Rozchod koľaje

Rozchod koľaje je kolmá vzdialenosť medzi prechádzanými vnútornými hranami hláv koľajníc koľaje, meraná na os koľaje v predpísanej hĺbke 14 mm pod temenom koľajnice.^[1] Rozchod koľaje sa meria v milimetroch. Meranie sa prevádza v hociktorom mieste koľaje, či v priamej koľaji, oblúku alebo v predpísaných miestach koľajových zariadení, ako sú výhybky, koľajové brzdy, koľajové križovatky. Tieto predpísané miesta merania určuje železničný predpis na údržbu a opravy železničných koľají.

Druhy rozchodov

Vo svete sa používa viac ako sto druhov rozchodov.^[2]

mm 1 676 1 668 1 600 1 524 1 520 1 435 1 372 1 067 1 050 1 000 950 914 762 750 610 600

Úzky rozchod

Rozchod trate menší ako normálny rozchod (najčastejšie sa používajú rozchody v rozmedzí 600 mm – 1 000 mm). Úzkorozchodné trate sa využívajú ako regionálne trate železníc, ale aj ako mestské dráhy metra alebo električiek. Úzky rozchod využívajú krajiny južnej Afriky (1 067 mm), či lesné, priemyselné alebo poľné železnice – napr. v Čiernom Balogu, regionálna železnica na trati Trenčianske Teplice – Trenčianska Teplá (760 mm), Tatranské elektrické železnice a električková sieť v Bratislave (1 000 mm).

Normálny rozchod

Normálny rozchod sa využíva asi na 60 % železníc celého sveta. Jeho šírka je 1 435 mm a zaviedol ho George Stephenson^[2], využíva sa prevažne v Európe, ale aj v iných častiach sveta. Okrem iného aj na tratiach železníc na Slovensku. Tento typ rozchodu sa často používa ako rozchod električkových koľají (všetky trate v Česku a na Slovensku v Košiciach).

Široký rozchod

Rozchod širší ako 1 435 mm. Širokorozchodné trate sa nachádzajú napríklad v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, Mongolsku a v Afganistane (1 520 mm), vo Fínsku (1 524 mm = 5 stôp; starý ruský široký rozchod) ako aj v Španielsku, Portugalsku (1 668 mm) a Írsku (1 600 mm).

Referencie

1. ↑ ANTONICKÝ, Stanislav. Dopravná prevádzka. 1. vyd. Praha : Nadas, 1986. 156 s. S. 35.
2. ↑ ^{a b}  |ŠALING, S.; LACO, C.. Stavebnícky náučný slovník. 4, Konštrukcie. 2. časť, Konštrukčné prvky a konštrukcie objektov. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry, 1969. S. 513.

Tento článok týkajúci sa železníc je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.