Krajná Porúbka
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Svidník
Región	Šariš
Nadmorská výška	420 m n. m.
Súradnice	49°24′51″S 21°38′51″V / 49,4142°S 21,6474°V / 49.4142; 21.6474
Rozloha	3,73 km² (373 ha) [1]
Obyvateľstvo	33 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	8,85 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1582
Starosta	Martina Dulebová[3] (REPUBLIKA)
PSČ	090 05 (pošta Krajná Poľana)
ŠÚJ	527441
EČV (do r. 2022)	SK
Tel. predvoľba	+421-54
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Krajná Porúbka
E-mailová adresa	poslať email
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Krajná Porúbka
Webová stránka: krajnaporubka.dcom.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Krajná Porúbka je obec na Slovensku v okrese Svidník.

Polohopis

Obec historicky patrila do Šarišskej župy a okresu Svidník. Po vzniku ČSR bola súčasťou Prešovského kraja a okresu Svidník. Pri novom územno-správnom členení v roku 1960 a vzniku Východoslovenského kraja bola pričlenená do Bardejovského okresu. Od roku 1968 znovu je začlenená do Svidníckeho okresu.

Po vzniku samostatného Slovenska a vzniku Prešovského kraja je pričlenená do okresu Svidník. Rozloha katastra obce má rozlohu 373 ha.

Nadmorská výška v strede obce je 415 m. v katastri od 400 do 645 metrov nad morom. Obec je v severnej časti Nízkych Beskýd, pri štátnej hranici s Poľskom. Má mierne členitý povrch, ktoré tvoria flyšové súvrstvia. V okolí obce prevláda les s porastom buka a smreka.

Obec sa nachádza v CHKO Východné Karpaty. V obci hniezdi zákonom chránený bocian biely, ktorý tu, uprostred obce pri dome č.19, našiel každoročné útočisko v tichom a hlavne ekologicky čistom prostredí. Obec je registrovaným členom Spoločnosti pre ochranu vtáctva na Slovensku.

Symboly obce

Erb

Erbom obce je prírodný motív podľa odtlačku pečatidla obce z roku 1787. Pečatidlo používali richtári oboch obcí, Medvedieho aj Krajnej Porúbky), ktorý je doplnený atribútom miestnej patrónky Panny Márie, patrónky miestnej pravoslávnej cirkvi. V červenom štíte v zelenej pažiti stojaci zlatý obrátený medveď, ktorý je v horných rohoch štítu sprevádzaný striebornými ľaliami. Autormi erbu sú Jozef Petrovič a Kvetoslava Hanzová. Erb bol prijatý 4. júna 2005 na rokovaní obecného zastupiteľstva a je zapísaný v heraldickom registri pod číslom: HR: K-244/2005.

Vlajka

Vlajka obce pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej, bielej, červenej a zelenej. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Dejiny

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1582. Obec je v historických dokumentoch pomenovaná Porúbka jej pôvodný názov svedčí o tom, že vznikla na mieste vyrúbaného lesa. V roku 1773, 1786 Porubka, v roku 1808 je uvádzaná pod názvom Krajna-Porubka, Porubka, v roku 1863–1882 Krajnaporubka, 1888–1902 Krajnóporubka. V 19. storočí bol jej názov úradne rozšírený na Krajná Porúbka, aby bola odlíšená od inej Porúbky v Šarišskej župe. V rokoch 1907–1913 Végortovány, 1920 Porúbka, od roku 1927 Krajná Porúbka.

Bola majetkovou súčasťou Makovického panstva a v danom roku tu podľa zápisov hospodárili štyri sedliacke a jedna želiarska domácnosť.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, začiatkom 18. storočia v okolí získali povesť dobrých pestovateľov strukovín.

V roku 1877 mala Porúbka 15 domov a 104 obyvateľov, v roku 1828 26 domov a 200 obyvateľov. V čase prvej svetovej vojny na prelome rokoch 1914 až 15 obec obsadilo ruské vojsko 8. armády pod velením generála Brusilova.

Počas prvej ČSR sa mnohí jej obyvatelia vysťahovali.

Pri oslobodzovacích bojoch v októbri 1944 obec bola silne poškodená. Po oslobodení obyvatelia obce pracovali v priemyselných podnikoch vo Svidníka a v Košiciach.

Obyvateľstvo

V roku 1869 – v obci bolo 79 obyvateľov. V roku 1880 – 123 obyvateľov, v roku 1890 – 157, v roku 1900 – 178, obyvateľov, 1910 – 162 obyvateľov, v roku 1921 – 150 obyvateľov, v roku 1930 – 176 obyvateľov, v roku 1940 – 183, obyvateľov, v roku 1948 – 155, v roku 1961 – 145, a v roku 1970 – 127 obyvateľov.

V obci sa v 90. rokoch 20. storočia nachádzali najčastejšie tieto priezviská: DERCO, BUGEĽ, DULEBA, HOJDA, HRAPKO, HUMENÍK, FARKAŠ, FAZEKAŠ, KAPCALA, KOLCUN, KRUPA, LIPINSKÝ, MAKARA, SIŇÁR, ŠURIN, TIŠKO a VANČIŠIN.

Kultúra a zaujímavosti

Zaujímavosti

Vojenský cintorín z 1. svetovej vojny

Na obecnom cintoríne v Krajnej Porúbke sa nachádza vojnové pohrebisko z prvej svetovej vojny, od ostatnej časti oddelené živým plotom. Obdĺžniková plocha s rozmermi 9 x 11 metrov má dvadsať tri hrobov, v ktorých sú uložené ostatky 39 neznámych vojakov. Z toho, desiati vojaci boli príslušníkmi X. zboru cárskej ruskej 3. armády a ďalších 29 pochovaných vojakov patrilo 3. cisársko-kráľovskej armáde Rakúsko-Uhorska. V hrobe č. 5 sú uložené pozostatky neznámeho cisársko-kráľovského rakúsko-uhorského poručíka. Uhorská politická elita a generalita roztrúsené hrobové miesta v krajnoporúbskom chotári vôbec neoznačila. Dôstojne sa s nimi nerozlúčilo ani bezprostredné velenie vojenskej jednotky. Mŕtvi vojaci boli zahrabaní na miestach svojho skonu (1914/5).

Terajšie hroby, vojenské pietne miesto, zriadila po exhumačných prácach v dňoch 11. – 12. apríla 1922 Česko-Slovenská republika. Tento vojnový cintorín bol realizovaný pod vedením policajtov žandárskej stanice v Kapišove, strážmajstra Františka Slezáčka a strážmajstra Josefa Pávka. Viaceré hroby sú masové. Napríklad v hrobe č. 23 sú uložené pozostatky 6 vojakov. V hroboch č. 13, 18, 19, 20, 22 spia svoj večný sen po dvaja vojaci. Trojmiestne sú šachty č. 10, 14 a 21.

Dnes vojenské hroby sú označené a udržiavané.

Občianska vybavenosť

V obci sa nachádzal drevený kostol Narodenia Panny Márie z obdobia po roku 1918, bol obnovený v rokoch 1946–1947, no v 50. rokoch vyhorel. Namiesto neho je tu dnes moderný murovaný pravoslávny chrám.

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krajná Porúbka

Externé odkazy

• Oficiálny web