Vidlové veže
vrch
Zľava dva vrcholy Kežmarských štítov, hmla sa opiera o Vidlové veže, Lomnický štít.
Štát	Slovensko
Región	Prešovský kraj
Okres	Poprad
Pohorie	Vysoké Tatry
Povodie	Poprad
Nadmorská výška	2 522,8 m n. m.
Súradnice	49°11′55″S 20°12′57″V / 49,198611°S 20,215833°V / 49.198611; 20.215833
Najľahší výstup	III, Východná Vidlová veža. IV, mimoriadne exponované, len pre horolezcov.
Prvovýstup	Západná Vidlová veža - K. Englisch, Veľká Vidlová veža - Mikuláš Sontág, Ján Hunsdorfer
- dátum	august 1903
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Vidlové veže sú tri objekty na Vidlovom hrebeni, ktorý spája Lomnický štít s Kežmarským.^[1][2]

Veže

• Západná Vidlová veža
• Veľká Vidlová veža, najvyšší štít na hrebeni
• Východná Vidlová veža^[1]

Topografia

Vidlový hrebeň začína ako ostroha z Lomnického štítu v Medenej štrbine. Nasleduje Medený múr, Nižná medená štrbina, Západná Vidlová veža (2 480 m n. m.), hlboko zarezané Vidlové sedlo (2 413 m n. m.), Veľká Vidlová veža (2 522,8 m n. m.), Lieviková štrbina a štíhla Východná Vidlová veža. Južné steny hrebeňa – asi 180 m – spadajú do Cmitera a do Skalnatej doliny, severné do Medenej kotliny nad Dolinou Zeleného plesa.^{[1] [2]}

V niektorých horolezeckých sprievodcoch, napríklad od autora Františka Kroutila Vidlové veže vyjadrujú pomenovanie celého hrebeňa. Je to zastaraný názov, ktorý sa neujal. Zaužívané sú názvy Vidlový hrebeň a ďalšie známe tvary Hrebeň Vidlových veží, Hrebeň vidiel, Vidly.^[1]

Názov

Na mape Buchholtzovcov sú Vidlové veže pomenované ako Cupri (Kopertuyrme) teda Medené veže. Malo to historický základ, lebo v ich oblasti na severnej strane baníci dolovali medenú rudu a hľadali zlato. Iný, možno neskorší názov, mal zrejme podobu Falkturyme – Veže, na ktorých sa ťaží (základ v slovese fal, falen), ktorý sa postupne dostal do podoby Folk, dokonca až Forkturyme. V stredovekej nemčine slovo fork znamenalo vidličku alebo vidly.^[3]

Niekoľko zaujímavých prvovýstupov

• 1906 Prvovýstup na Východnú Vidlovú vežu Z. Klemensiewicz a R. Kordys, IV. Patrila k posledným dobytým vežiam Tatier.
• 1906 Prvý kompletný prechod hrebeňa A. Znamięcki a J. Marusarz, IV.
• 1936 Prvovýstup ľavou časťou južnej steny Východnej Vidlovej veže, Z. Brüll, V. Hudyma, S. Motyka a Š. Zamkovský, V.^[2]

Južnými stenami od Cmitera i severnými z Medenej lávky vedie množstvo ciest do obťažnosti V – VI.^[2]

Galéria

• 
  Zľava Lomnický štít, Západná, Veľká a Východná Vidlová veža, Kežmarský štít
• 
  To isté v zime
• 
  Zľava Lomnický štít, Vidlové veže, Kežmarský a Huncovský štít

Referencie

1. ↑ ^{a b c d} BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
2. ↑ ^{a b c d} KROUTIL, F.. Vysoké Tatry pro horolezce, 3. diel.  : Olympia, 1977.
3. ↑ MAREC, Anton. Po stopách tatranských názvov. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2018. ISBN 978-80-8115-276-4. S. 155.

Externé odkazy

• Na Summitpost ako Vidly
• Južné steny Vidiel Archivované 2021-06-24 na Wayback Machine
• Popis hrebeňovky Archivované 2020-07-28 na Wayback Machine