Kostolec (hradisko) (Veľkomoravský dvorec)
Rotunda
Archeologické nálezisko
Základy románskej rotundy a palisádové opevnenie
Štát	Slovensko
Kraj	Trnavský
Okres	Piešťany
Obec	Ducové
Poloha	Považský Inovec
- výška	240 m n. m.
- súradnice	48°37′21″S 17°52′22″V / 48,6225°S 17,872778°V / 48.6225; 17.872778
Pre verejnosť	Verejnosti prístupné
Najľahší výstup	z obce Ducové, alebo Hubina
Národná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
- názov	Veľkomoravský dvorec, Kostolec
ÚZPF[2]
- číslo	2525
- dátum zápisu	10. 7. 1973
Wikimedia Commons: Kostolec (fortified settlement)
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Kostolec je veľkomoravské hradisko a významná archeologická lokalita v pohorí Považský Inovec.

Poloha

Názov Kostolec nesie strmý skalnatý ostrožný výbežok pohoria Považský Inovec s nadmorskou výškou 240 m n. m. vypínajúci sa nad obcou Ducové v okrese Piešťany. Svojou polohou dominuje priľahlej časti Považia a poskytuje nádherný výhľad na široké okolie.

Dejiny

Lokalita má výhodnú polohu v blízkosti dôležitých dávnovekých ciest, predovšetkým považskej vetvy tzv. veľkej jantárovej cesty, spájajúcej severnú a južnú Európu. Ostroh sa stal obývaným miestom vo viacerých obdobiach praveku a včasnej doby dejinnej. Súvislý prehľad o vývoji osídlenia priniesol systematický archeologický výskum, ktorý na lokalite realizoval Archeologický ústav SAV v Nitre v rokoch 1968 – 72 a 1975.

Stopy osídlenia pochádzajú už zo staršej doby kamennej (22 000 pred Kr.) respektíve aj neskoršej doby kamennej (2 000 pred Kr.). V mladšej dobe bronzovej (1 100 pred Kr.) tu existovalo významné hradisko velaticko-baierdorfskej kultúry, opevnené mohutným valom a priekopou vo vnútri areálu so sídliskom a výrobnými zariadeniami. Pozornosť si zasluhujú aj stopy osídlenia z rímskej doby (2. – 3. storočie).

Kľúčovú úlohu zohral Kostolec vo veľkomoravskom období (9. storočie – začiatok 10. storočia). Vzniklo tu opevnené včasnofeudálne veľmožské sídlo – dvorec s obytnou zástavbou, vlastníckym kostolom s malým pohrebiskom príslušníkov vládnucej vrstvy a hospodárskymi budovami. Bolo ohradené valmi a hlbokou priekopou. Išlo o mocensko-správne stredisko, na ktoré sa viazali poľnohospodárske a remeselné osady v okolí. Kostolec sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie nateraz známe pamätníky veľkomoravskej kultúry na Slovensku.

Po zániku dvorca sa od druhej polovice 10. storočia do 14. storočia nachádzalo na lokalite pohrebisko viacerých okolitých včasnostredovekých osád. V 15. storočí tu vzniklo niekoľko hospodárskych stavieb a plošina sa príležitostne pre svoju výhodnú strategickú polohu využívala aj pre vojenské účely.

Opis

Nachádza sa tu ohradený areál dvorca s čiastočne zrekonštruovaným palisádovým opevnením s bránou (smerom od obce Hubina), vnútornými palisádami, murovaným pôdorysom predrománskej rotundy a základmi obytných a niekoľkých hospodárskych budov. Súčasťou je aj model strážnej veže a pohrebisko. Areál je chránenou archeologickou lokalitou a je vo vlastníctve rímskokatolíckej cirkvi. Kostolec je národnou kultúrnou pamiatkou. Informácie o lokalite podávajú informačné tabule. Z plošiny je krásny kruhový výhľad do okolia.

Prístup

Priamo z obce Ducové po vyznačenej ceste alebo odbočka modrej turistickej značky na začiatku obce Hubina.

Literatúra

• Stopy dávnej minulosti 3 (Zrod národa), Pavel Dvořák, Rak, Budmerice, 2004, ISBN 80-85501-28-7

Externé odkazy

• www.apsida.sk - profil veľkomoravskej rotundy
• Virtuálna rekonštrukcia osídlenia na Kostolci

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostolec (hradisko)

Referencie