A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Čierne uhlie | |
![]() Čierne - bitumenózne uhlie (foto USGS). | |
Zloženie | |
---|---|
Hlavné minerály | bitumenózna zložka – (litotyp) |
Akcesórie | kremeň, kalcit, íly, sulfidy železa |
Vlastnosti | |
Textúra | masívna, lesklá až vláknitá |
Farba | hnedá až čierna |
Čierne uhlie (iné názvy: kamenné uhlie , bituminózne/bitumenózne/bitúmenové/živičné/dechtovité uhlie[3][4][5][6] ) je kaustobiolit, druh horľavej usadenej horniny, jeden z najkvalitnejších typov uhlia. Uhlie vzniklo z organického materiálu väčšinou v prvohorách alebo druhohorách.
Ide o horľavú surovinu, ktorá sa používa predovšetkým ako palivo na získavanie tepla a energie. Vzniklo z odumretých rastlinných zvyškov.
Charakteristika
Čierne uhlie možno rozoznať od hnedého uhlia najjednoduchšie na základe vrypu, ktorý je pri čiernom uhlí čierny[7]. Líši sa tiež nižším obsahom vody (od 4 do 14%)[8]. Obsahuje asi 72 (resp. 75%[9]) až 92% uhlíka a približne 10 - 42%[10] resp. 45% horľavých prchavých látok. Obsahuje tiež 75-97% (prípadne aj viac) uhlíka, 1,5-5,7% vodíka, 1,5-15% kyslíka, 0,5-4% síry; do 1,5 % dusíka, množstvo popola sa pohybuje obyčajne od 2 až 4 % do 45%. Výhrevnosť čierneho uhlia sa pohybuje medzi 23,8 MJ/kg po 36,6 MJ/kg pri kvalitnejšom uhlí[8]. Odraznosť vitrinitu sa pri čiernom uhlí pohybuje okolo 0,5 až 2,8[11].
Klasifikácia
Podľa množstva prchavých látok, výhrevnosti a koksovateľnosti sa rozoznáva niekoľko typov čierneho uhlia. Následné členenie je používané v Česku a na Slovensku[7]:
- plamenné čierne uhlie - je nevhodné na výrobu koksu, lebo je málo preuhoľnené, prchavé zložky tvoria viac než 35% hmotnostných %
- plynové čierne uhlie - je vhodné na výrobu svietiplynu
- mastné čierne uhlie - je vhodné na výrobu hutníckeho a zlievačského koksu, stredne preuhoľnené
- chudé čierne uhlie - je vhodné ako energetická surovina (v anglicky hovoriacich krajinách označované ako "steam coal")
- antracitové čierne uhlie - má obsah prchavých zložiek medzi 8 a 17 hmotnostných %, vysoko preuhoľnené
- antracit - má obsah prchavých zložiek menší než 8 hm. %
Existujú rôzne klasifikácie používané v bývalom ZSSR, Západnej Európe a USA. Medzinárodná klasifikácia sa okrem už uvedených parametrov zakladá aj na jeho spekavosti.
Vznik
Prvé čierne uhlie sa objavuje už v silúre a devóne, najrozšírenejšie je však v karbónskych, permských a jurských súvrstviach. Keďže väčšina čierneho uhlia vznikla v prvohorách, predstavujú ho najčastejšie zvyšky nedokonale rozložených vyšších rastlín ako sú paprade, prasličky a plavúne. Tieto organické zvyšky museli byť nahromadené vo veľkom množstve a prekryté mladšími zvyškami alebo inými usadenými horninami, ktoré zabránili prístupu vzduchu a ich následnej oxidácii. Následne boli v dôsledku tlaku a vyššej teploty postupne premenené na uhlie. Preuhoľňovanie (karbonifikácia) má niekoľko štádií (porašelinné, hnedouhoľné a napokon čiernouhoľné až antracitické štádium). Čiernouhoľné štádium je charakteristické procesom vitrizácie, kedy sa uhoľná hmota, hlavne dovtedy výrazne nepozmenené vosky a živice v dôsledku fyzikálno-chemických činiteľov ďalej menia. Humusová zložka sa mení na vlastnú čiernouhoľnú substanciu. Uhoľná hmota získava silný lesk, vzrastá aj jej kompaktnosť a tvrdosť[12]. Teplota pri preuhoľnení pri vzniku čierneho uhlia sa pohybuje od 60 do 180 °C[11]. Čierne uhlie je obvykle staršie ako hnedé, stupeň preuhoľnenia však závisí od viacerých faktorov. Pri vyššom tepelnom toku v zemskej kôre môže dosiahnuť vyšší stupeň preuhoľnenia aj mladšie uhlie.
Referencie
- ↑ kamennouhoľný. In: Krátky slovník slovenského jazyka 2003
- ↑ kamenouhoľný. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
- ↑
- ↑ Anglicko-slovenský technický slovník I, Alfa, 1993, S. 142
- ↑
- ↑ UNION, International Gas. Dictionnaire multilingue de l'industrie du gaz. : Vulkan-Verlag GmbH, 1997. 1165 s. ISBN 978-3-8027-3500-4. S. 14-15.
- ↑ a b ČINČURA, Juraj, ed. Encyklopédia Zeme. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 717 s. S. 121.
- ↑ a b Matvejev, A. K.. Kamennyj ugoľ, Boľšaja sovietskaja enciklopedia . bse.sci-lib.com, . Dostupné online. (po rusky)
- ↑ Paffengolc, K. N. a kolektív, 1973, Geologičeskij slovar. Tom 2 N-Ja, Nedra, Moskva s. 334-335
- ↑ Petránek, J.. Uhlí, On-line geologická encyklopedie . geology.cz, 2007, . Dostupné online.
- ↑ a b Lintnerová, O. 2009, Geológia kaustobiolitov. Uhlie a uhľovodíky. Univerzita Komenského, Bratislava, 118 s.
- ↑ Babuška, V., Mužík, M., 1977, Mineralógia, petrografia a geológia. pre 1. a 2. ročník SPŠ baníckych. Alfa, Bratislava, s. 384
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk