Kyselina propiónová - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Kyselina propiónová
Kyselina propiónová
Kyselina propiónová
Kyselina propiónová
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec C2H5COOH
Synonymá Kyselina propánová
Vzhľad Bezfarebná alebo mierne žltkastá olejovitá kvapalná látka, s nepríjemnou mierne štipľavou vôňou
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 74,1 u
Molárna hmotnosť 74,0785 g/mol
Teplota topenia -21 °C
Teplota varu 141 °C
Hustota 0,9879 g/cm3
Rozpustnosť vo vode:
37 g/100 ml
v nepolárnych rozpúšťadlách:
dobré rozpustná v etanole, dietylétery a chloroforme
Teplota vzplanutia 54 °C
Teplota vznietenia ≈460 °C
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
02 - horľavá látka05- korozívna a žieravá látka06 - toxická látka07 - dráždivá látka
Nebezpečenstvo
Vety H H226, H311, H314, H318, H335, H402
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P P210, P233, P240, P241, P242, P243, P260, P261, P264, P271, P273, P280, P301+330+331, P302+352, P303+361+353, P304+340, P305+351+338, P310, P312, P321, P322, P361, P363, P370+378, P403+233
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Vety R R34
Vety S S1/2, S23, S36, S45
NFPA 704
NFPA 704.svg
2
3
0
Ďalšie informácie
Číslo CAS 79-09-4
Číslo UN 3463
EINECS číslo 201-176-3
Číslo RTECS UE5950000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Kyselina propiónová (systematický názov kyselina propánová) je prirodzene sa vyskytujúca karboxylová kyselina s chemickým vzorcom CH3CH2COOH. V čistom stave ide o bezfarebnú kvapalinu s dráždivým zápachom. Anión CH3CH2COO- a príslušné soli a estery kyseliny propiónovej sú známe ako propionát (alebo propanoáty).

História

Kyselinu propionovú prvýkrát opísal Johann Gottlieb v roku 1844, kedy ju objavil v degradačných produktoch cukru. V ďalších rokoch získavajú iní chemici túto kyselinu rôznymi ďalšími cestami, bez toho aby si niektorý z nich uvedomil, že produkuje túto látku. V roku 1847 preukázal francúzsky chemik Jean-Baptiste Dumas, že všetky tieto kyseliny boli tou istou zlúčeninou, ktorú nazval kyselinou propiónovou podľa gréckych slov protos = "prvý" a pión = "tuk", pretože to bola kyselina s najmenšou molekulou H(CH2)nCOOH, ktorá vykazovala vlastnosti mastných kyselín, napríklad tvorbu olejovité vrstvy pri vysolování z vody, alebo že má mydlovú draselnú soľ.

Vlastnosti

Kyselina propiónová má fyzikálne vlastnosti na pomedzí medzi nižšími karboxylovými kyselinami, kyselinou mravčou a octovú, a vyššími (mastnými kyselinami). Je miešateľná s vodou, ale možno ju odstrániť z vody pridaním soli. Rovnako ako kyselina octová alebo mravčia pozostáva z vodíkovo viazaných párov molekúl, ako vo fáze kvapalnej, tak plynnej.

Kyselina propiónová vykazuje všeobecné vlastnosti karboxylových kyselín: môže tvoriť amidy, estery, anhydridy a chloridové deriváty. Môže podliehať alfa-halogenácii brómom za prítomnosti bromidu fosforitého ako katalyzátora v Hell-Volhard-Zelinského reakcii, kedy vzniká kyselina 2-brómpropánová (CH3CHBrCOOH).[1]

Výroba

Priemyselne sa kyselina propiónová vyrába hydrokarboxyláciou etylénu pomocou tetrakarbonylu niklu ako katalyzátora[2]:

C2H4 + H2O + CO → C2H5COOH

Iným používaným spôsobom je vzdušná oxidácia propanalu. Za prítomnosti kobaltu alebo mangánu táto reakcia prebieha rýchlo už pri teplotách 40-50 °C:

2 C2H5CHO + O2 → 2 C2H5COOH.

Veľké množstvá kyseliny propiónovej sa získava ako vedľajší produkt pri výrobe kyseliny octovej. Aktuálne je najväčším svetovým výrobcom kyseliny propiónovej firma BASF s 80 tisíckami ton ročne.

Biologicky vzniká kyselina propiónová v podobe koenzýmu A esteru, propionyl-CoA, metabolickým štiepením mastných kyselín obsahujúcich párny počet uhlíkových atómov a tiež štiepením niektorých aminokyselín. Baktérie rodu Propionibacterium produkujú kyselinu propiónovú ako konečný produkt svojho anaeróbneho metabolizmu. Táto skupina baktérií sa bežne vyskytuje v žalúdku prežúvavcov a v potných žľazách človeka (baktérie Propionibacterium acnes), ich aktivita je čiastočne zodpovedná za pach potu a švajčiarskeho syra.

Použitie

Kyselina propiónová v koncentrácii 0,1 až 1% (hmotnostne) inhibuje rast plesní a niektorých baktérií. Preto sa väčšina tejto kyseliny spotrebuje ako konzervant potravín a krmiva. V krmivu sa používa priamo alebo ako amónna soľ. Do krmiva pre hovädzí dobytok sa pridáva antibiotikum monenzín, aby sa v bachore podporili baktérie Propionibacterium oproti baktériám octového kvasenia. Tým vzniká menej oxidu uhličitého a krmivo sa lepšie využije. Takto vznikne zhruba polovica celkovej svetovej produkcie kyseliny propiónovej. Ďalšou veľkou oblasťou použitia je konzervácia pečiva, kedy sa používa sodná alebo vápenatá soľ[2].

Kyselina propiónová a jej soli (E 280 až E 283) u pokusných myší viedli k priberaniu na váhe ku vzniku inzulínovej rezistencie.[3]

Kyselina propiónová je užitočná tiež ako medziprodukt pre výrobu ďalších chemikálií, najmä polymérov. Propionát acetátu celulózy je užitočný termoplast. Používa sa tiež vinylpropionát. Zo špecializovanejších aplikácií možno spomenúť výrobu pesticídov a liečiv. Estery kyseliny propiónovej majú ovocnú vôňu a niekedy sa používajú ako rozpúšťadlá alebo umelé príchute[2].

Metabolizmus

Metabolizmus kyseliny propiónovej začína konverziou na propionylkoenzym A (propionyl-CoA), obvyklý prvý krok metabolizmu karboxylových kyselín. Pretože v molekule kyseliny propiónovej sú tri atómy uhlíka, propionyl-CoA nemôže priamo vstúpiť do beta-oxidácie ani do Krebsovho cyklu. U väčšiny stavovcov sa propionyl-CoA karboxyluje na D-metylmalonyl-CoA, ktorý je izomérom L-metylmalonylu-CoA. Enzým závislý na vitamínu B12 katalyzuje prešmyk L-methylmalonyl-CoA na Sukcinylkoenzým A, ktorý je medziproduktom v citrátovom (Krebsovom) cykle a môže do neho teda ľahko vstúpiť.

Pri propiónovej acidémii vystupuje kyselina propiónová ako metabolický toxín v pečeňových bunkách tým, že sa akumuluje v mitochondriách ako propionyl-CoA alebo jeho derivát metylcitrát, dva inhibítory cyklu trikarboxylových kyselín. Propionát sa metabolizuje oxidačne v gliach, čo naznačuje astrocytovú zraniteľnosť pri propiónovej acidémii, pokiaľ sa môže akumulovať vnútromitochondriálny propionyl-CoA. Propiónová acidémia môže meniť ako neurónalnú, tiež gliálnu expresiu génov ovplyvnením acetalizácie histónov[4][5]. U hlodavcov kyselina propiónová spôsobuje reverzibilné správanie pripomínajúce autizmus, napr. Hyperaktivitu a dystóniu[4].

Výskyt u človeka

Ľudská koža je hostiteľom druhu baktérií známeho ako Propionibacterium acnes, nesúceho názov podľa schopnosti produkovať kyselinu propiónovú. Táto baktéria žije hlavne v kožných mazových žľazách a je jednou z hlavných príčin vzniku akné.

Referencie

  1. C. S. Marvel and V. du Vigneaud. α-bromo-Isovaleric acid. 2. vyd. 1943. S. 93.
  2. a b c W. Bertleff, M. Roeper, X. Sava, "Carbonylation" in Ullmann 's Encyclopedia of Chemical Technology Wiley-VCH: Weinheim, 2003. DOI: 10.1002 / 14356007.a05 217 .
  3. Může trvanlivé pečivo za cukrovku a obezitu? Myši ztloustly po oblíbených „éčkách“
  4. a b MACFABE, Derrick F.; CAIN, Donald P.; RODRIGUEZ-CAPOTE, Karina, et al. Neurobiological effects of intraventricular propionic acid in rats: Possible role of short-chain fatty acids on the pathogenesis and characteristics of autism spectrum disorders.. Behavioral Brain Research, 2007-01-17, roč. 176, čís. 1, s. 149–169. DOI10.1016/j.bbr.2006.07.025. (po anglicky)
  5. NGUYEN, Nga H. T.; MORLAND, Cecilie; GONZALEZ, Susana Villa, et al. Propionate increases neuronal histone acetylation, but is metabolized oxidatively by glia. Relevance for propionic acidemia. Journal of Neurochemistry, 2006-12-05, roč. 101, čís. 3, s. 806–814. DOI10.1111/j.1471-4159.2006.04397.x. (po anglicky)

Iný projekt

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kyselina propionová na českej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Kyselina propiónová





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk