Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

ČSD 420.95 EMU 89.0
Elektrická jednotka rady 420.95 na stanici Štrbské Pleso
Prevádzkové parametre
Maximálna rýchlosť	50 km/h
Trvalý výkon	320 kW
Usporiadanie pojazdu	Bo' Bo' Bo' Bo'
Rozchod	1 000 mm
Hmotnosť	47,4 t
Dĺžka cez nárazníky	37 534 mm
Šírka	2 650 mm
Výška	3 485 mm
Priemer kolies	700 mm
Cestujúci a služby
Miest na sedenie	120 + 14
Celkový počet cestujúcich	290
Vozňová trieda	2
Občerstvenie	nie
Prístup pre imobilných cestujúcich	nie
Preprava cestovných batožín	áno
Výrobné údaje
Výrobca	Vagónka Tatra Smíchov
Prevádzkovateľ	ŽSR
Rok výroby	1962,1968-1970
Počet vyrobených kusov	18
V prevádzke v období	1

Elektrická jednotka 420.95 je úzkorozchodná elektrická jednotka, ktorá sa používala na tratiach Tatranských elektrických železníc v rokoch 1967 až 2003.

História

Potreba výroby nových moderných jednotiek pre Tatranské elektrické železnice sa prejavila pri prípravách na usporiadanie majstrovstiev sveta v lyžovaní v roku 1970, pretože vtedajšie jednotky neboli už kapacitne ani technicky postačujúce.

Prvý prototyp EMU 89.0001 vyrobila v roku 1965 smíchovská ČKD Tatra, ktorá vyrábala električky. Cena prototypu bola 890 050 Kčs a od polovice apríla roku 1965 sa začali s nimi testovacie jazdy. Po približne polročnom testovaní bol prototyp prevezený späť do Prahy, kde do neho boli dosadené nové kompresory a uskutočnené drobné úpravy napríklad na vykurovaní. Do pravidelnej prevádzky sa prvý prototyp dostal 5. mája 1967.

V poradí druhá jednotka so sériovým číslom 0002 bola dodaná v januári roku 1969 a v rýchlom slede za ňou nasledovalo ďalších dvanásť jednotiek s číslami 0003–0014. Zostávajúce štyri jednotky 0015 až 0018 boli dodané v priebehu roka 1970. V začiatkoch svojej prevádzky mali jednotky problémy s izoláciou medzi jednotlivými časťami jednotky a s gumovou izoláciou strechy. Vrátane prototypu bolo vyrobených spolu 18 kusov.

Počas preznačovania hnacích vozidiel v roku 1988 boli jednotky z radu EMU 89.0 preznačené na rad 420.95.

Rad 420.95 bol v Tatrách prevádzkovaný až do rokov 2001 – 2003, kedy začal byť postupne nahrádzaný modernými jednotkami radu 425.95. V súčasnosti sa v rušňovom depe Poprad nachádzajú dve jednotky starého radu, konkrétne 420.953 a 420.959 v starostlivosti klubu Veterán klub železníc Poprad o.z., určené pre muzeálne účely.

Vlastnosti

Celá koncepcia jednotky vychádza z vtedajších električiek radov T a K. Jednotka sa skladá z troch oceľových článkov, ktoré sú kĺbovo spojené do jedného prechodného celku. Kĺby nesú Jakobsove podvozky. Dvere sú umiestnené po oboch stranách krajných článkov. V jednom z krajných článkov je umiestnený batožinový priestor. Celá jednotka ponúka 134 miest na sedenie (32 (+7 sklopných) + 48 + 40 (+ 7 sklopných)) a 156 miest na státie. Sedenie je na rozdiel od prototypu 2+2 proti sebe na plastikovaných sedačkách. Trakčné motory s výkonom 320 kW sú umiestnené v podvozkoch. Jednotka má rozchod 1 000 mm. Pantografové zberače sú umiestnené nad krajnými podvozkami.

Literatúra

• BOREK, Vladislav. Elektrické jednotky EMU 89.0. 1. vyd. Praha : Corona, 2006. 245 s. ISBN 80-86116-36-0.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Elektrická jednotka 420.95

Externé odkazy

• Elektrické jednotky 420.9 / EMU 89.0 na railpage.net