Korejovce
obec
Chrám Ochrany presvätej Bohorodičky
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Svidník
Región	Šariš
Nadmorská výška	333 m n. m.
Súradnice	49°22′42″S 21°38′35″V / 49,3782°S 21,6431°V / 49.3782; 21.6431
Rozloha	4,06 km² (406 ha) [1]
Obyvateľstvo	71 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	17,49 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1600
Starosta	Jaroslav Kapa[3] (KDH)
PSČ	090 05 (pošta Krajná Poľana)
ŠÚJ	527394
EČV (do r. 2022)	SK
Tel. predvoľba	+421-54
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Korejovce
Webová stránka: obeckorejovce.webnode.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Korejovce sú obec na Slovensku v okrese Svidník.

Polohopis

Korejovce zaberajú rozlohu s pozemkami, ktoré sú ich súčasťou, 405 ha. Nadmorská výška v strede obce je 330 m n. m, v katastri obce od 310 – 534 m. Korejovce ležia v severnej časti Nízkych Beskýd v doline potoka Hrišov. Mierne členitý povrch chotára tvoria flyšové súvrstvia. Prevláda listnatý les s porastom buka.

Symboly obce

Erb

V červenom štíte je po zelenej pažiti skáčuci strieborný kôň v rovnakej zbroji. Erb bol prijatý podľa historickej pečate obce z r. 1787 a prerokovaný obecným zastupiteľstvom 22. apríla 2001. Je zapísaný v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod č. HR: K-159/2001. Autorom erbu je Jozef Seňko.

Vlajka

Vlajka obce pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej, bielej, červenej, bielej, zelenej, bielej a zelenej. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zastrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Názov

Vývin názvu obce

• 1600 – Kerowche
• 1618 - Koreocz
• 1773 - Korejocz, Korejowcze
• 1786 - Korejócz, Korejowce
• 1808 - Korejócz, Korejowce, Kořejowce
• 1863–1902 - Korejóc
• 1907–1913 - Koróc
• 1920 – Korejovce

Dejiny

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1600, kde v literárnych prameňoch je uvádzaná pod názvom Kerowche. Korejovce patrili do Šarišskej župy a okresu Svidník. Po vzniku ČSR boli súčasťou Prešovského kraja až do nového územnosprávneho usporiadania v roku 1960, kedy sa stali súčasťou Východoslovenského kraja a okresu Bardejov. Od roku 1968 sú znovu nedeliteľnou súčasťou Svidníckeho okresu.

Obec založili v rokoch 1573 až 1598. Patrila panstvu Makovica. Roku 1713 – 1714 obec bola vyľudnená, 1787 mali Korejovce 22 domov a 133 obyvateľov, v roku 1828 25 domov a 194 obyvateľov. V roku 1940 obci bolo postavených 19 domov v ktorých žilo 139 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a pracovali v lesoch.

Za prvej ČSR sa mnohí vysťahovali.

Počas karpatsko-duklianskej operácie v októbri 1944 cez Korejovce sa usilovali postúpiť vojenské jednotky Červenej armády 67. streleckého zboru 38. armády.

Nemecké vojska mali obsadené dominujúce kóty Javorie (534 m), Hrabov, Kobyliakov vrch a Zapílu.

V doline sú dodnes viditeľné stopy po ťažkých vojenských bojov, predovšetkým početné záseky, zákopy a palebné postavenia delostrelectva a zemľanky. Dedina počas bojov bola takmer zničená.

Časť obyvateľov trvalé žijúcich v obci do roku 1990 pracovali v priemyselných podnikoch vo Svidníku, Košiciach a v Česku. V 90. rokoch 20. storočia po reštrukturalizácia podnikov obyvatelia obce vycestovali za prácou do zahraničia. Pôdu obrábajú súkromne hospodáriaci roľníci.

Obyvateľstvo

Obec vždy patrila medzi malé osady. V roku 1869 mali Korejovce 62 obyvateľov, v roku 1880 - 77 obyvateľov, 1890 – 96 obyvateľov, v roku 1900 – 106 obyvateľov, v roku 1910 – 104 obyvateľov, v roku 1921 – 103 obyvateľov, v roku 1930 – 117 obyvateľov, v roku 1940 – 139 obyvateľov, v roku 1948 – 131 obyvateľov, v roku 1961 – 141 obyvateľov a v roku 1970 – 141 obyvateľov.

V roku 1995 v obci sa nachádzali najčastejšie tieto priezviská: DUCÁR, FARKÁŠ, FEK, FRANČÁK, GOČ, HOMZA, KAŇUK, KARČÁK, LACA, MIKULA, SAGAN, VANČIŠIN, ŽÁK.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Gréckokatolícky kostol Ochrany presvätej Bohorodičky, drevená trojpriestorová stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1761-1764.^[4] Poškodený bol počas druhej svetovej vojny v roku 1944, keď sa pri výbuchu zrútila jeho strecha. Obnovený bol v roku 1947. Ide o chrám tzv. lemkovského typu, hmota chrámu sa skladá tradične z troch častí, presbytéria, širšej štvorcovej lode a babinca. Konštrukcia stavby je zrubová na kamennej podmurovke. V interiéri sa nachádza fragmentárne zachovaný barokový dvojetážový ikonostas s cárskymi dverami z druhej polovice 18. storočia. Reštaurovaný bol v rokoch 1999-2002. Fasády sú členené vertikálne kladenými smrekovými doskami s lištami. Štvorcové okná majú dekoratívne šambrány. Strechy sú ukončené stanovými strechami pokrytými šindľom s malými cibuľami s kovanými železnými krížmi. Veža je taktiež ukončená stanovou strechou s malou šindľovou cibuľou.^[5]

• Zvonica, drevená stavba na pôdoryse štvorca z rokov 1761-1764. Fasády zvonice sú podobne ako u chrámu členené vertikálne kladenými doskami s lištami. Ukončená je stanovou strechou pokrytou šindľom. Nachádzajú sa tu tri zvony. Na jednom zo zvonov z roku 1769 je nápis s reliéfom svätej Rodiny. Druhý zvon z roku 1771 má nápis a reliéf s motívom kríža, pod ním je Panna Mária Sedembolestná a sv. Trojica, tretí z roku 1835 s motívom dubových listov.

• 
  Chrám Ochrany presvätej Bohorodičky
• 
• 
• 
  Detail ukončenia veží
• 
  Ikonostas

Zaujímavosti

V obci sa nachádza vojenský cintorín z prvej svetovej vojny, zrekonštruovaný v roku 2004, za podpory rakúskej organizácie starajúcej sa o vojnové hroby.

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Korejovce

Externé odkazy

• Oficiálny web