A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Geografia Poľska | |
Svetadiel | Európa |
---|---|
Región | Stredná Európa |
Súradnice | 52°08' s. š., 19°22' z. d. |
Rozloha | 312 683 km² (68. na svete) |
Dĺžka pobrežia | 775 km (Baltské more) |
Hranice | 3 071 km (3 511 km s morskou hranicou) – Nemecko: 467 km - Česko: 796 km - Slovensko: 541 km - Ukrajina: 535 km - Bielorusko: 418 km - Litva: 104 km - Rusko (Kaliningradská oblasť): 210 km |
Najvyšší bod | 2 503 m (Rysy) |
Najnižší bod | -1,8 m (Raczki Elbląskie) |
Najdlhšia rieka | Visla (1 047 km) |
Najväčšie jazero | Śniardwy (106,6 km²) |
Tento článok opisuje geografické pomery v Poľsku.
Poloha a rozloha
Poľsko je štát, nachádzajúci sa v strednej Európe na severnej a východnej pologuli. Uhlovú vzdialenosť medzi najvýchodnejším a najzápadnejším bodom 9° 59' urazí Slnko pri svojej zdanlivej púti okolo Zeme za približne 40 minút.
Krajné body
- Svetové strany
- najsevernejší bod: Jastrzębia Góra 54°49′53″S 18°18′46″V / 54,83139°S 18,31278°V
- najjužnejší bod: Opołonek 49°00′09″S 22°50′50″V / 49,00250°S 22,84722°V
- najzápadnejší bod: tok Odry, neďaleko mesta Cedynia 52°51′05″S 14°8′44″V / 52,85139°S 14,14556°V
- najvýchodnejší bod: tok Bugu 50°51′34″S 24°7′45″V / 50,85944°S 24,12917°V
- Nadmorská výška
- najvyšší bod: Rysy (2 503 m n. m.)
- najnižší bod: zníženina v delte rieky Visla - Raczki Elbląskie (−1,8 m n. m.)
- výškové rozpätie: 2 504,8 m
- Stred
- geometrický stred Poľska: lokalita pri obci Piątek, 33 km severne od Lodže 52°4′9″S 19°28′50″V / 52,06917°S 19,48056°V
- Vzdialenosti (vzdušné)
- najväčšia dĺžka: 640 km medzi obcou Jastrzębia Góra a Rysmi v Tatrách
- najmenšia dĺžka: 325 km medzi mestom Świnoujście a Zawidów
- najväčšia šírka: 660 km medzi obcami Białowieża a Stary Kostrzynek
- najmenšia šírka: 575 km medzi obcami Niemirów a Kosarzyn
- najmenšia vzdialenosť k severnému pólu: 3 780 km
- najmenšia vzdialenosť k južnému pólu: 15 370 km
Poznámka: Poloha bodov i vzdialenosti vykazujú nepresnosť použitých máp.
Rozloha
Rozloha Poľska predstavuje 312 685 km²,[1] čo krajinu radí na 9. miesto v Európe a 68. miesto vo svete. Rozlohou podobné sú Taliansko alebo Fínsko. Z celkovej rozlohy tvorí orná pôda 47%, lesná pôda 29%, pastviny 13% a ostatná pôda 11%.[2]
Štátne hranice
Poľsko má spoločné hranice so 7 štátmi: na severe s Ruskou enklávou Kaliningrad, na severovýchode s Litvou, na východe s Bieloruskom a Ukrajinou, na juhu so Slovenskom a Českom a na západe s Nemeckom. Časť severnej hranice tvorí v dĺžke 439 km Baltské more, samotné pobrežie meria až 775 km. Celková dĺžka hraníc je 3 511 km, pričom ich veľkú časť tvoria prírodné hranice v podobe horských hrebeňov (Krkonoše, Orlické hory, Králický Sněžník, Sliezske, Kysucké a Oravské Beskydy, Tatry, Nízke Beskydy) a riek (Lužická Nisa, Odra, Bug, Poprad a Dunajec). Najvyšší bod štátnej hranice sa nachádza na vrchole Rysov (2 499,6 m n. m.; Slovensko), hraničnými sú aj výškovo významné vrchy Kremenec (1 221 m n. m.; Slovensko, Ukrajina), Babia hora (1 725 m n. m., Slovensko), Veľká Rača (1 236 m n. m., Slovensko), Králický Sněžník (1 424 m n. m.; Česko), Sněžka (1 603 m n. m.; Česko) a iné.
- Hranice
- Česko: 796 km
- Slovensko: 541 km
- Ukrajina: 535 km
- Nemecko: 467 km
- Bielorusko: 418 km
- Rusko: 210 km
- Litva: 104 km[3]
Trojmedzných bodov je 6:
- pri obci Porajów v koryte Lužickej Nisy: Nemecko a Česko
- pri osade Jaworzynka: Slovensko a Česko
- na vrchu Kremenec: Slovensko a Ukrajina
- pri obci Orchówek v koryte rieky Bug: Ukrajina a Bielorusko
- pri osade Stanowisko: Bielorusko a Litva
- pri obci Żerdziny: Litva a Rusko
Povrch
Povrch Poľska je charakteristický veľkou rozmanitosťou a zastúpením viacerých geografických typov. Od nížin v centrálnej oblasti a na severozápade prechádza krajina do pásma početných pahorkatín a vrchovín až k veľhorám, zastúpeným na krajnom juhu. Väčšina krajiny je však len mierne zvlnená, nížiny (pod 200 m n. m.) zaberajú až 75 % krajiny a tak priemerná nadmorská výška dosahuje 173 m.
Najväčšiu časť územia pokrýva Stredoeurópska nížina a jej subprovincia Niziny Środkowopolskie (Stredopoľské nížiny), kde patrí 8 oblastí: Nizina Południowowielkopolska, Obniżenie milicki-Głogowskie, Wał Trzebnicki, Sliezska nížina (Nizina Śląska), Nizina Północnomazowiecka, Nizina Środkowomazowiecka, Wzniesienia Południowomazowieckie a Nizina Południowopodlaska. Pahorkatiny sa vyskytujú na severe, no najmä v celej východnej časti, vrchoviny v pohraničí s Českom, Slovenskom a Ukrajinou a veľhornatiny v podobe Tatier na južnej hranici so Slovenskom.
Z vyšších polôh na juhu tečú do nížin a Baltského mora veľtoky Wisla a Odra, ktoré odvádzajú vodu prakticky z celého územia krajiny. Hrebeňmi pohorí na južnej hranici vedie časť hlavného európskeho rozvodia.
- Najvyššie položené miesto: Rysy 2 503 m n. m.; Vysoké Tatry
- Najnižšie položené miesto: depresia v delte rieky Visla pri obci Raczki Elbląskie (−1,8 m n. m.)
- Stredná nadmorská výška: 173 m n. m.
Geológia
Východná časť Poľska je tvorená prekambrickou kontinentálnou východo-európskou platňou. Z prvohorného mora sa zachovali hrubé vrstvy vápenca, pieskovcov a bridlíc, ktoré boli v období kaledónskeho a neskôr aj Hercýnskeho vrásnenia najmä v Sudetách vyzdvihnuté do pohorí. V karbóne sa vytvorili rozsiahle ložiská čierneho uhlia, v perme sa vo vodách plytkého mora vytvorili vrstvy kamennej soli.
V druhohorách započalo alpínske vrásnenie, ktoré vyzdvihlo južnú časť do vysokých pohorí. K zaplaveniu územia došlo aj v treťohorách a po jeho ústupe krajinu poznačilo štvrtohorné zaľadnenie, ktoré zanechalo výrazné stopy vo viacerých tatranských dolinách.
Vodstvo
Sklon povrchu krajiny a severne orientovaná riečna sieť spôsobujú, že až 99,7% rozlohy patrí k úmoriu Baltského mora. Viac ako polovicu poľského územia (53,9%) odvodňuje najväčšia rieka Visla (1047 km a prietok 1080 m³/s), tretina (34,7%) patrí do povodia Odry (854 km /741,9 km v Poľsku/ a prietok 574 m³/s) a prebytočná voda z 11% územia odteká menšími tokmi priamo do Baltského mora. Necelé percento (0,8%) územia odvodňujú iné rieky, či už prítoky toku Neman v litovskom pohraničí, Čierna Orava v slovenskom (do Čierneho mora), alebo Divoká Orlice a Jizera s prítokmi v českom pohraničí do Severného mora. Významnými riekami je Varta (808 km a 195 m³/s), Bug (772 km /587 km v Poľsku/ a 154 m³/s), San (444 km a 125 m³/s) a Dunajec (274 km a 85 m³/s) s pravostranným prítokom Poprad (174 km a 22 m³/s), ktorý do Baltu odvádza vody severného Spiša.
V Poľsku je tiež veľké množstvo jazier, z ktorých až 9 300 má rozlohu viac ako 1 ha. Väčšina z nich sa nachádza v severnej časti a vznikli v rovinatej krajine po ústupe ľadovca. V Pomoransku vznikla časť jazier odrezaním niekdajších zálivov nánosmi piesku. V Tatrách sa zachovali tzv. plesá, ktoré vznikli rovnako pôsobením ľadovca. Najväčšie Morské oko má rozlohu 34,93 ha, najväčšiu hĺbku 50,8 m a hladinu vo výške 1 395 m n. m. Vodné plochy dopĺňajú vodné nádrže na riekach, slúžiace na ochranu územia pred povodňami, reguláciu prietokov, rekreáciu a pod.
Podnebie
Podľa Köppenovej klasifikácie[4] leží Poľsko v zóne vlhkého kontinentálneho podnebia mierneho pásma, v prechodnej oblasti medzi oceánskym a kontinentálnym podnebím. Vplyv Atlantiku je tak výraznejší na západe krajiny, východ má viac stabilnú kontinentálnu klímu. Táto poloha spôsobuje častý stret vzduchových más, chladných z rovinatých oblastí severného Ruska a teplých z Atlantiku a Stredomoria. Tomu zodpovedajú aj historické maximá, ktoré majú hodnotu 40,2°C a -41,0°C. Priemerné ročné teploty sú od 7 do 9°C, letné teploty sa pohybujú od 16,5 do 20°C, v zime je to medzi -6 a 0°C. V horských oblastiach sú teploty o niekoľko stupňov nižšie.
Najteplejšou oblasťou je povodie Odry a jej prítokov v západnej polovici územia, podľa dlhodobých pozorovaní je to okolie miest Tarnów, Legnica, Wroclaw a Słubice. Chladnejší je severovýchod a južné pohraničné horské oblasti, dlhodobo najnižšie priemerné teploty sú v tatranskej oblasti. Vietor prevláda zo západných smerov, zrážky sú v priebehu roka rozdelené nerovnomerne a priemerne dosahujú 600 mm. V horských dolinách Tatier a pohraničných pohorí zrážky presahujú 1000, zriedkavo až 2000 mm. V doline Pięciu Stawów Polskich bolo v roku 2001 zaznamenaných rekordných 2 770 mm zrážok, minimum na úrovni 275 mm bolo nameraných v roku 1982 v Poznani.
Fauna a flóra
Flóra Poľska sa výrazne neodlišuje od stredoeurópskej v susedných krajinách. Lesná vegetácia prevláda na severe krajiny a v horských oblastiach, stepná na východe krajiny. Lesy, ktoré pokrývajú 30% územia, sú v pohoriach (Tatry, Karpaty, Krkonoše) ihličnaté, v nížinách a na severe (Pomoransko, Mazursko) listnaté. V najvyšších polohách Tatier je rozšírená alpská vegetácia.
Fauna je zastúpená bežnými druhmi ako jelene, srnce, diviaky, v menšom rozsahu v Karpatskej oblasti aj medvede, vlci, v Tatrách kamzíky, svište a rysy. V Bielovežskom pralese žijú vo voľnej prírode zubry európske (nedávno boli vypustené do voľnej prírody aj v slovenskom národnom parku Poloniny). Z vtáctva sú to chránené morské a skalné orly, bociany, kormorány, tetrovy či výry.
Ochrana prírody
V Poľsku je celkovo chránených 101 588 km² územia, čo predstavuje 32,1% rozlohy krajiny. Ochrana prírody je sústredená hlavne v 23 národných parkoch.
Topografia
Poľsko zaujíma s hustotou zaľudnenia 123,2 obyvateľov na km² (2005) celkovo 62. priečku na svete, čo je mierne nad priemerom Európskej únie. Mestá sú rozmiestnené rovnomerne, výraznejšie je zaľudnené Horné Sliezsko, okolie metropoly Varšava a okolia najväčších miest. Aglomerácie Katovíc a Varšavy majú podľa Eurostatu okolo 2,7 milióna obyvateľov, Krakovsko, Lodžsko, Gdansko, Poznaňsko a Vroclavsko majú viac ako milión obyvateľov.
V krajine je 919 miest a 2478 obcí (r. 2016). Najnižšiu hustotu zaľudnenia má Podleské vojvodstvo na severovýchode (59 os./km²), najvyššiu Sliezske vojvodstvo (374 os./km²).
Administratívne delenie
Vojvodstvá |
---|
Poľsko má od 1. januára 1999 ako unitárny štát 3 úrovne administratívneho delenia.
- Najvyšší správny celok sa nazýva województwo (slov. vojvodstvo) a Poľsko ich má celkom 16.
- Druhý stupeň predstavujú powiaty (slov. okres), ktorých je v celom štáte 379. Tieto sa delia na:
- Powiat Ziemski - zemský okres (celkový počet 314)
- Powiat Grodzki - mestský okres, čo je v podstate gmina, ktorá dostala štatút okresu - jedná sa o najväčšie mestá Poľska (65)
- Tretí, najnižší stupeň je gmina (nie celkom presne prekladané ako obec), ktorých bolo v roku 2004 spolu 2478. Tieto obce sa delia do troch kategórií:
- Gmina miejska - mestská gmina (celkový počet 307)
- Gmina Miejski-wiejska - mestsko-dedinská gmina (582)
- Gmina wiejska - dedinská gmina (1 589)
Vojvodstvá
ISO 3166-2 | Názov | Hlavné mesto | Populácia | Plocha (km²) | Hustota obyv. (obyv./km²) |
---|---|---|---|---|---|
PL-DS | Dolnosliezske (dolnośląskie) | Vratislav | 2 916 577 | 19 947 | 146 |
PL-KP | Kujavsko-pomoranské (Kujawsko-pomorskie) | Bydgoszcz, Toruň | 2 098 370 | 17 972 | 117 |
PL-LD | Lodžské (Łódzkie) | Lodž | 2 533 681 | 18 219 | 139 |
PL-LU | Lubelské (Lubelskie) | Lublin | 2 171 857 | 25 122 | 86 |
PL-LB | Lubuské (Lubuskie) | Gorzów Wielkopolski, Zielona Góra | 1 023 158 | 13 988 | 73 |
PL-MA | Malopoľské (Małopolskie) | Krakov | 3 346 796 | 15 183 | 220 |
PL-MZ | Mazovské (Mazowieckie) | Varšava | 5 285 604 | 35 558 | 149 |
PL-OP | Opolské (Opolskie) | Opole | 1 013 950 | 9 412 | 108 |
PL-PK | Podkarpatské (Podkarpackie) | Rzeszów | 2 128 687 | 17 846 | 119 |
PL-PD | Podleské (Podlaskie) | Białystok | 1 200 982 | 20 187 | 59 |
PL-PM | Pomoranské (Pomorskie) | Gdansk | 2 283 500 | 18 310 | 125 |
PL-SL | Sliezske (Śląskie) | Katovice | 4 626 357 | 12 333 | 375 |
PL-SK | Svätokrížske (Świętokrzyskie) | Kielce | 1 278 116 | 11 711 | 108 |
PL-WN | Varmsko-mazúrske (Warmińsko-mazurskie) | Olsztyn | 1 452 596 | 24 173 | 60 |
PL-WP | Veľkopoľské (Wielkopolskie) | Poznaň | 3 455 477 | 29 826 | 116 |
PL-ZP | Západopomoranské (Zachodniopomorskie) | Štetín | 1 722 737 | 22 892 | 75 |
Spolu | Poľsko | Varšava | 38 538 445 | 312 679 | 130 |
Mestá
Poradie | Názov | Počet obyvateľov | |||
---|---|---|---|---|---|
2014 | 2004 | 1999 | 1900 | ||
1. | Varšava | 1 735 442 | 1 690 821 | 1 618 468 | 756 400 |
2. | Krakov | 761 873 | 757 500 | 740 666 | 91 300 |
3. | Lodž | 706 004 | 776 297 | 806 728 | 351 600 |
4. | Vroclav | 634 487 | 636 854 | 637 877 | 422 700 |
5. | Poznań | 545 680 | 573 003 | 578 235 | 117 000 |
6. | Gdansk | 461 489 | 460 524 | 458 988 | 140 600 |
7. | Štetín | 407 180 | 413 294 | 416 988 | 210 700 |
8. | Bydgoszcz | 357 652 | 369 151 | 386 855 | 52 200 |
9. | Lublin | 341 722 | 355 953 | 356 251 | 53 600 |
10. | Katovice | 301 834 | 321 616 | 345 934 | 31 700 |
Referencie
Externé odkazy
Zdroje
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Geografie Polska na českej Wikipédii, Geography of Poland na anglickej Wikipédii, Geografia Polski na poľskej Wikipédii, Podział administracyjny Polski na poľskej Wikipédii a Granice Polski na poľskej Wikipédii.
- Základné údaje na mzv.sk
- Základné údaje o krajine
- Štatistický úrad Poľska
- Ekonomika a organizácia hospodárstva
- Profil Poľska na nationmaster.com
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk