A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ondrejský cintorín | |
historický cintorín | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Bratislavský kraj |
Okres | Bratislava I |
Mesto | Bratislava |
Mestská časť | Staré Mesto |
Súradnice | 48°08′54″S 17°07′22″V / 48,148407°S 17,122877°V |
Poloha v rámci Bratislavy
| |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ondrejský cintorín je historický cintorín nachádzajúci sa v Bratislave, v mestskej časti Staré Mesto na Ulici 29. augusta. Patrí k najstarším bratislavským cintorínom.[1] Založený bol v roku 1784 a pôvodne patril mestskej farnosti svätého Martina.[1][2] Pochovávalo sa na ňom až do päťdesiatych rokov 20. storočia, v súčasnosti sa tu pochovávajú ľudia iba výnimočne (napr. herec Július Satinský, speváčka Jana Kocianová).[1] 8. decembra 1988 bol cintorín vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.[3][4] Rozloha cintorína je približne 6 ha.[1]
Dopravné spojenie
História cintorína
Cintorín založili namiesto pôvodného staroondrejského cintorína (Cintorín svätého Ondreja), ktorý bol v tom čase už preplnený.[1] Tento starý cintorín sa nachádzal na Heydukovej a Hollého ulici v Bratislave.[9][1]
V roku 1966 bolo na ňom evidovaných 15 000 náhrobkov.[1] V časoch socializmu, teda po roku 1948, však cintorín začal postupne chátrať.[1][10]
V rokoch 1976 – 1980 sa uskutočnila rekonštrukcia cintorína, ktorej cieľom bolo premeniť cintorín na mestský park, no mala skôr negatívny dopad. Pri tejto rekonštrukcii sa zmenšil počet náhrobných kameňov a krýpt (mnohé z nich boli zničené, vrátane ich podzemných častí), bol čiastočne zbúraný obvodový múr a na niektorých miestach bol nahradený betónovým múrom, na ktorom sa nachádzajú zamrežované otvory. Rekonštrukcia sa dotkla aj rastlinstva na cintoríne – mnohé stromy a okrasné dreviny boli spílené. Následkom týchto úprav bolo to, že na cintorín prenikal väčšmi dopravný hluk.[1][10]
Architektúra cintorína
Na území cintorína sa nachádza gréckokatolícky Chrám Povýšenia vznešeného a životodarného kríža, ktorý od roku 2008 slúži ako katedrála Bratislavskej eparchie. Postavili ho v roku 1861 podľa projektu I. Feiglera ml. a pôvodne to bola Kaplnka svätého Ondreja latinského obradu, gréckokatolícka cirkev ho používa od r. 1972. Autorom mnohých náhrobkov na cintoríne je sochár A. Rigele.[1][9]
Architektonické prevedenie jednotlivých hrobov, krýpt a náhrobkov je odlišné. Časť z nich bola postavená v štýle novorenesancie, časť v štýle novogotiky a tiež tu nájdeme aj klasicistické prvky.[1]
Pochovaní známi ľudia
Na cintoríne je pochovaných veľa významných ľudí – nachádzajú sa tu hroby a krypty šľachtických rodov a mešťanov, predstaviteľov vrchnosti mesta, svetských aj duchovných predstaviteľov, obyvateľov mesta, vojenských veliteľov a uhorských dôstojníkov, rôznych známych osobností mesta a tiež hodnostárov monarchie.[1]
Zoznam niektorých významných a známych ľudí, ktorí tu sú pochovaní.[1][9][11][12]
- Jana Kocianová (1946 – 2018), speváčka
- Ján Melkovič (1939 – 2004), herec
- Július Satinský (1941 – 2002), herec
- Rudolf Manderla (1884 – 1968), bratislavský podnikateľ a mäsiar, staviteľ prvého bratislavského mrakodrapu („Manderlák“)
- Ignác Lamár (1897 – 1967), známy pod menom Schöner Náci (jeho pozostatky sem boli prevezené v roku 2007 z obce Lehnice [13])
- Alexander Albrecht (1885 – 1958), hudobník
- Vavro Šrobár (1867 – 1950), lekár a politik
- Ferko Urbánek (1858 – 1934), spisovateľ, dramatik, úradník
- Ignác Gessay (1874 – 1928), novinár a politik
- Mikuláš Klimčák (1921 – 2016), maliar[14]
- Johann Nepomuk Batka mladší (1845 – 1917), mestský archivár, hudobný vedec a kritik[15]
- Eduard Majsch (1841 – 1904), maliar interiérov a zátiší
- Ferdinand Martinengo (1821 – 1895), prvý organizátor prešporského hasičského zboru a zakladateľ gymnastických spolkov
- biskup Jácint Rónay (1814 – 1889), učiteľ Košutových synov v Londýne a princa Rudolfa vo Viedni, vychovávateľ veľkokňažnej Valérie
- Jakub Palugyai (1819 – 1886), hoteliér a vinár[16]
- Jozef Danielik (1821 – 1886), akademik a autor viacerých významných kníh
- Eduard František Xaver Kozicz (1829 – 1874), fotograf a maliar
- Jozef Kumlik (1801–1869), organista, dirigent a hudobný skladateľ
- Karol Jetting (1730 – 1790), úradník, cestovateľ a diplomat, „bratislavský Robinson“
- Jozef Szlávy (?), bývalý strážca koruny a ministerský predseda
- gróf Štefan Esterházy (?), prešporský hlavný župan
- Pavel Csato (?), člen Akadémie Márie Terézie a Kisfaludyho spoločnosti
- biskup Ferdinand Knauz (?), čestný člen Akadémie Márie Terézie
- Jozef Könyöky (?), autor diel o archeológii a prvý organizátor mestského múzea
- Alexander Vutkovich (?), profesor akadémie, spisovateľ a novinár
- Ľudovít Marton (?), umelecký kováč
- Gyorgyi Kovács (?), hlavný mestský lekár, zaslúžil sa o postavenie prvej detskej kliniky v Bratislave
- Michal Kováč (1930 – 2016), prvý slovenský prezident
- Andrej Žarnov, vlastným menom František Šubík (1903 – 1982), slovenský básnik katolíckej moderny, prekladateľ a lekár
- Karl Mayerberger (9. jún 1828 Viedeň - 23. september 1881 Bratislava), významný rakúsky dirigent, hudobný profesor, skladateľ (opera Melusina), zbormajster, korešpondent Franza Liszta a učiteľ Gézu Zichyho.
- Edmund Mergl (1861- 1926), bratislavský mestský lekár
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ondrejský cintorín
Zdroje a referencie
- ↑ a b c d e f g h i j k l m Ondrejský cintorín . Bratislava: bratislava.sk, rev. 2008-10-22, . Dostupné online.
- ↑ HOLČÍK, Štefan. Na cintoríne ležia popravení odsúdenci . Bratislavské noviny, 2008-06-28, . Dostupné online.
- ↑ Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, . Dostupné online.
- ↑ Sakrálne zaujímavosti Bratislavy . Bratislavský samosprávny kraj, . Dostupné online.
- ↑ Dopravný podnik Bratislava . Bratislava: Dopravný podnik Bratislava, . Dostupné online.
- ↑ Bratislava : Cestovné poriadky. imhd.sk (Bratislava: mhd.sk). Dostupné online .
- ↑ Cestovné poriadky prímestskej autobusovej dopravy - ARRIVA Bratislava . arriva.sk, . Dostupné online.
- ↑ Total Avengers s.r.o.. Cestovné poriadky . idsbk.sk, . Dostupné online.
- ↑ a b c Ondrejský cintorín . bratislava.sme.sk, 2005-10-28, . Dostupné online.
- ↑ a b ONDERA, Pavel. Ondrejský cintorín . Magazín Slovenské pohrebníctvo, 2011-01-19, . Dostupné online.
- ↑ Na Ondrejskom cintoríne odpočíva mnoho osobností online. bratislava.sme.sk, 2004-11-09, cit. 2012-09-08. Dostupné online.
- ↑ Medzi obyčajnými ľuďmi odpočívajú aj slávne osobnosti online. 2007-11-01, cit. 2012-09-08. Dostupné online.
- ↑ Schöne Náci sa vracia online. bratislava.sme.sk, 2007-08-31, cit. 2012-09-08. Dostupné online.
- ↑ Majstra Klimčáka pochovali na Ondrejskom cintoríne
- ↑ Na mieste domu na Baštovej stála zbrojnica online. Bratislavské noviny, 2002-09-26, cit. 2012-09-08. Dostupné online.
- ↑ Prešporský vinár vyvážal chateau do sveta online. bratislava.sme.sk, 2005-08-16, cit. 2012-09-08. Dostupné online.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk