A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Krahulčie vrchy | |
geomorfologický podcelok | |
Výhľad z Marhátu
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Nitriansky |
Okres | Topoľčany |
Nadradená jednotka |
Považský Inovec |
Susedné jednotky |
Nízky Inovec Inovecké predhorie Nitrianska pahorkatina |
Súradnice | 48°35′S 17°58′V / 48,59°S 17,96°V |
Najvyšší bod | Marhát |
- výška | 748 m n. m. |
Poloha územia na Slovensku
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Krahulčie vrchy sú geomorfologický podcelok Považského Inovca, zaberajúci jeho juhovýchodnú časť.[1] Najvyšší vrch podcelku je Marhát (748,2[2] m n. m.)
Vymedzenie
Plošne najmenší podcelok Považského Inovca zaberá širšie okolie vrchov Marhát a Gajda (609 m n. m.). Na východe a severe susedí s Nízkym Inovcom, západným smerom pokračuje pohorie Inoveckým predhorím. Južným smerom krajina pozvoľne klesá do Nitrianskej pahorkatiny, podcelku Podunajskej pahorkatiny.[1]
Geologická stavba
Západná časť územia je tvorená vápencami a dolomitmi, miestami bridlicami a pieskovcami stredného až vrchného triasu, východnú časť tvoria hercýnske granity, granodiority a tonality z obdobia vrchného devónu až spodného permu. Centrálna časť je rôznorodého geologického zloženia, okrem spomenutého horninového obalu sú ostrovčekovito rozložené aj areály slienitých vápencov, slieňovcov, ílovcov a pieskovcov spodnej až strednej kriedy, ďalej piesčité, krinoidové, škvrnité, rádiolaritové a hľuznaté vápence, rohovce a bridlice z obdobia jury a taktiež vápnité bridlice, ílovce, pieskovce a kremence spodného triasu, ako aj areál pararúl, svorov a migmatizovaných rúl s polohami amfibolitov zo staršieho paleozoika.
Klíma
Územie patrí do mierne teplej, mierne vlhkej klimatickej oblasti, júlové teploty vzduchu dosahujú 16 až 18 °C, okrajové polohy na juhu 19 až 20 °C. Januárové teploty sa pohybujú v rozmedzí -5, -4 °C na severe, resp. -4, -3 °C na juhu. Ročný úhrn zrážok predstavuje cca 700 – 800 mm.
Vodstvo
Prevažná časť územia patrí do povodia Nitry, odvodňujú ho Bojnianka s Čížovcom a Radošinka s Hlavinkou. Malá severozápadná časť je súčasťou povodia Váh, odvodňuje ho Striebornica s prítokmi.[3]
Pôdy
Najjužnejšie polohy pokrývajú hnedozeme, východnú časť nasýtené kambizeme a pôdny kryt severnej časti reprezentujú rendziny (na severozápade, na vápencovom podloží) a kyslé kambizeme.
Flóra
Z drevín prevažujú druhy rodu dub, v najvyšších polohách sa vyskytuje aj buk lesný.
Ochrana prírody
Na juhovýchodnom svahu vrchu Gajda (609,0 m n. m.) bola vyhlásená prírodná pamiatka Mačacia jaskyňa. Meria 160 metrov a vyznačuje sa pozoruhodnou fluviokrasovou výzdobou a archeologickými nálezmi. Druhým chráneným územím je prírodná pamiatka Visiace skaly s ochranou lesných a trávnatých spoločenstiev v dubovom stupni s výskytom niektorých ohrozených druhov flóry i fauny. Severne sa nachádza prírodná pamiatka Veľká a Malá dolnosokolská jaskyňa.[3]
Turistika
Po hrebeni Krahulčích vrchov vedie červeno-značkovaná trasa zo sedla Havran (390,0 m n. m.) ďalej na sever na vrch Bezovec (742,8 m n. m.[2]). V sedle Marhát (690,0 m n. m.) sa križuje so žlto-značkovaným chodníkom, ktorý vedie k samote Svätý Juraj a v lokalite Jurko sa napája na zeleno-značkovaný chodník. Ten vedie z doliny Striebornice cez sedlo Gajda (548,0 m n. m.) do obce Nitrianska Blatnica.[3]
Zaujímavosti
Severne od obce Nitrianska Blatnica sa v lesnatom prostredí nachádza rotunda Svätého Juraja z 9. - 10. storočia. Pôvodné murivo siaha do výšky 5 – 7 metrov. V juhozápadnom svahu vrchu Krahulčie vrchy (566,0 m n. m.) leží tzv. Veľká dolnosokolská jaskyňa. Na ostrohe v Heťkovej doline sa nachádzajú pozostatky hradiska z doby halštatskej, ktoré ležalo na starej ceste spájajúcej Považie s Ponitrím.
Referencie
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
- ↑ a b Turistický atlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2004. ISBN 80-8042-402-0. Kapitola Mapová časť, s. 75.
- ↑ a b c mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, . Dostupné online.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk