Ostrva - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Ostrva
Ostrva
vrch
Ostrva, serpentíny magistrály do sedla p. O., vpravo dolu svetlejšia Galéria Ostrvy
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 1 984 m n. m.
Súradnice 49°8′58″S 20°5′19″V / 49,14944°S 20,08861°V / 49.14944; 20.08861
Najľahší výstup zo sedla pod Ostrvou cca 2 min. chodecky
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Wikimedia Commons: Ostrva
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Ostrva je nevýrazný, ale veľmi hojne navštevovaný tatranský vrchol. Tvorí široký záver juhozápadného hrebeňa, v ktorom dominuje Končistá. Krásny výhľad do Mengusovskej doliny, na skupinu Vysokej a do doliny Zlomísk. Červená značka – Tatranská magistrála – vedie na Sedlo pod Ostrvou, z neho vedie na vrchol nápadný krátky, no neznačený chodník. Prvými návštevníkmi boli pytliaci a lovci kamzíkov. Prvý chodník na vrchol bol vybudovaný z Vyšných Hágov v roku 1886, ktorý vybudoval Uhorský Karpatský spolok. Názov „ostrva“ znamená drevenú konštrukciu na seno, obvykle trojnožku z brvien. Pod západnými zrázmi leží Symbolický cintorín obetiam Tatier.

Topografia

K Popradskému plesu a do Mengusovskej doliny spadá strmými stenami, na juhovýchod klesá pozvoľna, so širokým pásmom kosodreviny. Na severovýchode sutinový hrebeň pokračuje na Tupú. Výrazným samostatným prvkom je Ihla v Ostrve (asi 1890 m), iba horolezecky dostupná štíhla veža (exponovaná II).

Prístup

Galéria Ostrvy

Pohľad z Ostrvy na Tupý hrb (ešte nie Tupá, iba jej predvrchol) a Klin, dolu sedlo pod Ostrvou
Pohľad na Ostrvu od Hincových plies, Ihla v Ostrve v pravej časti vrhá krátky tieň

K horolezcami najvyhľadávanejším tatranským terénom patrí Galéria Ostrvy, kolmá stena neďaleko Symbolického cintorína. Využívaná je typicky skalkársky, po prelezení niečo vyše 100 m zaujímavého terénu sa obvykle nepokračuje na vrchol, ale zlaňuje či zlieza. Najťažšou cestou bol „Posledný sud“, klasifikácia 9, patrila k technicky najnáročnejším na slov. strane Tatier. Zvádzal sa o ňu tuhý boj medzi tradicionalistami a modernistami. Podobnej obtiažnosti sú aj novšie cesty "Kororo" a "Dies irae". Ešte o niečo ťažšia je cesta Mira Peťa "Strach zo života a smrti", 9+.

Referencie

  • F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, Olympia Praha 1974.
  • A. Puškáš, Vysoké Tatry – monografia, 5. diel, 1972.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ostrva

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Ostrva





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk