorer
Křišťálová noc
Kachovka
Kachovský rajón
Kalančacký rajón
Kalančak
Kamčatka
Kamaryn
Kamjanske
Kaniv
Kapitulace
Kardiostimulátor
Karel Čapek
Karel III. Britský
Karel Pacner
Karibská krize
Karlín
Karlsruhe (1927)
Karl Hermann Frank
Katalánsko
Kateřina II. Veliká
Katedrální kapitula u sv. Štěpána v Litoměřicích
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Narození v roce 1922
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kavkaz
Kbely
Kišiněv
Kidd Jordan
Kirovohradská oblast
Klapzubova jedenáctka
Klavír
Košíře
Košice
Kodaň
Kolín
Komunistická strana Číny
Komyšany
Koncentrační tábor
Konference v Évianu
Konvoj
Konzervativní strana (Spojené království)
Krídlo (architektúra)
Kremenčuk
Kriegsmarine
Kristiansand
Kropyvnyckyj
Krym
Kryvyj Rih
KT Buchenwald
Kuželosečka
Kulomet
Květen
Kyjev
Kyjevská oblast
Lascaux
Lausanne
Lehký křižník
Leoš Janáček
Leonid Pasečnik
Letadlová loď
Letiště Václava Havla Praha
LGBT
Liboc
Libor Pešek
Libuše Řídelová
Libye
Lidové noviny
Lidské oko
Lincolnův památník
Literární skupina
Liz Trussová
Logistika
Lom vlnění#Lom svÄ›tla
Lord Halifax
Loutkové divadlo
Luck
Ludvík II. Monacký
Luftwaffe (Wehrmacht)
Luhansk
Luhanská lidová republika
Luhanská oblast
Luxor
Lvov
Lvovská oblast
Místek
Múte Bourup Egede
Město
Město-hrdina Ukrajiny
Maďarská invaze na Podkarpatskou Rus
Maďarské království
Maďarsko
Mainilský incident
Makijivka
Malá válka (1939)
Mapaj
Marie Bayerová
Mariupol
Marjinka
Marxismus
Mary Quantová
Masakr v Buči
Matka Angelica
Maxim Gorkij
Maxim Maximovič Litvinov
Meduza
Metalurgie
Mexiko
Mezinárodní železniční unie
Mezinárodní asociace pracujících
Mezinárodní legie územní obrany Ukrajiny
Mezinárodní letiště Cherson
Mezinárodní měnový fond
Mezinárodní poznávací značka
Mezinárodní právo
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Michel Galabru
Microsoft
Milan Jungmann
Miloš Bobocký
Miloš Jakeš
Miloslava Misáková
Milo Đukanović
Ministerstvo obrany Ruska
Minsk
Miroslav Macháček
Miroslav Pelikán
Miroslav Večeřa
Mládě
Mnichov
Mnichovská dohoda
Moše Šaret
Mobilizace
Mogilev
Monza
Morava
Moravská Ostrava
Moskevský mír
Moskva
Moskva (raketový křižník)
Muammar Kaddáfí
Mukdenský incident
MusicBrainz
Myanmar
Mychajlo Kocjubynskyj
Mykolajiv
Mykolajivská oblast
Nálet
Námořní mina
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní (Praha)
Národní banka Československá
Národní bezpečnostní agentura
Národní fašistická strana
Národní knihovna České republiky
Národní liga pro demokracii
Národní obec fašistická
Němčina
Němci
Německá hymna
Německá invaze do Dánska
Německá invaze do Norska
Německá okupace Čech, Moravy a Slezska
Německá zóna ochrany na Slovensku roku 1939
Německo
Nacistické Německo
Naděžda Sobotková
Nadace Wikimedia
Nadmořská výška
Nankingský masakr
Narvik
Neděle
Neonacismus
Neptun (střela)
Neubaufahrzeug
Neville Chamberlain
Niels Bohr
Nigel Lawson
Nikolaj Patrušev
Nikolaus von Falkenhorst
NMS Market Research
Noc dlouhých nožů
Nord Stream
Norsko
Nova Kachovka
Novooleksijivka
Novotrojický rajón
Novovoroncovka
Novovoroncovský rajón
Nukleárie
Nusle
Nyžnosirohozský rajón
Obléhání Tobruku
Oblasti na Ukrajině
Obležení Leningradu
Obrana národa
Obrněný transportér
Oděsa
Oděská oblast
Odysseus (Joyce)
Ofotfjord
Okupace Pobaltí Sovětským svazem
Oldřich Švestka
Olešky (Ukrajina)
Olešský rajón
Oleksij Danilov
Oleksij Reznikov
Olomouc
Opera
Operace Bagration
Operace Barbarossa
Operace Blau
Operace Market Garden
Operace Platinum-Pewter
Operace pod falešnou vlajkou
Operace Spelter
Operace Suvorov
Operace Torch
Opevnění
Optika
Orša
Orchestr
Organisation Consul
Organizace pro bezpečnost a spolupráci v Evropě
Organizace spojených národů
Organizace ukrajinských nacionalistů
Oryx (webové stránky)
Oskar Schindler
Oslo
Osmanská říše
Osmanské námořnictvo
Ostrava
Ostravská operace
Osvobození Československa
Osvobození Chersonu
Otakar Lobkowicz
Otmar Brancuzský
Pákistán
Pátá kolona
Příhody lišky Bystroušky
Přístav
Přepadení vysílačky v Gliwicích
Přerov
Převzetí moci nacisty
Padělek
Pakt Ribbentrop–Molotov
Palestina v osmanském období
Pandemie covidu-19
Panzerkampfwagen I
Pardubice
Parkinsonova nemoc
Parlament Ukrajiny
Partitura
Pavel Čotek
Peking
Petrohrad
Pius XI.
Pluk Azov
Plzeň
Plzeňské povstání (1945)
Po'alej Cijon
Počítačová síť
Poštovní směrovací číslo
Požiar
Pochod na Řím
Podkarpatská Rus
Pohořelice
Pokračovací válka
Polarita (politologie)
Polská exilová vláda
Polsko
Poltava
Poltavská oblast
Pomník svatého Václava
Ponorka
Popasna
Pop music
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Hudba
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Slovensko
Portál:Sport
Post Bellum
Potravinářství
Potuové
Průmysl
Pražské povstání
Pražský hrad
Praha
Praha-Vinohrady
Pravěk
Prezident Černé Hory
Prezident Itálie
Prezident Izraele
Projektivní geometrie
Protektorát Čechy a Morava
Protesty v Íránu (2022)
Protilodní střela
Protivzdušná obrana
Prozatímní státní zřízení
První bitva u El Alameinu
První lord admirality
První republika
První světová válka
První vídeňská arbitráž
První vláda Antonína Švehly
Puška
Pustá země
Putinismus
Q110999040
Q12763443
Q12763443#identifiers
Q12763443#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q150939
Q156732
Q275618
Ržyščiv
Rada bezpečnosti OSN
Rada bezpečnosti OSN#Stálí členové
Rada Evropy
Rada federace
Radislav Hošek
Radola Gajda
Rahačoŭ
Rajón
Rajóny na Ukrajině
Raketomet
Ramzan Kadyrov
Rapallská smlouva (1922)
Rečyca
Reinhard Heydrich
Remilitarizace Porýní
René Descartes
René Roubíček
Renesancia
Republika Krym
Republiky v Sovětském svazu#Právo vystoupit ze svazku a jeho aplikace
Rezidencia
Rezoluce mimořádného zasedání Valného shromáždění OSN č. 11/1
Richard Kania
Rishi Sunak
Rjúiči Sakamoto
Robert Metcalfe
Rodné jméno
Rok
Rosněfť
Rostovská oblast
Rostov na Donu
Rovenská oblast
Rovno
Rozhodné kroky k naprostému sjednocení
Rozkas pro Obyvatele!
Rozloha
Rozpad Sovětského svazu
Ruština
Ruby Dee
Rudolf Beran
Runcimanova mise
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Ruská občanská válka
Ruská propaganda
Ruská sovětská federativní socialistická republika
Ruské impérium
Rusko
Rusko-turecká válka (1768–1774)
Rusko-ukrajinská krize (2021–2022)
Rusko-ukrajinská krize (2021–2022)#První eskalace (bÅ™ezen–duben 2021)
Rusko-ukrajinská státní hranice
Rusko-ukrajinská válka
Rusko dnes
Rusové
Sárský plebiscit
Sídlo městského typu
Sýrie
Saljut 7
Salmovský palác
Sanremo
Schutzstaffel
Schwarzenbergovci
Schwarzenberský palác (Praha)
Schwarzenberský palác (Viedeň)
Schwarzenberský palác v Praze?oldid=6260196
Sergěj Ingr
Sergej Šojgu
Sergej Beseda
Sergej Lavrov
Sergej Naryškin
Sergej Stanišev
Sergej Surovikin
Sergej Vojcechovský
Sergio Gori
Serhij Šaptala
Sevastopol
Severní Korea
Severoatlantická aliance
Severodoněck
Severokrymský kanál
Seymour Stein
Seznam britských králů
Seznam měst na Ukrajině
Seznam představitelů Protektorátu Čechy a Morava
Seznam premiérů Itálie
Seznam premiérů Spojeného království
Seznam prezidentů Spojených států amerických
Sgrafito
Sibiř
Sicherheitsdienst
Sicherheitspolizei
Simferopol
Sionismus
Si Ťin-pching
Skadovsk
Skadovský rajón
Skandinávie
SLBM
Slováci
Slovenská národní knihovna
Slovenská republika (1939–1945)
Slovenské národní povstání
Slovensko
Služba vnější rozvědky
Slunce
Smíchov
Smolensk
Snellův zákon
Snihurivka
Sojuz T-8
Sopečná erupce
Soubor:Československa 1939 cs.SVG
Soubor:Херсон-коллаж1.jpg
Soubor:2022 Russian invasion of Ukraine.svg
Soubor:2022 Russian Invasion of Ukraine Phase 1 animated.gif
Soubor:Austrian Gebirgsjäger heading for Snåsa.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 101I-757-0037N-26A, Norwegen, Schwerer Kreuzer "Admiral Hipper".jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 101I-758-0056-35, Norwegen, deutsche Kriegsschiffe.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 146-1976-033-20, Anschluss sudetendeutscher Gebiete.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 183-2004-0813-500, Deutsche Truppen in Brünn.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 183-2004-1202-505, Prag, Burg, Besuch Adolf Hitler.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 183-H26353, Norwegen, Kampf um ein brennendes Dorf.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 183-L03744, Norwegen, Oslo, Deutsche Panzer im Hafen.jpg
Soubor:Bundesarchiv B 145 Bild-F051623-0206, Berlin, Besuch Emil Hacha, Gespräch mit Hitler.jpg
Soubor:Coat of arms of Kherson.svg
Soubor:Coat of Arms of Kherson Oblast.svg
Soubor:Dana Zatopkova LQ.jpg
Soubor:Dramteatr Kherson.jpg
Soubor:Emil Hácha - nové státoprávní uspořádání 1939.ogg
Soubor:Erich Raeder.jpg
Soubor:Flag of Kherson.svg
Soubor:Flag of Kherson Oblast.svg
Soubor:Flag of Koryakia.svg
Soubor:Flag of the Azov Battalion.svg
Soubor:Flag of Ukraine.svg
Soubor:Fotothek df roe-neg 0006305 003 Emil Zátopek.jpg
Soubor:HMS Warspite, Norway 1940.jpg
Soubor:Hurricane I 46 Squadron.jpg
Soubor:Ilja Hurník.jpg
Soubor:International Legion of Territorial Defense of Ukraine emblem.svg
Soubor:Josef Kemr.jpg
Soubor:Kasárna v Místku.gif
Soubor:Kepler - Ad Vitellionem paralipomena quibus astronomiae pars optica traditur, 1604 - 158093 F.jpg
Soubor:Kherson-06.JPG
Soubor:Kherson-07.JPG
Soubor:Kherson-28102009(097).jpg
Soubor:Kherson-K.Marx.jpg
Soubor:Kherson-Potemkin.jpg
Soubor:Kherson1803.jpg
Soubor:Kherson1978.png
Soubor:Kherson1995 city coa.png
Soubor:Kherson Central Bank02.jpg
Soubor:Kherson city coa n3259.png
Soubor:Kherson Krystal Stadium 1.jpg
Soubor:Kherson old 004.jpg
Soubor:Kherson old 006.jpg
Soubor:Kherson Perekopska Str. 13 Saviour Cathedral of St.Catherine 01 (YDS 3512).jpg
Soubor:Kherson RWS.jpg
Soubor:Kherson Suvorova Str. 40 Kostel 02 (YDS 4093).jpg
Soubor:Lascaux painting.jpg
Soubor:Logo of the International Legion of Territorial Defense of Ukraine.png
Soubor:Lucky soldiers who have saved their lives after the sinking of Blücher..jpg
Soubor:Map of the war in Donbass.svg
Soubor:March on Rome 1922 - Alle porte di Roma.png
Soubor:Miroslav Macháček ND1982.jpg
Soubor:Monastyr Herson.JPG
Soubor:M Jakeš 2014.JPG
Soubor:Narodni Divadlo, Estates Theater, Prague - 8638.jpg
Soubor:Nyctibius griseus 471885191 27f931630d o Crop.jpg
Soubor:Old city central park Изображение 065.jpg
Soubor:Operation Weserübung.jpg
Soubor:Prag, Wenzelsplatz -- 2019 -- 6838.jpg
Soubor:Prague Germans salute Adolf Hitler.gif
Soubor:Rozkas pro Obyvatele.gif
Soubor:Skica německého vpádu do českých zemí.gif
Soubor:Steinkjer after German bombing.jpg
Soubor:The British Army in Norway April - June 1940 N160.jpg
Soubor:Ukraine Kherson Tank T34.jpg
Soubor:Uprchlíci z Břeclavska.gif
Soubor:Upupa epops (057A2126).jpg
Soubor:Vladimir Putin (2022-02-24).jpg
Soubor:War in Ukraine (2022) en.png
Soubor:Weserübung-Süd Panzers.PNG
Soubor:Wiki letter w.svg
Soubor:Yitzhak Ben-Zvi.jpg
Souborný katalog České republiky
Sovětská invaze do Polska
Sovětský svaz
Sovětsko-japonská válka
Sovětsko-japonské pohraniční konflikty
SpaceX
SpaceX South Texas launch site
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/80-7185-582-0
Speciální:Zdroje knih/80-7185-626-6
Speciální:Zdroje knih/80-7217-117-8
Speciální:Zdroje knih/80-7260-028-1
Speciální:Zdroje knih/978-1-4738-8239-3
Speciální:Zdroje knih/978-1-5267-0000-1
Speciální:Zdroje knih/978-80-7243-597-5
Speciální:Zdroje knih/978-80-7260-310-7
Speciální:Zdroje knih/978-80-7278-529-2
Speciální:Zdroje knih/978-80-7308-424-0
Speciální:Zdroje knih/978-80-87284-20-9
Speciální:Zdroje knih/978-80-904522-2-0
Spojené arabské emiráty
Spojené království
Spojené království Velké Británie a Irska
Spojené státy americké
Spojenci (druhá světová válka)
Společenství nezávislých států
Stát
Státní území
Státní duma
Stěpan Vajda
Střelba v Bělgorodské oblasti
Střelecký útok v Bratislavě 12. října 2022
Stanislav Hnělička
Stanné právo
Stanycja Luhanska
Starosta
Starship (SpaceX)
Starship Test Flight
Stavanger
Stavovské divadlo
Steinkjer
Stonařov
Strojírenství
Strop (stavebníctvo)
Sudetští Němci
Sudetoněmecké povstání
Sudety
Summit
Sumská oblast
Sumy
Supervelmoc
Svastika
Svitlovodsk
Svrchovanost
Těšínsko
Těžký křižník
Třída Arihant
Třetí bitva o Charkov
Třetí Francouzská republika
Taťjana Hašková
Tavrijsk
Telefonní předvolba
Telegram (software)
Ternopil
Ternopilská oblast
Texas
The Washington Post
Thomas Stearns Eliot
Thunovský palác
Tito Puente
Tlačová agentúra Slovenskej republiky
Tomáš Garrigue Masaryk
Torpédo
Torpédoborec
Továrna na absolutno
Trondheim
Tuniské tažení
Turecko
Turingova cena
Tutanchamon
Tycho Brahe
Užhorod
Uherské Hradiště
Ukrajinština
Ukrajina
Ukrajinci
Ukrajinka (město)
Ukrajinská protiofenzíva na jižní frontě (2022)
Univerzita
Univerzita La Sapienza
Uprchlík
Václavské náměstí
Václav Červinka
Václav Formánek (estetik)
Václav Kotva
Váh
Válečný stav
Válečný zločin
Válka
Válka na Donbase
Válka na východní Ukrajině
Vídeň
Východní fronta (druhá světová válka)
Východní Ukrajina
Výmarská republika
Výnos o zřízení Protektorátu Čechy a Morava
Věznice
Všeobecná mobilizace v roce 1938
Všesvazová pionýrská organizace V. I. Lenina
Valerij Gerasimov
Valerij Zalužnyj
Varšavské povstání
Varhany
Velká Praha
Velyka Lepetycha
Velyka Oleksandrivka
Velykolepetyšský rajón
Velykooleksandrivský rajón
Verchňodniprovsk
Verchnorohačycký rajón
Veto
Vezera
Vidkun Quisling
Viktor Janukovyč
Viktor Medvedčuk
Vinnycja
Vinnycká oblast
Violoncello
Virtual International Authority File
Viselsko-oderská operace
Vláda Aloise Eliáše
Vláda Rishiho Sunaka
Vláda Wilhelma Cuna
Vladimír Janoušek
Vladimir Šuchov
Vladimir Iljič Lenin
Vladimir Kara-Murza
Vladimir Putin
Vladlen Tatarskij
Vlajka (hnutí)
Vlajka Korjackého autonomního okruhu
Voják
Vojenská jednotka
Vojenská junta
Vojenská okupace
Vojenský převrat v Myanmaru 2021
Vokovice
Volby do Knesetu 1949
Volby v Československu#První republika
Volodymyr Zelenskyj
Volyňská oblast
Vuhledar
Vyšhorod
Vyhlazení Lidic
Vyhnání Čechů ze Sudet v roce 1938
Vylodění u Anzia
Vylodění v Itálii
Vylodění v Normandii
Vysočany
Vysoká škola múzických umění v Bratislavě
Vysokopillja
Vysokopillský rajón
Wagnerova skupina
Walter von Brauchitsch
Walther Rathenau
Washington, D.C.
Washington (stát)
Wehrmacht
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Článek týdne/2023
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Encyklopedický styl
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Obrázek týdne/Archiv
Wikipedie:Obrázek týdne/Návrhy
Wikipedie:Obrázek týdne/Příprava
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Pahýl
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Průvodce (odkazy)
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Uvádění zdrojů
Wikipedie:Věrohodné zdroje
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/říjen
Wikipedie:Vybraná výročí dne/duben
Wikipedie:Vzhled a styl
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zajímavosti/2023
Wikipedie:Zdroje informací
Wikipedie:Zkratka názvu stránky
Wikipedista:Kacir
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wilhelm Keitel
Willebrord Snellius
William Burns
Winston Churchill
WorldCat
YouTube
Zákon převrácených čtverců
Zámek (román)
Zánik Československa
Západní fronta (druhá světová válka)
Západní svět
Záporoží
Záporožská oblast
Zahraniční obchod
Zakarpatská oblast
Zakládající akt Rusko–NATO
Zalaegerszeg
Zaolzie
Zatčení
Zatmění Slunce
Zatmění Slunce 25. října 2022
Zdeněk Liška
Zdeněk Ziegler
Zelení mužíčci (krymská krize)
Zeměpisné souřadnice
Zemepisné súradnice
Zerstörer 1934A
Zerstörer 1936
Zimní olympijské hry 2022
Zimní válka
Zlín
Zločin agrese
Zločin z nenávisti
Znásilnění
Zoborožci
Zonguldak
Zoznam pražských pamiatok
Zuzana Čaputová
Zuzana Burianová
Zvonica




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk