A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Geografia Portugalska | |
Svetadiel | Európa |
---|---|
Región | Južná Európa, Pyrenejský polostrov |
Súradnice | 40°00' s. š., 8°00' z. d. |
Rozloha | 92 391 km² (110. na svete) – súš: 99,52 % – voda: 0,48 % |
Dĺžka pobrežia | 943 km |
Hranice | 1 214 km – Španielsko: 1 214 km |
Najvyšší bod | 2 351 m (Ponta do Pico, Azory) 1 993 m n. m. (Torre) |
Najnižší bod | 0 m (Atlantický oceán) |
Najdlhšia rieka | Tajo (275 km) |
Najväčšie jazero | Barragem de Alqueva |
Portugalsko je prímorský štát v juhozápadnej Európe. Zaberá približne 15 % rozlohy Pyrenejského polostrova, ktorý zdieľa so Španielskom, Andorrou a Gibraltárom. Portugalsku patrí súostrovie Azory (port. (Ilhas dos) Açores) a Madeira a Divošské ostrovy v Atlantickom oceáne. Portugalsko má rozlohu 92 391 km², z toho 91 951 km² tvorí súš a 440 km² voda. Pozemnú hranicu má v dĺžke 1 214 km iba so Španielskom, dĺžka pobrežia kontinentálneho územia je 1 793 km.
Fyzická geografia
Pozemná hranica Portugalska je na severe a východe iba so Španielskom; na severe je to Galícia, na východe potom Kastília a León, Estremadura a Andalúzia. Od roku 1801 je sporný úsek hranice medzi ústím riek Caia a Cunctos. Územie Olivenza je prehlásené za portugalské, hoci oficiálne tvorí súčasť španielskej provincie Badajoz. Južnú a západnú hranicu tvorí Atlantický oceán.
Reliéf
Portugalsko rozdeľuje na dve časti významná rieka Tajo. Severná časť krajiny je hornatá a tvorená náhornými plošinami. rozdelenými štyrmi líniami. Tie umožňujú rozvoj úrodných poľnohospodárskych zón. Medzi riekami Duoro a Minho sú pohoria Serra do Larouco (A Peneda, 1 535 m n. m.) a Serra de Gêres, smerom na juh Serra da Cabreira, Serra de Nogueira a pri španielskej hranici Serra de Mogadouro.
Najvyššie vrchy krajiny sa nachádzajú v pohorí Serra da Estrela, ktoré je pokračovaním Kastilského pohoria. Najvyšším bodom tohto pohoria je vrch Torre s výškou 1 993 m n. m., vrch El monte de Malhão dosahuje výšku 1 991 m n. m..
Južná časť krajiny, najmä v okolí rieky Tajo až po Algarve je nížinatá. Najjužnejší región je mierne zvlnený s výškovým maximom 902 m n. m. na vrchu Fóia. V povodí riek Tajo a Sado sa nachádzajú aj močaristé oblasti.
Vodstvo
Rieky
Najvýznamnejšie rieky Portugalska sú:
- Duoro - preteká severom krajiny a ústí pri meste Porto. Na 112 km dlhom úseku vytvára hranicu medzi Portugalskom a Španielskom.
- Tajo - preteká centrálnou časťou Portugalska a ústí pri Lisabone. V dĺžke 47 km tvorí hranicu so Španielskom.
- Guadiana - najjužnejšie tečúca rieka tvorí portugalsko-španielsku hranicu v dĺžke 100 km. Vytvára široké údolie a do Atlantiku ústí medzi Castro Marim a Ayamonte.
Ďalšími dôležitými riekami sú Minho, Lima, Cávado a Mondego, ktorá pramení v pohodí Serra da Estrela. Väčšina veľkých portugalských riek pramení v Španielsku a ústi do Atlantického oceánu. Členitý profil Portugalska a nepravidelnosť zrážok spôsobuje vážne suchá a časté vysychanie i stredne veľkých riek. Výrazné kolísanie hladiny na väčšine riek znemožňuje pravidelnú dopravu a splavné sú tak len dolné toky najväčších riek Tajo, Duoro a Guadiana. Voda z mnohých riek sa využíva na zavlažovanie, no ich výraznejšiemu využitiu zabraňujú nízko položené korytá v hlbokých roklinách. Túto charakteristiku naopak využívajú vodné priehrady, zásobujúce krajinu elektrickou energiou a tiež zmerňujúce veľľké výkyvy hladiny a vysýchanie tokov v letnom období.
Jazerá
Portugalsko má viacero jazier, ale kvôli malým rozmerom sú nazývané skôr lagúny. Niektoré lagúny a doliny sú ľadovcového pôvodu, ďalšie majú oceánsky alebo riečny pôvod, ako napríklad Albufeira a Óbidos. Iné vznikli medzi dunami, ako lagúny Bracas a Vela.
Pobrežie
Kontinentálne Portugalsko má 943 km dlhé pobrežie, Azory 667 km a Madeira 250 km. Prevažná časť pobrežia tvoria pláže, medzi najznámejšie patria tie v Algarve. Sú známe mierne teplými letami a miernou zimou, čo vytvára vhodné podnebie pre celoročný turizmus. Plážami je známy aj ostrov Porto Santo. Ústie rieky Aveiro je známe deltou dlhou 45 a širokou 11 km, bohatou na ryby a morské vtáctvo.
Portugalsko tvoria aj dve autonómne oblasti nachádzajúce sa v Atlantickom oceáne. Ide o súostrovia sopečného pôvodu - Azory a Madeira. Madeira sa nachádza na africkej tektonickej platni a pozostáva z ostrovov Madeira, Porto Santo a niekoľkých menších ostrovov. Azory sa nachádzajú na spoji africkej, európskej a severoamerickej tektonickej dosky a ležia tak na Stredoatlantickom chrbáte. Toto súostrovie tvorí deväť hlavných ostrovov a niekoľko menších skalnatých výbežkov.
Vulkanický pôvod a poloha na rozhraní tektonických platní sú dôvodom neustálej seizmickej aktivity. V okolí Azorských ostrovov je niekoľko aktívnych podmorských sopiek, ktoré postupne vytvárajú novú pevninu. Posledný vulkán ktorý vybuchol, bol Vulcão dos Capelinhos v roku 1957, kedy erupcia zväčšila plochu ostrova Faial. V Azorách sa nachádza najvyšší bod Portugalska, vrch Ponta do Pico, dosahujúci 2 351 m n. m.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Geografia Portugalska
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Geografía de Portugal na španielskej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk