Minótauros (iné názvy: Mínótauros, Minotauros, Minotaurus, zriedkavo Minotaur; gr. Minótauros/iný prepis Mínótauros, lat. Minotaurus) je postava v gréckej mytológii s ľudským telom a býčou hlavou.

Podľa legendy manželku krétskeho kráľa Minoa – Pásifaé zviedol biely býk. Po čase porodila Minotaura, netvora s ľudským telom a býčou hlavou. Kráľ si nechal od známeho aténskeho staviteľa a sochára Daidala postaviť labyrint, do ktorého potom nevlastného krvilačného syna uväznil. Nevernej kráľovnej Pásifaé pripravil kráľ Minos rafinovanú a krutú smrť.

Medzi Krétou a Aténami vypukla vojna potom, čo bol na hrách v Aténách zabitý syn kráľa Mina Androgeós. Atény padli a boli odvtedy povinné odvádzať Kréte ľudskú obeť – každý deviaty^[1] rok museli poslať sedem panien a sedem chlapcov pre Minotaura.

Syn aténskeho kráľa Aigea Théseus sa vypravil s obeťami loďou na Krétu a bol odhodlaný netvora zabiť. Krétsky kráľ ho milo prijal, poprial mu šťastie, no upozornil ho, že aj keď Minotaura zabije, nedostane sa z labyrintu von.

S pomocou bohyne Afrodity sa Théseovi zapáčila kráľovská dcéra Ariadna a aj ona sa do neho zamilovala. V predvečer boja dala Théseovi kúzelný meč a klbko nite, ktoré za sebou mal rozmotávať, vďaka čomu nájde cestu von.

Ráno boli obete odvedené k labyrintu, ale do vnútra vošiel len Théseus, ktorý cestou odvíjal Ariadninu niť a chodbami sa dostal až netvorovi a Minotaura v ťažkom súboji zabil. Dostal sa von z labyrintu. Kráľ mu ďakoval za zabitie netvora a zrušil povinnú každoročnú obetu Atén.

V umení

Z čias antiky sa zachovalo veľa zobrazení Minotaura:

• maľba na Atické čaši Théseus zabíja Minotaura zo začiatku 5. st. pred Kr. (dnes sa nachádza v archeologickom múzeu v Aténach)
• socha Minotauros pochádzajúca asi z 3. – 2. st. pred Kr. (dnes sa nachádza vo Vatikánskom múzeu)
• z moderných maliarov zobrazili Minotaura niekoľkokrát Henri Matisse a aj Pablo Picasso.

Pozri aj

• Minóov labyrint

Referencie

1. ↑ KERÉNYI, Karl. Mytologie Řeků II : Příběhy héróů. Preklad Jan Binder. Vyd. 1. Praha : OIKOYMENH, 1998. 349 s. (Oikúmené.) ISBN 80-86005-81-X. S. 169.

• Gerhard Löwe, Heindrich Alexander Stoll, ABC Antiky
• Publius Ovidius Naso, Proměny
• Rudolf Mertlík, Starověké báje a pověsti
• Vojtech Zamarovský, Bohovia a hrdinovia antických bájí, slovník antickej mytológie
• Eduard Petiška (Václav Fiala), Staré grécke báje a povesti

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mínotaurus na českej Wikipédii.