Veľká Vidlová veža
vrch
Hrebeň Vidiel
Štát	Slovensko
Región	Prešovský kraj
Okres	Poprad
Pohorie	Vysoké Tatry
Povodie	Poprad, Dunajec
Nadmorská výška	2 522 m n. m.
Súradnice	0°00′00″S 20°12′52″V / 49,195833,°S 20,214444°V / 49.195833.; 20.214444
Najľahší výstup	len s horským vodcom
Prvovýstup	Mikuláš Sontág, Ján Hunsdorfer
- dátum	august 1903
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Veľká Vidlová veža
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Veľká Vidlová veža, dávnejší autori uvádzajú Veža nad Cmiterom, (poľ. Wielki Szczyt Wideł, nem. Große Gabelspitze, maď. Nagy Villacsúcs)^[1] je najvyššia a najmarkantnejšia Vidlová veža, jeden z najstrmších tatranských štítov, medzi Vidlovým sedlom (Západnou Vidlovou vežou) a Lievikovou štrbinou (Východnou Vidlovou vežou).^[1]

Popis

Vrchol Veľkej Vidlovej veže je najvyššie položeným objektom na Vidlovom hrebeni. Steny veže sa týčia nad Veľkou Zmrzlou dolinou a Cmiterom v Skalnatej doline. Severozápadná stena nad Medenou kotlinou je vysoká asi 500 m. Južná stena je vysoká asi 240 m. Týči sa nad Cmiterom.

Štít je veľmi dobre vidieť zo Skalnatej doliny i z visutej lanovky na Lomnický štít. Na Veľkú Východnú vežu je možné vystúpiť len s horským vodcom. Horolezecké cesty z obidvoch strán sú klasifikované ako (III–V UIAA).^[2]

Názov

Veža dostala meno ako najvyššia spomedzi troch Vidlových veží.^[1]

Prvovýstupy

• Mikuláš Sontág a Ján Hunsdorfer, koniec augusta 1903.
• Ernst Dubke, Ján Breuer a Ján Franz, 17. februára 1906 v zime.^[2]

Film

Veľká Vidlová veža „účinkovala“ vo filme režiséra Martina Holého Medená veža.

Referencie

1. ↑ ^{a b c} BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
2. ↑ ^{a b} KROUTIL, F.. Vysoké Tatry pro horolezce, 3. diel.  : Olympia, 1977.

Externé odkazy

• Horolezecké cesty