A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Lesná železnica Katarínka | |
Základné informácie | |
---|---|
Prevádzkovateľ | dobrovoľníci |
Dĺžka | 200 m |
Parametre trate | |
Rozchod | 600 mm |
Počet koľají | 1 |
Lesná železnica Katarínka (LŽK) je úzkorozchodná železnica, nachádzajúca sa blízko obce Naháč v katastri obce Dechtice, v susedstve areálu kláštora Katarínka.
Tvorí ju krátky úsek železnice s rozhodom 600 mm, ktorý nesie odkaz Malokarpatskej lesnej železnice, ktorá tvorila rozsiahly systém úzkorozchodných priemyselných železníc v regióne Smoleníc a Dobrej Vody. Tie vznikli z potreby dopravy dreva z lesov v okolí do chemickej fabriky na výrobu octanu vápenatého, kyseliny octovej a acetónu. Lesy v okolí boli majetkom grófa Jozefa Pálffyho (1853 – 1920), ktorý dal chemickú fabriku (dnešný Chemolak) postaviť spolu s pílami v okolí, s cieľom zhodnotiť bohatstvo okolitých lesov. Lesná železnička bola zrušená v rokoch 1964 – 1966. História LŽK sa začína písať od roku 1997, kedy skupina nadšencov v blízkosti grófskej hájovne spojazdnila niekoľko metrov koľajníc.
História LŽK
- 1997 – začiatky LŽK inšpirované pamätníkom pána Rendeka, ktorým sa inšpirovali Ján Dalák, Ing. Ivan Ružek a Róbert Ružek[1]
- 1998 – získanie štyroch trojmetrových koľajníc od pána Ing. Zemana zo Smoleníc
- 1999 – predĺženie koľaje položením oblúka
- 2000 – 2002 – predĺženie trati o 20 m čím vzniklo železničné priecestie
- 2002 – vybudovanie železničného mostu zachráneného zo Smolenickej drážky
- 2003 – položenie prvej výhybky
- 2004 – zakúpenie nepojazdnej banskej lokomotívy BND-30 z bane Dolina
- 2005 – predĺženie trati o úsek odbočky do mašinhausu a osadenie druhej výhybky
- 2006 – 2007 – dokončenie opravy lokomotívy, svojpomocná generálka motora a údržba karosérie
- 2007 – založenie Združenia na záchranu lesných železníc Slovenska za účelom získavania financií a dostať sa do povedomia verejnosti
- 2008 – získanie 3 plošinových vagónov, objav nákladného vagónu a jeho zrenovovanie v novembri
- 2008 – prevezenie lokomotívy a jej posadenie na koľajisko a zahájenie skúšobnej prevádzky
- 2010 – začiatok výstavby nového depa
- 2013 – nové depo je dokončené a dĺžka koľajníc je 200 m
- plánované spojazdnenie trate v celkovej dĺžke 1,2 km
História Malokarpatských lesných železníc
- 1880 – 1883 výstavba chemického závodu pri Horných Orešanoch v údolí Majdanu grófom Jozefom Pálffym. Surovinou v nej bolo drevo z priľahlých lesov Malých Karpát. Na jeho zvoz bola stavaná uzkokoľajná železnica s rozchodom 760 mm s animálnou – konskou trakciou. Bola stavaná tak, aby doprava naložených vagónov bola zabezpečovaná samospádom a zotrvačnosťou do protisvahov a prázdne vagóny do miesta ťažby dopravovali kone. V prudkých svahoch bolo potrebné brzdiť a protisvahy prekonávali vagóny zotrvačnosťou. Nedostatky zotrvačnosti v dolinách sa podujal odstrániť robotník Tomáš Štibraný (zomrel 1932).[2] Tento systém mal celkom vyše 40 km tratí a zanikol po druhej svetovej vojne. Okrem malých dočasných tratí mala tieto hlavné úseky:
- od závodu k Hornej Parine, cez Starú Bohatú a Nové Domy ku Klokoču (14 km), s odbočkou pri hájovni Stará Bohatá na Prehyb, cez Dlhý vrch, Polomy a Mesačnú k hájovni Kolovrátok končiacu na rozhraní chotárov Doľany – Sološnica (8 km)
- z Majdánu na Uhlište, Polámané, pod Veterlín a až pod Záruby (14 km), s odbočkami do doliny Kamenné mlieko do Vydatej (5 km) a do doliny Zabité.
- (údajne) dve odbočky zo závodu na Rybnikárku a na pílu s dĺžkou asi 6 km
- 1897 a 1898 vybudovanie a otvorenie železnice Trnava – Kúty umožnilo rozvoj výroby a dopravu výrobkov k spotrebiteľom, čo vyvolalo výstavbu úskorozchodnej železnice s rozchodom 600 mm, využívajúcej na ťahanie vagónov rušne.
- 1899 je postavená trať z továrne na stanicu v dĺžke 10 km, s výhybňou Drušplac pri Smoleniciach
- 1901 – 1903 je trať natiahnutá až na Dobrú Vodu v dĺžke 22 km k novovybudovanému závodu s rovnakou výrobou. Trať mala tri výhybne: Švajčiarka pri Naháči, Katarínka a Planinka.
- 1917 stavba pokračovania trate zo závodu v Majdáne cez Dolnú Parinu a Poraj v chotári Horných Orešian, ktorá bola dokončená v roku 1920. Postavené boli aj trate z Dobrej Vody do Širokej, Lukáčkového jarku a Mlyna.
- počas nemeckého riadenia fabriky v čase II. svetovej vojny bola trať predĺžená na Huty a Kolovrátok.
- 1960 – 1961 sa železnica likviduje. V tom čase je dĺžka trate úzkokoľajky spolu s koľajami v závode, skladoch a výhybniach okolo 70 km.
Strojový park
Podľa väčšiny zdrojov mal strojový park úzkorozchodnej železnice 6 parných a 5 dieselových lokomotív, 2 dreziny, 2 osobné a 140 nákladných vozňov.[3]
- parné lokomotívy Goliath a Ludko boli štvornápravové
- parné lokomotívy Republika, Pavlína, Lucia a Mena boli trojnápravové
Parná lokomotíva Republika stála do roku 1988 ako pomník dráhy v bývalom chemickom závode na priestranstve pred závodným klubom. Potom sa nachádzala na Štiavničke pri Hronci ako exponát múzea ČHŽ, v roku 1999 bola odpredaná súkromnej osobe a nachádzala sa v roku 2005 na súkromnom pozemku v Marianke[4] a v roku 2007 ju Klub ochrany technických pamiatok navrhol na vyhlásenie za NKP.[5]
- Technické údaje parnej lokomotívy Republika, jedinej známej zachovanej lokomotívy z technického parku MLŽ
- Výrobca: Bretfield a Daňek
- Typ: RIIIc/600 mm
- Usporiadanie: Cn2t(?Ct6)
- Rok výroby: 1919
- Výrobné číslo: 166
- Rozchod: 600 mm
- Výkon: 40 kW
- Služobná hmotnosť lokomotívy: 10 t
- Popis: trojnápravová úzkorozchodná lokomotíva tendrovka, vonkajší rozvod Heusinger
- Strojový park LŽK
- Danka banská dieselová lokomotíva BND 30, vyrobená roku 1973 v Hliníku nad Hronom[6], získaná z Bane Dolina vo Veľkom Krtíši
- 3 nákladné vozne
- 1 osobný vozeň
Referencie
- ↑ Lesná železnica Katarínka (leták) . vlaky.net, . Dostupné online.
- ↑ JASTRABÍK, Štefan. O zaniknutej úzkokoľajke v Malých Karpatoch. Krásy Slovenska (Bratislava), október 1981, roč. LVIII, čís. 10. Dostupné online .
- ↑ Po stopách stratenej lesnej železnice v Malých Karpatoch – Dopravné prostriedky, vybavenie trate . zskosariska.sk, . Dostupné online.
- ↑ Kauza ČHŽ . zeleznicny.net, . (zoznam odpredaných a zapožičaných vozidiel ČHZ). Dostupné online.
- ↑ Návrhy KOTP na vyhlásenie vecí za “Národnú kultúrnu pamiatku” . Klub ochrany technických pamiatok, 2007-09-05, . Dostupné online.
- ↑ MARTINKOVIČOVÁ, Katka. Lesná železnica Katarínka. Železničný semafor (Bratislava), august 2013, roč. XXIII, čís. 8, s. 15. Dostupné online .
Literatúra
- HAVIAR, Tomáš. Malokarpatské úzkorozchodné železnice na panstvách Pálfiovcov. Čadca : Kysucké múzeum, 2013. 238 s. ISBN 978-80-970780-4-1.
- ENGLER, Marko. Železnice v okolí Smoleníc a Dobrej Vody. 2. preprac. a dopl. vyd. Trnava : KON-PRESS, 2017. 440 s. ISBN 978-80-85413-96-0.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lesná železnica Katarínka
Externé zdroje
- Lesná železnica Katarínka – oficiálna stránka
- Malokarpatská lesná železnička – pamätihodnosti obce Naháč
- Jaroslav Přibyl: Lesní a průmyslová železnice ve Smolenicích – rail.sk
Súradnice: 48°33′17″S 17°32′17″V / 48,554755°S 17,538074°V
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk