Grasalkovičov palác
palác
Štát	Slovensko
Región	Bratislavský kraj
Okres	Bratislava I
Mesto	Bratislava
Mestská časť	Staré Mesto
Súradnice	48°08′57″S 17°06′28″V / 48,14922°S 17,10773°V / 48.14922; 17.10773
Národná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
- číslo	101-32/1 palác 101-32/2 park 101-32/3 pamätná tabuľa 101-32/4 oplotenie s bránami
- dátum zápisu	23. 10. 1963
Poloha v rámci Bratislavy
Poloha v rámci Starého Mesta
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Grasalkovičov palác alebo Prezidentský palác je osovo symetrická rokoková budova na Hodžovom námestí 2978/1 v Bratislave. Od roku 1996 v nej sídli prezident Slovenskej republiky.^[2]

Dejiny

Palác postavil v roku 1760^[3] gróf Anton Grasalkovič (Grassalkovich), advokát, neskôr predseda Uhorskej kráľovskej komory. Autorom projektu bol Andrej Mayerhofer^[4][5][6], niektoré zdroje za autora považujú F. A Hillebrandta^[2]. Palác stál pôvodne na voľnom priestranstve pred vtedy ešte opevneným mestom. V paláci koncertoval aj hudobný skladateľ Joseph Haydn. Na túto skutočnosť upozorňovala pamätná tabuľa od Jozefa Kostku, ktorá bola osadená na západnej stene paláca v roku 1959.^[7] Tabuľa je zapísaná v ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 32/3 a v súčasnosti sa nachádza v depozite Múzea mesta Bratislava.^[8]

V prvej polovici štyridsiatych rokov 20. storočia bol palác upravený podľa návrhu Emila Belluša na sídlo prezidenta Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945, od 50. rokov^[2] ho využívali deti a mládež Bratislavy (pionieri) na svoju záujmovú činnosť pod názvom Ústredný dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda. V dnešnej dobe je Grasalkovičov palác známy najmä pod názvom Prezidentský palác, keďže sa po rekonštrukcii v roku 1996 stal sídlom prezidenta Slovenskej republiky.^[2] Rekonštrukcia trvala viac než tri roky a stála takmer 280 miliónov korún (9,29 mil €). Prezident Michal Kováč prevzal symbolický kľúč od paláca 30. septembra 1996.^[9]

V paláci sa nachádza aj pôvodne samostatne stojaca kaplnka svätej Barbory.^[2]

Prezidentská záhrada

Súčasťou paláca je rozsiahla záhrada upravená vo francúzskom štýle, ktorá nadväzuje na rozsiahlu záhradu bývalého letného arcibiskupského paláca. Koncom 90. rokov 20. storočia prebehla rozsiahla rekonštrukcia záhrady, ktorá do veľkej miery prinavrátila pôvodný výzor parku.^[10] V roku 1978 tu bola osadená fontána Radosť zo života autorov Tibora Bártfaya, Karola Lacka, Imricha Ehrenbergera a Pavla Mikšíka.^[11] Začiatkom 90-tych rokov 20. storočia v záhrade bola umiestnená jazdecká socha Márie Terézie, ktorá bola pôvodne súčasťou výzdoby Veľprepoštského paláca v Nitre.^[12] Nachádzal sa tu aj pomník Johanna Nepomuka Hummela, významného skladateľa a bratislavského rodáka, ktorý bol v roku 2002 po rekonštrukcii umiestnený na svoje pôvodné miesto pred veľvyslanectvo Nemecka na Hviezdoslavove námestie.^[13]

Deň otvorených dverí

Deň otvorených dverí v paláci sa koná každoročne^[9] na výročie inaugurácie 15. júna.^[14][15] V roku 2016 sa ho zúčastnilo okolo 6000 ľudí.^[16]

Incident

28. júna 2016 do paláca v noci prenikol muž, dvadsať minút v ňom pobudol a vyšiel von. Do paláca sa dostal po prekročení skleneného múru a prejdení nezabezpečeným zamestnaneckým vchodom. Alarm, ktorý zapol bol vyhodnotený ako falošný. Prezident Kiska sa v paláci nenachádzal, nocuje na inom mieste. Po incidente odstúpil riaditeľ Úradu na ochranu ústavných činiteľov Radovan Horváth.^[17]

Prezidentská kancelária bez odpadu

Za prezidentovania prezidentky Čaputovej nastali v paláci zmeny podľa tzv. idey Zero waste, teda produkovania čo najmenšieho množstva odpadu. Na dosiahnutí tohto cieľa pracuje Inštitút cirkulárnej ekonomiky, ktorý prišiel s dátami, že za dva dni sa v Prezidentskom paláci vyprodukuje až 147 kg odpadu. Navrhol teda riešenia, vďaka ktorým by vo výsledku mohol palác produkovať len 15% z pôvodného objemu odpadu. Z kancelárií boli odstránené jednorazové plastové poháre, fľaše a výdajníky vody, na toaletách vymenili papierové obrúsky za uteráky, ktoré sa pravidelne perú. V záhrade paláca zrejme pribudne kompostér a zamestnanci už absolvovali niekoľko školení. Poradca prezidentky republiky pre životné prostredie Juraj Rizman uviedol: „Máme tu zelené plochy, uvažujeme, že by sme tu vyhlásili bezpesticídovú zónu. Premýšľali sme, ako by sme mohli obmedziť spotrebu elektrickej energie.“^[18]

Nápad svitol po návšteve veľvyslanca Holandska na Slovensku Henka van der Kwasta u prezidentky. Holandská ambasáda je tiež spravovaná v štýle Zero waste.^[18]

Dopravné spojenie

• Hodžovo nám. (Mierové námestie)
  • 
  • 
    

• Prezidentská záhrada (Nám. slobody)
  • 
    (stav k 13. februáru 2023)^{[19][20][21][22]}

Galéria

• 

  Pohľad z Hodžovho námestia

• 

  Brána oplotenia

• 

  Čelný pohľad na Grasalkovičov palác

• 

  Čestná stráž

• 

  Schodisko v paláci

• 

  Pohľad z parku

• 

  Fontána Radosť zo života

• 

  Socha Márie Terézie v parku

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Grasalkovičov palác