Cernina
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Svidník
Región	Šariš
Nadmorská výška	326 m n. m.
Súradnice	49°17′50″S 21°28′26″V / 49,2971°S 21,4740°V / 49.2971; 21.4740
Rozloha	13,1 km² (1 310 ha) [1]
Obyvateľstvo	579 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	44,2 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1414
Starosta	Helena Madzinová[3] (SMER-SD, HLAS-SD, SME RODINA)
PSČ	090 16
ŠÚJ	527211
EČV (do r. 2022)	SK
Tel. predvoľba	+421-54
Adresa obecného úradu	Cernina 65 090 16 Cernina
E-mailová adresa	cerninask@gmail.com
Telefón	054 / 788 12 13
Fax	054 / 788 12 13
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Cernina
Webová stránka: obeccernina.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Cernina (rusínsky: Цернина) je obec na Slovensku v okrese Svidník. Väčšina obyvateľov obce rozpráva rusínskym jazykom.

Symboly obce

V červenom štíte je vo vysokej zelenej pažiti medzi dvoma prirodzenými listnatými zelenými striebrokmennými stromami kráčajúci strieborný obrátený jeleň v zlatej zbroji. Znamenie erbu má poľovnícky motív a je z mladšieho obecného pačatidla z roku 1868. Erb bol prijatý obecným zastupiteľstvom 27. decembra 1999 a je zapísaný v Heraldickom registri SR pod číslom, HR: C-84/1999. Autormi erbu sú Jozef Petrovič a Kvetoslava Hanzová.

Vlajka obce pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej, žltej, bielej, žltej a zelenej. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zastrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Obyvateľstvo

Sčítanie obyvateľov v roku 2011

Obyvateľstvo podľa materinského jazyka

• Rusíni – 44.46 %
• Slováci – 34.95 %
• Rómovia – 13.32 %
• Ukrajinci – 0.17 %
• Maďari –  0.17 %
• Nezistené –  6.92 %

Obyvateľstvo podľa národnosti

• Slováci – 65.4 %
• Rusíni – 14.36 %
• Rómovia – 12.46 %
• Ukrajinci – 0.69 %
• Maďari –  0.17 %
• Nezistené –  6.92 %

Dejiny

Zoznam miestnych farárov:

• Ján Kurimský 1752 – 1778
• Ján Masica
• Michal Masník 1778 – 80
• Peter Hvozdovič 1780 – 1816
• Michal Hvozdovič 1816 – 68
• Michal Hvozdovič 1868 – 89
• Michal Hvozdovič 1889 – 1917
• Emil Žedeni 1917 – 22
• Ján Haľko a Emil Kellö 1922 – 23
• Mikuláš Kellö 1923 – 46
• Mikuláš Hricov 1946 – 50
• Mikuláš Hricov (excur. zo Svidníka) 1968 – 69
• Mikuláš Čečko 1969 – 73
• Michal Baraník 1973 – 94
• Pavol Litavec 1994 – 97
• Michal Kočiš 1997 – 2009
• František Kuzmiak 2009-2019
• ThDr. PaedDr. Štefan Pacák, PhD. 2019- súčasnosť

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Gréckokatolícky kostol sv. Kozmu a Damiána, jednoloďová klasicistická stavba so segentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1805.^[4] Úpravami prešiel v roku 1937. Zariadenie chrámu pochádza z polovice 19. storočia. Fasády sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je členená lizénovými rámami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou.^[5] Do chrámu sa vstupuje murovanou bránou na pôdoryse štvorca s atypickou barokovou helmicou s laternou pokrytou šindľom, z roku 1805.^[6]

• Kaplnka Presvätej Bohorodičky, klasicistická stavba s polkruhovým záverom a malou strešnou vežou, z prvej polovice 19. storočia. Fasády kaplnky sú členené lizénovými rámami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Vstup má oválne ukončenie. Strecha je pokrytá šindľom, podobne aj veža s malou cibuľou.^[7]

Zaujímavosti

Vojenský cintorín z prvej svetovej vojny

Na cerninskom vojnovom pohrebisku z prvej svetovej vojny sa nachádza 70 masových hrobov. Je v nich pochovaných 326 vojakov tarnopoľského Pešieho pluku 15, rakúsko-uhorskej armády. Tarnopoľský pluk spravidla tvorili vojaci rakúskej Haliče, ktorí boli rusínskej národnosti. S nimi boli taktiež vojaci poľského pôvodu. Medzi pochovanými príslušníkmi pluku sú uložené aj ostatky vojakov cárskej ruskej armády.

V roku 1930 dostal cintorín konečnú podobu poslednou exhumáciou roztrúsených vojenských hrobov v katastri obce. Na vojnový cintorín v Cerine bolo z Makovice prenesených 15 telesných ostatkov a z vojenského cintorína na Širokej hore 223 zvyškov tiel vojakov. Identifikovateľné však boli len ostatky 30 Poliakov, 18 Rumunov, dvoch Rusov a jedného Juhoslovana. Identita ostatných pochovaných vojakov nie je známa.

Starostlivosťou o vojnový cintorín bola v medzivojnovom období 30. rokoch 20. storočia poverená Žandárska stanica v obci Rovné. Dnešnú podobu pohrebisko získalo rozsiahlou rekonštrukciou v prvom decéniu 21. storočia.

Šport

Z obce pochádza jeden z priekupníkov kulturistiky na Slovensku, Juraj Pipasik.

Literatúra

• DROBŇÁK, M.: Zborník z konferencie Prvá svetová vojna – boje v Karpatoch (www.kvhbeskydy.sk, 21.01.2008)
• DROBŇÁK, Martin – KORBA, Matúš – TURIK, Radoslav: Cintoríny prvej svetovej vojny v Karpatoch. Humenné : Redos, 2007, 86 s. ISBN 978-80-969233-3-5.
• SLEPCOV, I.: Miznúce stopy histórie, In: Dukla, č. 7, VIII. Ročník, Svidník, 11. februára 1998, str. 5
• SLEPCOV, I. Vojenské cintoríny z prvej svetovej vojny na východnom Slovensku. In Vojenská história, roč. 7, 2003, č. 2, s. 70.
• Slepcov Igor: Z histórie karpatskej ofenzívy Ruských vojsk v rokoch 1914 -1915, In.:: Vojenská história 2/2000, ročník 4 str.5
• ŠUMICHRAST PETER: Nemecké vojnové hroby na území Slovenska 1.časť In: VOJENSKÁ HISTÓRIA, 3/2010, str. 88
• Turik Radoslav: Vedecká konferencia na tému Prvá svetová vojna – boje v Karpatoch; (www.kvhbeskydy.sk, 12.12.2007); Klub vojenskej histórie Beskydy Humenné ;

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cernina

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálny web