Štiavnické Bane
obec
Obec v roku 1906
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Banská Štiavnica
Región	Hont
Nadmorská výška	682 m n. m.
Súradnice	48°26′21″S 18°52′12″V / 48,439167°S 18,870000°V / 48.439167; 18.870000
Rozloha	10,16 km² (1 016 ha) [1]
Obyvateľstvo	816 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	80,31 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1352
Starosta	Stanislav Neuschl[3] (SNS, SMER-SD, HLAS-SD)
PSČ	969 81
ŠÚJ	517283
EČV (do r. 2022)	BS
Tel. predvoľba	+421-45
Adresa obecného úradu	Štiavnické Bane č.1
E-mailová adresa	obec@stiavnickebane.com
Telefón	045/6929117
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Štiavnické Bane
Webová stránka: obecstiavnickebane.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Štiavnické Bane sú obec na Slovensku v okrese Banská Štiavnica. Pôvodne sa obec nazývala Piarg, premenovaná na Štiavnické Bane bola v roku 1948.

Polohopis

Obec leží v centrálnej časti Štiavnických vrchov, približne 3 km juhozápadne od centra Banskej Štiavnice. Centrom obce prechádza cesta II/524 zo Štiavnice k Richnavskému jazeru.

Dejiny

Lokalita Štiavnické Bane vznikla z dvoch sídelných celkov: osady Sigelsberg a osady Vindšachta. Prvá zmienka o Sigelsbergu je z roku 1352. Osada sa neskôr stala súčasťou hradného, od 17. storočia komorského, panstva Šášov. Lokalita Vindšachta je známa najmä baníctvom. V roku 1648 zriadili v obci banskú erárnu nemocnicu pri kostole, ktorú koncom 19. storočia presťahovali do Banskej Štiavnice.

II. svetová vojna

SNP

Od potlačenia SNP do oslobodenia

V okolí Štiavnických Baní operovali dve partizánske skupiny a to Sitno a Sokol. Skupina Sokol sa významne zaslúžila o skrátenie bojov počas oslobodzovacích operácií Červenej armády tým, že pomohla Sovietom prejsť cez vodné štôlne do tylu nepriateľa.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

V obci sa nachádza mestská pamiatková rezervácia od roku 1995, zahrňuje viaceré objekty:

• Rímskokatolícky kostol sv. Jozefa, baroková stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z rokov 1736-1754.^[4] Veža s prvkami neorománskeho štýlu bola pristavaná v 19. storočí. V interiéri sa nachádza hodnotné barokové zariadenie, oltár sv. Jozefa a organ z roku 1754. Fasáda kostola je členená lizénovými pásmi, okná kostola sú v tvare termálnych okien. Pri kostole sa nachádza bývalý objekt kláštora hieronymitov z rokov 1736 až 1737. Jedná sa o štvorkrídlovú trojtraktovú stavbu.

• 

  Kostol sv. Jozefa

• 
• 
• 
• 

  Bývalý kláštor hieronymitov

• Bývalé opevnenie Windschachty, renesančná bašta na kruhovom pôdoryse zo 17. storočia^[5] a štvorcová veža zo 16. storočia.
• Banské objekty, objekt číslo 1 je bývalý komorský úrad, dnes obecný úrad, dvojpodlažná stavba z druhej štvrtiny 18. storočia, objekt číslo 80 je bývalé banské meračstvo, obdĺžniková trojtraktová stavba, objekt číslo 14 je bývalý banský úrad Siglisbergu, dvojpodlažná stavba na pôdoryse písmena L zo 17. storočia.^[6]
• Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, klasicistická stavba z roku 1855.^[7]
• Barokový mariánsky stĺp z 18. storočia so sochou Immaculaty.^[8]

• 

  Bašta opevnenia Vindšachty

• 

  Banský úrad, dnes obecný úrad

• 

  Bývalé banské meračstvo

• 

  Socha Immaculaty

Osobnosti obce

Rodáci

• Maximilián Hell (* 1720 – † 1792), astronóm, matematik a fyzik
• Emil Vajcík (* 1867 – † 1936), lesný inžinier a entomológ
• Vojtech Tuka (*1880 – † 1946), rektor UK Bratislava

Referencie

Externé odkazy

• Oficiálne stránky obce
• Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci

Zdroje

• IVANIČ, Jozef: História Piargu. Banská Bystrica : Belianum : Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela, 2016. 245 s. ISBN 978-80-557-1096-9

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.