Nymfy (gr. Νύμφαι, Nymfai, t. j. dievčiny, víly, nevesty, lat. Nymphae) boli v gréckej a rímskej mytológii smrteľné, nižšie bohyne, ochrankyne miest, ktoré obývali. Okrem toho, že zomierali, boli dlhovekými a večne mladými bytosťami. Považované sú za dcéry Dia. Sú predstavované ako pekné ženy. Sídlili v horách, lesoch, na lúkach, v jaskyniach, nad riekami, žriedlami a morami. Dnes sa ich kult vysvetľuje ako pozostatok prvotného animizmu.

Rozdelenie

Nymfy netvorili homogénnu skupinu. Rozlišujú sa na:

• oceanidy (okeanidy, okeanovny) – dcéry Okeana, obývajúce oceán
• nereidy (nereidky, nereovny) – dcéry Nerea, obývajúce more
• najády – ochrankyne sladkých vôd
• oreády (oready) – ochrankyne hôr a jaskýň
• dryády – ochrankyne lesov a hájov
• hamadryády – ochrankyne jednotlivých stromov
• melie – nymfy (driády) stromu jaseň
• hesperidy (hesperidky, hesperovny) – večerné nymfy
• nymfy lokálne späté s určitým miestom (nymfa Chtonaj)

Najznámejšími nymfami boli Echo a Kalypsó. V neskorších dobách sa nymfy stali častými témami umelcov, básnikov i dramatikov. Od ich názvu je odvodený termín nymfománia a nymfofília.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému nymfy.