A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Minós alebo Mínós alebo Minos (starogr. Μίνως – Minós/iný prepis: Mínós, lat. Minos) je syn boha Dia[1] a jeho milenky Európy, krétsky kráľ.[2][3]
Kráľ Minos je postava z mýtov, ale starovekí dejepisci boli presvedčení o tom, že skutočne existoval. Rozchádzali sa iba v názore o jeho pôvode. Tukydides, ktorý ho považoval za Gréka, píše, že bol prvým vládcom, ktorý postavil loďstvo a ovládal ním väčšinu Gréckeho mora a ostrovy Kyklady. Prvý založil kolónie na miestach, kde predtým vyhnal Károv a za vládcov tam dosadil svojich synov.[4] Historik Herodotos však uvádza, že Grékom nebol.[2] Podľa legendy bol napoly fenického pôvodu, lebo jeho matka Európa bola dcéra sidónskeho kráľa Agénora.[2]
Minos bol na Kréte mocným kráľom a sídlil v paláci mesta Knossos, ktorý mu postavil jeho dvorný architekt Daidalos. Kráľovské žezlo dostal priamo od boha Dia, s ktorým sa tiež pravidelne schádzal v jaskyni na vrchu Dikté, v rodisku Dia. Tam sa s ním radil o zákonoch, aby vládol múdro a spravodlivo.[2] Ako kráľ ostrovnej krajiny nemrhal finančné prostriedky na hradby a pobrežné pevnosti. Zameral sa na mohutné loďstvo. Po neďalekých ostrovoch a neskôr aj na území Grécka vybudoval Minos celý rad oporných bodov, a tak sa stal skutočným pánom nad Stredozemným morom. Pod ochranou vojnového loďstva viedol rozsiahly zahraničný obchod, ktorý prinášal Kréte bohatstvo a blahobyt.
Minos udržiaval styky s mnohými gréckymi mestami, najmä s Aténami. Dôkazom toho bol účasť jeho syna Androgea na aténskych hrách. Keď však na nich Androgeós zvíťazil, aténsky kráľ ho dal zabiť. Minos sa vypravil so svojim loďstvom k Aténam a donútil aténskeho kráľa, aby mu náhradou za zabitie odvádzal vysoké dane. Minojská civilizácia takto rýchlo zbohatla a zosilnela. Minos zomrel na Sicílii, kde chcel zabiť svojho architekta Daidala, ktorý ušiel z Kréty.
Referencie a bibliografia
- ↑ Homér, Iliada, 13,445-455.
- ↑ a b c d Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 300-302.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 336.
- ↑ Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny I.. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-4-3. S. 26.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk