Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Kyselina octová
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	CH3COOH
Systematický názov	kyselina etánová
Synonymá	E 260
Vzhľad	bezfarebná tekutina alebo kryštály
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť	60,1 u
Molárna hmotnosť	60,05 g/mol
Teplota topenia	16,5 °C
Teplota varu	118,1 °C
Kritická teplota	321,2 °C
Kritický tlak	5,786 MPa
Hustota	1,049 g/cm3 (kvapalina, 20 °C) 1,266 g/cm3 (pevná látka)
Rozpustnosť	vo vode: neobmedzene miešateľná
Teplota vzplanutia	43 °C
Teplota vznietenia	427 °C
pKA	4,76 (25 °C)
Bezpečnosť Globálny harmonizovaný systém klasifikácie a označovania chemikálií Hrozby Nebezpečenstvo Vety H H226, H314 Vety EUH žiadne vety EUH Vety P P280, P307+310, P301+330+331, P305+351+338 Európska klasifikácia látok Hrozby Žieravina (C) Vety R R10, R35 Vety S S1/2, S23, S26, S45 NFPA 704 2 3 0
Ďalšie informácie
Číslo CAS	64-19-7
EINECS číslo	200-580-7
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Chemický portál

Kyselina octová (systematický názov kyselina etánová) je chemická zlúčenina známa svojou kyslou chuťou a štipľavou vôňou. Jej sumárny vzorec je CH₃COOH. Jej vodný roztok v koncentrácii od 5 do 10 % sa predáva pod názvom ocot. Takisto sa používa ako prídavná látka v potravinárstve, kde má označenie E 260.^[1] Jej konjugovanou kyselinou je octan alebo acetát.

Vlastnosti

Kyselina octová je druhou najjednoduchšou karboxylovou kyselinou, po kyseline mravčej. Je to slabá kyselina, jej pK_a je 4,76 (25 °C).^[2]

Čistá nehydratovaná kyselina octová (ľadová kyselina octová) je bezfarebná hygroskopická kvapalina, ktorá zamŕza pri teplote pod 16,7 °C na bezfarebnú kryštalickú tuhú látku.

Výroba

Zriedený vodný roztok kyseliny octovej sa získava biologickou oxidáciou etanolu podľa celkovej rovnice:

CH₃CH₂OH + O₂ → CH₃COOH + H₂O

Pri jej biotechnologickej výrobe sú príslušné mikroorganizmy (octové baktérie, predovšetkým rodu Acetobacter) imobilizované prirodzenou priliehavosťou na bukových hoblinách, ktoré sú pokropené roztokom etanolu a odspodu prebublávané vzduchom. Vyššie koncentrácie možno potom dosiahnuť následnou destiláciou. Podobnú oxidáciu možno síce robiť i čisto chemickou cestou, ale tá sa k výrobe kyselina octovej nepoužíva.

Iný spôsob prípravy spočíva v hydrogenácii oxidu uhoľnatého za prítomnosti katalyzátorov:

2 CO + 2 H₂ → CH₃COOH

Môže byť pripravená tiež reakciou oxidu uhoľnatého s metanolom, napríklad pomocou Cativa procesu:^[3]

CH₃OH + CO → CH₃COOH

Použitie

Kryštalická kyselina octová (ľadová)

Kyselina octová je jednou z najvýznamnejších priemyslových organických surovín. Ročne sa na svete vyrobí vyše 5 miliónov ton.

Používa sa v laboratóriu aj v chemickom priemysle ako významné rozpúšťadlo pri príprave čistých chemických zlúčenín.

Priamo ako chemická surovina slúži k výrobe rady ďalších organických zlúčenín. Najvýznamnejším produktom je vinylacetát, ktorý následne slúži ako surovina (monomér) pre prípravu polyvinylacetátu.

Derivát kyseliny octovej, acetanhydrid, je používaný ako silné acylačné činidlo, najmä pri výrobe acetylcelulózy, ktorá v minulosti slúžila ako k výrobe syntetických vlákien (acetátový hodváb), tak pre prípravu podložiek pre fotografické negativné materiály a pre kinofilm. Je taktiež jednou zo surovin pre výrobu kyseliny acetylsalicylovej, ktorá je hlavnou zložkou najrozšírenejších liekov proti horúčkam a zápalom (Acylpyrín, Aspirín, Anopyrín a iných).

Toxicita

Kyselina octová je leptavá a jej pary spôsobujú podráždenie očí, poleptanie sliznice, bolesť v krku a upchanie pľúc.

Riziko kyseliny octovej závisí aj na jej koncentrácii. V nasledujúcej tabuľke je uvedená EÚ klasifikácia kyseliny octovej:

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kyselina octová