Vlkolínec*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
Štát	Slovensko
Typ	kultúrna pamiatka
Kritériá	IV,V
Identifikačné č.	622
Región**	Európa
Súradnice	49°02′21″S 19°16′42″V / 49,0393°S 19,2783°V / 49.0393; 19.2783Súradnice: 49°02′21″S 19°16′42″V / 49,0393°S 19,2783°V / 49.0393; 19.2783
História zápisu
Zápis	1993  (17. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Vlkolínec je podhorská osada, miestna časť okresného mesta Ružomberok v Žilinskom kraji. Je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry a ako pozoruhodne zachovaný sídelný celok, pozostávajúci z typických zrubových objektov charakteristického stredoeurópskeho typu, je od roku 1993 zapísaný do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.

Osada predstavuje typ dedinského stredovekého sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí, s nenarušenou zástavbou zrubových domov uprostred krajinárskeho zázemia tvoreného úzkymi pásikmi polí a pasienkov, zo severu chránená masívom Sidorova (1 099 m n. m.).

Polohopis

Osada sa rozprestiera na južnom svahu jedného z výbežkov liptovskej časti hlavného hrebeňa Veľkej Fatry v nadmorskej výške 718 metrov. Okrem Sidorova obec obklopujú z východnej strany kopce Stráňa, od západu vyvýšeniny Laz a Diel a od juhu Ravný diel. Prístupná je po odbočení z hlavnej cesty spájajúcej Ružomberok a Banskú Bystricu.

Dejiny

Podľa dostupných záznamov sa vznik Vlkolínca, pôvodne osady drevorubačov a uhliarov, predpokladá medzi druhou polovicou 14. a prvou polovicou 15. storočia. Ako osada patriaca do chotára mesta Ružomberok bol súčasťou hradného panstva Likavského hradu. Tento stav pretrval až do polovice 20. storočia.

V mestskej samospráve zastupovali osadu dvaja volení zástupcovia zvaní starší, neskôr boženíci a senátori.

Po druhej svetovej vojne sa v päťdesiatych rokoch plánovalo presídlenie miestnych obyvateľov do Ružomberka. Dôvodom boli požiadavky obyvateľov na zabezpečenie zodpovedajúcich podmienok na život, porovnateľných s ostatnými miestnymi časťami mesta. Tento projekt sa však neuskutočnil a tak dodnes môžu návštevníci Vlkolínca obdivovať životom pulzujúci vidiecky organizmus uprostred zachovalej tradičnej zrubovej architektúry.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Súbor ľudových domov, ide o jednopodlažné najčastejšie troj či štvorpriestorové zrubové stavby na pôdoryse obdĺžnika so sedlovou šindľovou strechou s podlomenicou z prelomu 19. a 20. storočia.^[1] Štít býva niekedy ukončený kuklou. Doskové štíty domu majú malé otvory, dýmniky, slúžiace na odvod dymu. Steny drevených domov, kvôli vyrovnaniu strmého svahu postavených na vysokých kamenných podmurovkách, sú zrubové z čiastočne alebo úplne tesaných trámov. Škáry medzi trámami vypĺňajú drevené hranoly trojuholníkového prierezu a hlina. Farebne prevažujú domy natreté bielou vápennou farbou. Centrálnu časť domu tvorí vstupný pitvor s kuchyňou v jeho zadnej časti. Odtiaľ sa vstupuje do izby v jednej časti a do komory v druhej časti domu. Hospodárske stavby (humná, maštale a chlievy) stoja na pozemku buď samostatne, alebo sú pristavané k domu.

• Dedinská zvonica, zrubová stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1770.^[2] Fasáda zvonice je pokrytá šindľom.

• Rímskokatolícky kostol Navštívenia Panny Márie, jednoloďová neskoroklasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1875.^[3] Úpravami prešiel v rokoch 1923 a 1941. Kostol má hladké fasády s polkruhovo ukončenými oknami. Veža je členená kordónovými rímsami a ukončená barokovou helmicou s laternou.

Architektúra

Vlkolínec je typickou obcou sústredenej svahovitej drevenej osady s dlhými dvormi. Jeho zástavbu dnes tvorí štyridsaťpäť usadlostí, drevených obytných domov a hospodárskych budov postavených v strmom svahu. Stredom obce preteká potok prameniaci pod svahmi Sidorova. Uprostred tradičnej zástavby sa v centre obce nachádza zvonica, studňa, murovaný kostol a škola. Studňa a zvonica sú vybudované tradičnou technikou a pokryté šindľom ako všetky pôvodné strechy domov a hospodárskych stavieb. Svoju jedinečnosť si zachoval vďaka izolovanosti kvôli čomu ho obišiel prudký stavebný rozmach v 19. a 20. storočí. Až do polovice 20. storočia viedli do osady iba poľné cesty a neexistovala tu elektrina. Vlkolínec bol v rámci karpatského regiónu vyhodnotený ako najlepšie zachovaný reprezentant svojho druhu, ktorý dotvára okolitá scenéria Veľkej Fatry.

Ocenenia

Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“^[4] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.^[5][6]

Galéria

• 

  Pohľad do zákutí Vlkolínca

• 

  Ulica vo Vlkolínci

• 

  Interiér domu

• 

  Zvonica

• 

  Dom č. 47

• 

  Cesta

• 

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vlkolínec

Zdroje

• Kol. autorov: Encyklopédia Slovenska Bratislava : Veda, 1980.
• LIPTAYOVÁ, Zuzana: Vlkolínec : Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry. In: Pamiatky a múzeá, č. 43., 1994, č. 5 - 6, s. 38 - 41.
• SVRČEK, P. a kol.: Vlkolínec, krátka história, architektúra a život. Ružomberok : Mesto Ružomberok, 2008. ISBN 978-80-969976-2-6

Referencie

Externé odkazy

• Oficiálna stránka mesta Ružomberok