A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Bojná | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Nitriansky kraj |
Okres | Topoľčany |
Vodný tok | Bojnianka |
Nadmorská výška | 202 m n. m. |
Súradnice | 48°34′32″S 18°03′24″V / 48,575556°S 18,056667°V |
Rozloha | 33,81 km² (3 381 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 1 996 (31. 12. 2022) [2] |
Hustota | 59,04 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1424 |
Starosta | Jozef Stankovský[3] (nezávislý) |
PSČ | 956 01 |
ŠÚJ | 542717 |
EČV (do r. 2022) | TO |
Tel. predvoľba | +421-38 |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Č. 201 956 01 Bojná |
E-mailová adresa | ocu@Bojna.sk |
Telefón | 536 40 14 |
Fax | 537 31 32 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Bojná | |
Webová stránka: Bojna.sk | |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Bojná je obec na Slovensku v okrese Topoľčany.
Poloha a prírodné podmienky
Obec leží v juhovýchodnej časti Považského Inovca a čiastočne v severozápadnej časti Nitrianskej pahorkatiny. Obcou preteká potok Bojnianka. Nadmorská výška stredu obce je 206 m. Priľahlými celkami Považského Inovca sú Krahulčie vrchy a Nízky Inovec.[4] Najbližším významným vrcholom je Marhát (758 m n. m.).
Dejiny
Medzi oblasti s viac-menej kontinuálnym osídlením od príchodu Slovanov na územie Slovenska, patrí východné predhorie Považského Inovca. Najstaršie nálezy sú datované do mladšej doby kamennej, sídliskové objekty sa našli aj z doby bronzovej a po vláde Keltov a Germánov si územie podmanili Slovania. Sídliská Valy sú predpokladom, že v období Veľkej Moravy bolo obývané aj územie súčasnej obce. Jej názov zrejme vychádza z praslovanského slova „bojňa“, označujúceho usadlosť v blízkosti miesta s vojenskou posádkou, ktorej prítomnosť na hradiskách je doložená.
Najstaršia zachovalá písomná zmienka o Bojnej pochádza z roku 1424. Poloha v blízkosti významnej cesty napomohla rýchlemu rozvoju osady na vinohradnícke mestečko. Prosperitu zastavil pustošivý útok osmanského vojska roku 1530, kedy bola polovica domov vypálená. Remeslá, trhy, jarmoky a najmä vinohradníctvo pomohlo k opätovnej prosperite, čoho dôkazom je zachovalý erb so strapcom hrozna a vinohradníckym nožíkom. Obyvatelia si postavili kaplnku Božského srdca Ježišovho (1741), kostol Všetkých svätých (1780) a kaplnku svätého Urbana (1843). V 18. storočí stáli v obci až štyri mlyny, pivovar, skláreň a papierne, svoj cech tu mali klobučníci, čižmári, tesári a pekári, neskôr tiež tkáči, kováči, kotlári, klampiari a hrnčiari.
Pamiatky
V obci je neskorobarokový rímskokatolícky kostol Všetkých svätých z roku 1786. V obci sa nachádza aj synagóga z 19. storočia. Sakrálny objekt má sedlovú strechu, maurské nárožné minarety a neorománsky oblúčkový vlys. Interiér synagógy sa nezachoval. Okrem nej je v obci aj židovský cintorín, ktorý je neudržiavaný, náhrobné kamene sú poškodené a čiastočne rozkradnuté.
Archeologická lokalita Bojná-Valy
Podľa výskumu Archeologického ústavu SAV bola Bojná hospodárskym a politickým centrom Nitrianskeho kniežatstva, v období pred Veľkou Moravou. Boli tu nájdené unikátne pamiatky, dokladajúce proces christianizácie Slovanov.
V severozápadnej časti chotára obce sa nachádza hradisko Valy (Bojná I) s rozlohou 11 hektárov; leží na hlavnom hrebeni Považského Inovca vo výške 390 – 430 metrov nad morom, má obličkový tvar a jeho valy z vonkajšej strany dosahujú ešte aj dnes impozantnú výšku 8 – 10 metrov.
Nad tiesňavou údolia potoka Bojnianka, na kóte Hradisko (335 m n. m.) je zložité kruhové opevnenie so zdvojenou líniou priekopy a valu (Bojná II). Ďalšie zemné opevnenie leží na hrebeni východnej časti masívu Žihľavník (Bojná III); opäť ide o dve obranné línie pozostávajúce z priekopy a valu, pôvodne možno kruhové. Komplexný obraz o rozlohe a hraniciach tohto sídliska poskytlo použitie leteckého skenera, ktoré navyše pomohlo odhaliť ďalšie sídliská - Bojná IV. (Nové Valy) a Bojná V. Moderná technológia doplnila pôvodné fragmenty v ucelený obraz nateraz najväčšieho, až 21-hektárového náleziska Bojná V. Nálezy potvrdili osídlenie lokality už v dobe bronzovej a laténskej, ale taktiež v období Veľkej Moravy, kedy tvorila súčasť bojnianskeho komplexu opevnení.[5]
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov . Bratislava: ÚGKK SR, . Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) . Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, . Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov . Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Mazúr, E., Lukniš, M. 1986: Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava
- ↑ Záhady v Bojnej: Kto zničil bohaté slovanské hradiská? . dromedar.zoznam.sk, . Dostupné online.
Zdroj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk