Námestie v Spišskej Sobote

Námestie v Spišskej Sobote

Námestie v Spišskej Sobote

Námestie v Spišskej Sobote

Spišská Sobota (nem. Georgenberg, maď. Szepesszombat) je od roku 1946 mestská časť mesta Poprad. Nachádza sa v jeho severovýchodnej časti. Počet obyvateľov 2 807 (2015)^[1].

Prvá písomná zmienka je z roku 1256. Nachádza sa v severovýchodnej časti mesta nad riekou Poprad. V dejinách najvýznamnejšie z hornospišských miest, v Uhorsku okresné mesto Spišskej stolice. V roku 1567 získalo mesto jarmočné právo. Bola centrom cechov (obuvnícky, čižmársky, krajčírsky, kožušnícky a gombičkársky), obchodu aj kultúrneho života. Vďaka svojej výhodnej polohe sa vyvinula na trhové mesto (odtiaľ aj názov) a po príchode nemeckých kolonistov odvážne konkurovala takým centrám Spiša, akými vtedy boli Levoča a Kežmarok. Od roku 1412 až do roku 1772 v poľskom zálohu.

V roku 1647 udelil panovník Ferdinand III. Spišskej Sobote právoplatný mestský erb s postavou sv. Juraja na štíte, ako typ hovoriaceho erbu, podľa latinského a nemeckého názvu mesta – Mons Sancti Georgii, Georgenberg, teda Jurajov vrch. V 18. storočí zaznamenala Spišská Sobota najväčší rozvoj, napr. v roku 1773 tu bolo 126 remeselníckych majstrov.  Ako jediné spišské mesto malo v roku 1821 kníhkupectvo.

V roku 1876 sa mesto stalo sídlom slúžnovského obvodu, okresného súdu a daňového úradu. V roku 1946 bola pripojená k Popradu. Spišská Sobota má do dnešných dní nádherné zachovalé historické centrum vyhlásené v roku 1950 za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Námestie krášlia gotické, renesančné i barokové meštianske domy.

K významným pamiatkam patrí kostol sv. Juraja (pôvodne neskororománsky z roku 1273, ktorý bol v roku 1464 goticky prestavaný), kde môžeme obdivovať neskorogotické krídlové oltáre a hlavný oltár z roku 1516 z dielne Majstra Pavla z Levoče, kaplnka sv. Anny zo začiatku 16. storočia, renesančná zvonica z roku 1598 a evanjelický klasicistický kostol z roku 1777. Kostol sv. Juraja získal cenu Kultúrna pamiatka roka 2011.^[2]

Dejiny

Prvá písomná zmienka o Spišskej Sobote siaha až do roku 1256 ako hraničná obec Gánoviec, ale nepochybne existovala už dávno predtým. V roku 1271 boli Spišskej sobote udelené mestské privilégiá. Po druhej svetovej vojne sa začala výstavba novej mestskej časti Spišskej Soboty – Nižany

Pamiatky

Centrum Spišskej Soboty tvorí čerstvo zrekonštruované námestie spolu so zvonicou, Mariánskym stĺpom a neskororománskym rímskokatolíckym farským kostolom svätého Juraja z roku 1273, v ktorom sa nachádza:

• vyrezávaný organ z roku 1662, široký 780 cm, ktorý má 814 píšťal
• 6 oltárov, z toho hlavný je od majstra Pavla z Levoče.

Stojí tu aj dom, v ktorom bol ubytovaný Matej Korvín. Na jeho počesť je tu vytesaná aj pamätná tabuľa. Na opačnom konci lievikovitého námestia stojí aj klasicistický evanjelický kostol z roku 1777. Pomedzi renesančné domy vedie od kostola úzka ulička k starodávnemu cintorínu.

Vzdelávanie

Vedľa cintorína sa nachádza základná škola s hokejovými a plaveckými triedami a ihriskom.

Osobnosti

• Martin Novák (tiež Martin Novatius) – slovenský spisovateľ
• Ján Brokoff – barokový rezbár a sochár
• Eugen Wallachy – maliar, krajinkár a portrétista
• Ján Juraj Rainer – chatár
• Móric Beňovský – dobrodruh, cestovateľ
• Ján Gallovič – slovenský herec
• Peter Bondra – hokejista
• Ľuboš Bartečko – hokejista
• Radoslav Suchý – hokejista
• Tibor Sekelj – esperantista
• Ján Stempel - architekt, pedagog

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Spišská Sobota

Súradnice: 49°03′56″S 20°18′55″V / 49,065556°S 20,315278°V / 49.065556; 20.315278