A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Geografia Španielska | |
Svetadiel | Európa |
---|---|
Región | Južná Európa, Pyrenejský polostrov |
Súradnice | 40°00' s. š., 4°00' z. d. |
Rozloha | 504 782 km² (50. na svete) – súš: 98,96 % – voda: 1,04 % |
Dĺžka pobrežia | 4 964 km |
Hranice | 1 917,8 km – Portugalsko: 1 214 km – Francúzsko: 623 km – Andorra: 63,7 km – Maroko (Melilla): 9,6 km – Maroko (Ceuta): 6,3 km – Gibraltár: 1,2 km |
Najvyšší bod | 3 718 m (Pico de Teide) |
Najnižší bod | 0 m (Atlantický oceán) |
Najdlhšia rieka | Ebro (910 km) |
Najväčšie jazero | Lago de Sanabria |
Španielsko je prímorský štát v juhozápadnej Európe. Zaberá približne 84 % rozlohy Pyrenejského polostrova, ktorý zdieľa s Portugalskom, Andorrou a Gibraltárom. Gibraltár je zámorské územie Spojeného kráľovstva. Španielsku tiež patrí súostrovie Baleáry (špa. Islas Baleares) v Stredozemnom mori a Kanárske ostrovy (špa. Islas Canarias) v Atlantickom oceáne, dve mestské exklávy v severnej Afrike Ceuta a Melilla a Španielske severoafrické dŕžavy (špa. "plazas" de Soberanía en el Norte de Africa)[chýba zdroj, ktoré sa skladajú z piatich malých ostrovov pri marockom pobreží. Španielsko má rozlohu 504 782 km², z toho 499 542 km² tvorí súš a 5 240 km² voda.
Španielsko je z 88 % ohraničené morom (dĺžka pobrežia dosahuje 4 964 km) a zvyšných 12 % tvoria pozemné hranice (1 917,8 km). Na severe, severozápade a juhozápade je obmývané Atlantickým oceánom (Biskajský záliv na severe a zálivom Golfo de Cádiz na juhozápade) a na juhu a na východe od Gibraltárskeho prielivu po Pyreneje Stredozemným morom. Gibraltársky prieliv oddeľuje Španielsko a celú Európu od severnej Afriky a v najužšom mieste má šírku 13 km. Španielsko má pozemnú hranicu s Francúzskom (623 km) a s Andorrou (63,7 km), ktorá prechádza Pyrenejami na severovýchode, s Portugalskom (1 214 km) na západe a s Gibraltárom (1,2 km) v blízkosti najjužnejšieho cípu polostrova. Autonómne mestá Ceuta a Melilla majú pozemné hranice s Marokom (Ceuta 6,3 km a Melilla 9,6 km).
Fyzická geografia
Povrch
Jadro pevninského Španielska tvorí centrálna náhorná plošina, známa ako Meseta Central, ktorá je zo severnej, južnej, východnej a čiastočne aj západnej strany obklopená horami. Touto náhornou plošinou prechádza niekoľko horských systémov, ktoré sú nižšie ako okrajové pohoria. Okrem náhorných plošín a pohorí má Španielsko úzke pobrežné nížiny a niekoľko nížinatých údolí riek, z ktorých najväčšia je Andalúzska nížina (Betická nížina). Krajinu možno rozdeliť na desať prírodných regiónov či subregiónov: Meseta Central, Kantábrijské vrchy a severozápadny región, Iberské vrchy, Pyreneje, Andalúzske vrchy, Andalúzska nížina, údolie rieky Ebro, pobrežné nížiny, Baleárske ostrovy a Kanárske ostrovy. Tieto regióny sa zvyčajne delia do štyroch skupín: Meseta Central a priľahlé pohoria, ostatné horské oblasti, nížiny a ostrovy.[1]
Meseta Central a priľahlé hory
Meseta Central je rozľahlá náhorná plošina s priemernou nadmorskou výškou 700 m[2], ktorá tvorí centrálnu časť pevninského Španielska. Je obklopená horami a mierne sa zvažuje k západu k hranici s Portugalskom. Prechádza ňou Kastílske pohorie čiže Centrálna kordillera (Sistema Central alebo Cordillera Central), označovaná ako "chrbtica" Meseta Central, a rozdeľuje Meseta Central na Severnú a Južnú submesetu. Severná submeseta, zvaná tiež Starokastílska tabuľa, má väčšiu nadmorskú výšku a menšiu rozlohu ako Južná submeseta, zvaná tiež Novokastilská tabuľa. Kastílske pohorie dosahuje na sever od Madridu nadmorskú výšky viac ako 2 400 m a jeho najvyšší vrchol, Pico Almanzor s nadmorskou výškou 2 592 m, sa nachádza západne od hlavného mesta. Západné časti Kastílskeho pohoria, ktoré zasahujú aj do Portugalska, nesú stopy zaľadnenia a ich vrcholky sú po väčšinu roka pokryté snehom. Napriek svojej výške tento horský systém netvorí výraznejšiu bariéru medzi severnou a južnou časťou Meseta Central, pretože niekoľko priesmykov umožnilo vybudovanie cestného a železničného spojenia.
Južnú časť Meseta Central ďalej rozdeľuje dvojica pohorí – Montes de Toledo na západe a Sierra de Guadalupe na východe. Ich vrcholy presahujú výšku 1 500 m. Vďaka početným ľahko prechodným priesmykom tieto pohoria nepredstavujú prekážku pre dopravu a komunikáciu. Oba horské chrbty sú oddelené od Kastílskeho pohoria na severe riekou Tajo.
Horské regióny obklopujúce Meseta Central sú Sierra Morena, Kantábrijské vrchy (Cordillera Cantábrica) a Iberské vrchy (Sistema Ibérico). Sierra Morena, ktorá vymedzuje južný okraj Meseta Central, nadväzuje na východe na južný výbežok Pyrenejského pohoria a tiahne sa pozdĺž severného okraja údolia rieky Guadalquivir na západ, kde sa spája s horami južného Portugalska. Smerom na sever dosahuje Sierra Morena k rieke Guadiana. Napriek neveľkej nadmorskej výške, len výnimočne presahuje 1 300 m, je Sierra Morena skalnatá.
Kantábrijské vrchy sú vápencové a ohraničujú Meseta Central na severe. Tiahnu sa pozdĺž pobrežia Biskajského zálivu, ku ktorému sa strmo zvažujú. Ich najvyšší vrchol je Torre de Cerredo (2 648 m n. m.), ktorý je súčasťou chrbta Picos de Europa.
Iberské vrchy sa tiahnu od Kantábrijských vrchov smerom na juhovýchod a oddeľuje Meseta Central od údolia rieky Ebro. Jeho východná časť sa rozkladá medzi riekami Ebro a Júcar. Neúrodné a skalnaté svahy tohto horského masívu zaberajú plochu približne 21 000 km². Jeho nadmorská výška presahuje 2 000 m v severnej časti a najvyšším vrcholom je Moncayo (2 313 m n. m.) východne od prameňa rieky Douro. Veľmi prudké svahy tohto pohoria sú často prerušované hlbokými a úzkymi tiesňavami.[3]
Ostatné horské regióny
Oddelene od Meseta Central sa nachádzajú pohoria Pyreneje na severovýchode a Andalúzske vrchy na juhovýchode. Pyreneje sa tiahnu v dĺžke približne 450 km od východného okraja Kantábrijských vrchov ku Stredozemnému moru a tvoria výraznú bariéru a prirodzenú hranicu medzi Španielskom a Francúzskom. Doprava je jednoduchá v relatívne nižších polohách na východnom a západnom okraji pohoria, kde štátnu hranicu prekonávajú medzinárodne cesty a železnice. Stredná časť Pyrenejí je však ťažko priepustná. Vrcholy na niektorých miestach presahujú výšku 3 000 m n. m. a najvyšší z nich, Pico de Aneto, má nadmorskú výšku 3 404 m. Pyreneje nesú stopy pleistocénskeho zaľadnenia a v najvyššie položených častiach sa dodnes nachádzajú menšie karové ľadovce, ktoré sú však na ústupe.[4]
Andalúzske vrchy sa tiahnu od najjužnejšieho cípu polostrova smerom k severovýchodu pozdĺž južného pobrežia a spája sa s južným výbežkom Iberských vrchov a s východným výbežkom Sierra Moreny. Najvyššie nadmorské výšky dosahuje tento horský systém v masíve Sierra Nevada na juhovýchod od Granady, kde sa nachádza aj najvyššia hora Pyrenejského polostrova Mulhacén s nadmorskou výškou 3 478 m. Výšku 3 000 m prekonávajú aj ďalšie vrcholy tohto horského hrebeňa.[5]
Nížiny
Hlavné španielske nížiny sú Andalúzska nížina (Betická nížina) na juhozápade, panva rieky Ebro na severovýchode a pobrežné nížiny. Pri portugalskej hranici sa nachádzajú menšie nížiny v údoliach riek Tajo a Guadiana.
Andalúzsku nížinu tvorí široké údolie rieky Guadalquivir. Táto nížina je na severe lemovaná Sierra Morena a na juhu Andalúzskymi vrchmi. Zužuje sa a má vyššiu nadmorskú výšku smerom k východu, kde sa tieto pohoria zbiehajú. Panva rieky Ebro je tektonická zníženina, obklopená takmer zo všetkých strán horami – na juhu a na západe Iberskými vrchmi, na severe Pyrenejami a na východe Katalánskou pobrežnou kordilérou. Pobrežné nížiny sú úzke pruhy medzi pobrežnými pohoriami a morom. Pobrežná nížina je najširšia pozdĺž zálivu Golfo de Cádiz, kde prechádza do Andalúzskej nížiny, a v južnej a strednej časti východného pobrežia. Najužšia pobrežná nížina sa tiahne pozdĺž Biskajského zálivu, kde blízko pobrežia končia Kantábrijské vrchy.[6]
Ostrovy
Hlavnými španielskymi súostroviami sú Baleárske ostrovy v Stredozemnom mori a Kanárske ostrovy v Atlantickom oceáne. Baleáry majú rozlohu približne 5 000 km² a nachádzajú sa 80 km od strednej časti východného pobrežia. Hory, ktoré vystupujú nad morskú hladinu a vytvárajú toto súostrovie, sú pokračovaním Andalúzskych vrchov. Najvyššie vrcholy súostrovia s nadmorskou výškou viac ako 1 400 m sa nachádzajú v blízkosti pobrežia v severozápadnej časti Malorky. Centrálnu časť Malorky tvorí nížina, lemovaná na východe a juhovýchode rozoklanými kopcami.
Kanárske ostrovy, vzdialené 90 km od západoafrického pobrežia, sú sopečného pôvodu. Najvyššie vrcholy sa nachádzajú na väčších ostrovoch uprostred súostrovia (Gran Canaria a Tenerife); na Gran Canarii dosahujú výšku 1 950 m a na Tenerife sa nachádza najvyššia hora Španielska, nečinná sopka Pico de Teide s nadmorskou výškou 3 717 m.[7]
Vodstvo
Najdlhšia rieka Pyrenejského polostrova je Tajo (1 038 km, z toho 716 km v Španielsku a 47 km na hranici s Portugalskom) a najdlhšia rieka na španielskom území je Ebro (910 km). V Španielsku je približne 1 800 riek a vodných tokov, z ktorých všetky až na 90 sú kratšie než 96 km. Tieto kratšie rieky majú malý a nepravidelný prietok a ich korytá sezónne vysychajú, ale v období, keď majú dostatok vody, sú často rýchle a prudké. Sezónne rozdiely v prietokoch sa zväčšujú zo severu na juh. Väčšina väčších riek pramení v horách, ktoré pretínajú alebo obklopujú Meseta Central, a tečie smerom na západ cez náhornú plošinu a Portugalsko do Atlantického oceánu. Významnou výnimkou je najvodnatejšia španielska rieka Ebro, ktorá tečie na východ a vlieva sa do Stredozemného mora. Rieky na severozápade a v úzkej severnej pobrežnej nížine sa vlievajú priamo do Atlantického oceánu. Severozápadné pobrežie je členité s úzkymi zálivmi vzniknutými zaplavením riečnych údolí (rías).
Medzi hlavné rieky tečúce smerom na západ do Atlantického oceánu patrí Douro, Tajo, Guadiana a Guadalquivir. Guadalquivir je jedna z najvýznamnejších španielskych riek, jednak preto, že zavlažuje úrodné údolia, a vytvára tak dobré podmienky pre poľnohospodárstvo, a jednak preto, že je vo vnútrozemí splavná a poskytuje Seville spojenie s morom. Sevilla je jediným španielskym riečnym prístavom využívaným pre zaoceánsku dopravu. Hlavnou riekou severozápadnej časti Španielska je Miño.[8]
Podnebie
Pevninské Španielsko má tri typy podnebia: kontinentálne, oceánske a stredomorské.
Kontinentálne podnebie prevláda na väčšine španielskeho územia, najmä na Mesete Central, v priľahlých horách na juhu a na východe a v panve rieky Ebro. Charakterizujú ho veľké teplotné rozdiely medzi dňom a nocou aj medzi ročnými obdobiami, nízky úhrn a nepravidelnosť zrážok a vysoký výpar. Ročný úhrn zrážok sa pohybuje medzi 300 a 640 mm a na väčšine Mesety okolo 500 mm. Severná Meseta, Kastílske pohorie a panva rieky Ebro majú dve obdobia dažďov, jedno na jar (apríl – jún) a druhé na jeseň (október – november), pričom najdaždivejším obdobím roka býva neskorá jar. Tiež južná časť Mesety má jarné a jesenné daždivé obdobie, ale jarné prichádza skôr (v marci) a jesenné je daždivejšie ako jarné. Zrážky sú nepravidelné i počas daždivých období. Kontinentálne zimy sú chladné (-1 °C) so silnými vetrami a vysokou vlhkosťou vzduchu napriek nízkym zrážkam. Mimo horské regióny je severné podhorie Pyrenejského pohoria najchladnejšou oblasťou s častými mrazmi. Letá sú teplé a bezoblačné a priemerná denná teplota dosahuje 21 °C na severnej Mesete a 24 – 27 °C na južnej Mesete; nočné teploty sa pohybujú medzi 7 a 10 °C. Panva rieky Ebro má vzhľadom k nižšej nadmorskej výške veľmi horúce letá a teploty tu môžu presiahnuť 43 °C. Vlhkosť vzduchu v lete je na Mesete Central a v panve rieky Ebro nízka, s výnimkou brehov rieky Ebro, kde je naopak vysoká.
Oceánske podnebie prevažuje v severnej časti krajiny tiahnucej sa od Pyrenejí k severozápadnej časti polostrova, označovanej aj ako "zelené Španielsko". Charakterizujú ho pomerne mierne zimy, teplé, ale nie horúce letá a výdatné zrážky po celý rok. Teplotné výkyvy sú mierne ako medzi dňom a nocou, tak aj medzi ročnými obdobiami. Vplyv oceánu však slabne vo vnútrozemí, kde sú teplotné rozdiely väčšie a teploty sa môžu oproti pobrežiu líšiť o 9 – 18 °C. Vzdialenosť od oceánu tiež ovplyvňuje množstvo zrážok a na východe sú zrážky nižšie ako na západe. Najdaždivejším obdobím je jeseň (október až december) a najsuchším mesiacom je júl. Vysoká vlhkosť vzduchu a prevažujúce vetry od oceánu vytvárajú pri severozápadnom pobreží časté hmly, ktoré sú však menej časté už v malej vzdialenosti od pobrežia vďaka horám, ktoré zadržujú vlhký morský vzduch.
Oblasť so stredomorským podnebím sa tiahne približne od Andalúzskej nížiny pozdĺž južného a východného pobrežia k Pyrenejám, a to na prímorskej strane pohoria lemujúcom pobrežie. Zrážky sú v tejto oblasti nízke, často nedostatočné a nepravidelné a sú častejšie na konci jesene a v zime. Teploty sú tu zvyčajne vyššie v zime aj v lete a teplotné rozdiely medzi dňom a nocou sú menšie než v oblasti s kontinentálnym podnebím. Priemerné januárové teploty sa na väčšine územia španielskeho Stredomoria pohybujú medzi 10 a 13 °C a v severovýchodnej časti okolo Barcelony sú nižšie (9 °C). Vo vnútrozemskej časti Andalúzskej nížiny sú zimné teploty trochu nižšie ako na pobreží. V júli a auguste sa teploty pohybujú medzi 22 a 27 °C na pobreží a medzi 29 a 31 °C smerom do vnútrozemia. Vlhkosť vzduchu je nízka. Na podnebie stredomorskej oblasti má vplyv horúci a suchý vietor "leveche", ktorý veje z východu alebo juhovýchodu, najčastejšie na jar, a má pôvod v severnej Afrike. Tento vietor niekedy prináša jemný prach. Ďalším vetrom je "levante", ktorý je chladnejší a fúka od východu medzi Andalúzskymi vrchmi a pohorím Atlas v severnej Afrike.[9]
Okrem troch hlavných typov klímy uvedených vyššie existuje niekoľko výnimiek:
- Semiaridná klíma úplne na juhovýchode (väčšia časť provincií Alicante, Murcia a Almería): Letá tu sú veľmi horúce a zimy mierne až chladné. Táto oblasť je veľmi suchá a má takmer polopúštny charakter. Národný park Cabo de Gata-Níjar je s priemerným ročným úhrnom zrážok iba 150 mm najsuchším miestom Španielska a pravdepodobne aj Európy.
- Najvyššia časť Pyrenejí má alpské podnebie.
- Kanárske ostrovy majú typické subtropické podnebie z hľadiska teplôt, ktoré sú mierne a stabilné (18 – 24 °C) po celý rok. Východné ostrovy sú polopúštne a suchšie ako západné a veľmi daždivé oblasti sa nachádzajú v horách na ostrovoch La Gomera a La Palma.
Stanica | Poloha | Zemepisná šírka | Zemepisná dĺžka | Nadmorská výška (m) |
Zrážky (mm) | Teplota (°C) | Počet mrazivých dní |
---|---|---|---|---|---|---|---|
Gijón | Severné pobrežie | 43° 32' 18 s.š. | 5° 38' 31 z.d. | 3 | 971 | 13,8 | 8 |
Barcelona | Východné pobrežie (sever) | 41° 17' 49 s.š. | 2 ° 04' 39 v.d. | 6 | 640 | 15,5 | 4 |
Madrid (Retiro) | Meseta Central | 40° 24' 40 s.š. | 3° 40' 41 z.d. | 667 | 436 | 14,6 | 16 |
Alicante | Východné pobrežie (juh) | 38° 22' 00 s.š. | 0° 29' 40 z.d. | 82 | 336 | 17,8 | 1 |
Sevilla (Tablada) | Andalúzska nížina | 37° 21' 55 s.š. | 6° 00' 30 z.d. | 8 | 554 | 18,6 | 2 |
Fuerteventura | Kanárske ostrovy | 28° 27' 10 s.š. | 13° 51' 55 z.d. | 29 | 105 | 20,4 | 0 |
Ekonomická geografia
Značná časť španielskeho územia nie je poľnohospodársky využívaná z dôvodu sucha. Pre poľnohospodárstvo sa hodí približne 40 % územia. Kvalita pôdy je väčšinou nízka a len na približne 10 % územia môže byť považovaná za výbornú. Vážnym problémom je erózia pôdy, najmä na suchých planinách v Kastílii-La Mancha.[11] V Pyrenejách a v celej severnej časti krajiny s oceánskym podnebím sa praktizuje chov dobytka. V autonómnych oblastiach Aragónsko a Kastília a León prevláda pestovanie obilia. Na juhu a na východe sa pestujú stredomorské a komerčné plodiny a vykonáva sa zavlažovanie pôdy. Španielsko vyváža citrusy a skoré ovocie a zeleninu do ostatných častí Európy.
Najdynamickejšie priemyselné oblasti sa nachádzajú okolo Madridu a Barcelony. Ďalšími priemyselnými centrami sú Zaragoza a Valencia. Ťažký priemysel sa rozvíjal v oblasti Gijónu a Bilbaa na pobreží Atlantiku. Po niekoľkoročnej kríze, ktorá sa v Bilbau prejavila znížením počtu obyvateľov (z 433 000 v roku 1981 na 352 000 v roku 2004), prechádza toto mesto obdobím obnovy. Prechod mesta k terciéru symbolizuje Guggenheimovo múzeum. Významní výrobcovia áut pôsobí vo Valladolide (Renault), v meste Vigo (Peugeot), v Martorelli (Seat) alebo vo Valencii (Ford). V Getafe, Illescas a Puerto Real sa vyrábajú súčasti lietadiel Airbus.
Španielsko má otvorenú ekonomiku od 60. rokov 20. storočia a najmä po svojom vstupe do EHS v roku 1986. Madrid je hlavným univerzitným a obchodným centrom, terciér je však rozvinutý aj v Barcelone. V roku 1992 sa v Barcelone konali olympijské hry a paralympijské hry.
Španielsko je po Francúzsku druhou turisticky najnavštevovanejšou krajinou sveta (roku 2005 ho navštívilo 55,6 miliónov zahraničných turistov).[12] K turistickému ruchu má dobré podmienky – stredomorské pobrežie ponúka pláže a turistické letoviská (Marbella, Malaga, Benidorm, Palma de Mallorca). Dôsledky turistického ruchu sú značné – je to dôležitý zdroj príjmov, na druhej strane však vedie k zabetónovaniu pobrežia a vodohospodárskym problémom. Turisti navštevujú aj mestá s bohatým kultúrnym dedičstvom (Segovia, Santiago de Compostela, Ávila, Cáceres, Salamanca, Toledo, Córdoba, Alcalá de Henares).
Politická geografia
Španielsko sa delí na 17 autonómnych spoločenstiev a 2 autonómne mestá, ďalej potom na 50 provincií.
Referencie
- ↑ Library of Congress (USA) - Country Studies: Spain (External Boundaries and Landform Regions) (po anglicky)
- ↑ Encyclopaedia Britannica Online, heslo Meseta Central (po anglicky)
- ↑ Library of Congress (USA) - Country Studies: Spain (The Meseta Central and Associated Mountains) (po anglicky)
- ↑ Fyzická geografia južnej Európy na www.zemepis.com (po česky)
- ↑ Library of Congress (USA) - Country Studies: Spain (Other Mountainous Regions) (po anglicky)
- ↑ Library of Congress (USA) - Country Studies: Spain (Lowland Regions) (po anglicky)
- ↑ Library of Congress (USA) - Country Studies: Spain (The Islands) (po anglicky)
- ↑ Library of Congress (USA) - Country Studies: Spain (drainage) (po anglicky)
- ↑ Library of Congress (USA) - Country Studies: Spain (Climate) (po anglicky)
- ↑ Údaje za obdobie 1971-2000; zdroj: Nacional de Meteorológia (po španielsky)
- ↑ Library of Congress (USA) - Country Studies: Spain (Agriculture) (po anglicky)
- ↑ Faits saillants du tourisme, 2006 od Svetovej organizácie turistického ruchu, formát PDF, veľkosť 6,91 MB (po francúzsky)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Geografia Španielska
Externé odkazy
- CIA World Factbook: Španielsko (po anglicky)
- The Library of Congress (USA) – Country Studies: Španielsko (po anglicky)
- Iberianature: Informácie o životnom prostredí Španielska (po anglicky)
Zdroje
- Tento článok obsahuje materiály prevzaté z Library of Congress Country Studies, uvoľnené do Public Domain federálnymi úradmi USA.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Geografie Španělska na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk