A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Automobilový priemysel alebo automobilizmus[1][2][3][4][5] je priemyselné odvetvie, ktoré sa zaoberá vývojom, výrobou, marketingom a predajom motorových vozidiel. Menovite do tohto odvetvia patria všetky automobilky, ale aj ich subdodávatelia. Najväčšou svetovou automobilkou je Toyota (podľa tržieb i počtu predaných vozidiel), ktorá na pomyselnom tróne vystriedala General Motors v roku 2008 (po 27 rokoch).[6] Najväčším subdodávateľom je nemecký strojársky gigant Bosch, ktorý má obchodné vzťahy so všetkými svetovými automobilkami.[7] Automobilový priemysel úzko súvisí aj so strojárskym, elektrotechnickým a chemickým priemyslom. Je od neho tiež z veľkej časti závislý ťažobný a hutnícky priemysel. V roku 2009 bolo vo svete vyrobených takmer 61 miliónov motorových vozidiel, čo je oproti predchádzajúcemu roku pokles o 13,5 %.[8] Celosvetovo je v prevádzke vyše 600 miliónov automobilov.[9] Obrovský vzostup motorizácie zažíva najmä Čína a India.
_IMG_0850.jpg)
Výroba automobilov a iných motorových vozidiel prešla od roku 1885, keď Karl Benz vyrobil svoj prvý automobil, búrlivým vývojom. Od ručnej výroby sa prešlo vďaka Henry Fordovi k masovej produkcii. V mnohých priemyselne vyspelých krajinách (v Spojených štátoch, Japonsku, Nemecku, Južnej Kórei) je automobilový priemysel najdôležitejším odvetvím celého tamojšieho priemyslu.
Zamestnanosť
Celosvetovo automobilový priemysel priamo zamestnáva minimálne 8,5 mil. ľudí.[12] Na výrobu dopravných prostriedkov sú ale nadviazané ďalšie odvetvia priemyslu, ktoré sú od autopriemyslu viac či menej závislé.
Štáty s najväčším počtom zamestnancov v automobilovom priemysle (absolútne):[12]
| Poradie | Štát | Počet zamestnancov |
|---|---|---|
| 1. |  Čína |
1 605 000 |
| 2. |  USA |
954 210 |
| 3. |  Nemecko |
773 217 |
| 4. |  Rusko |
755 000 |
| 5. |  Japonsko |
725 000 |
História automobilového priemyslu
Začiatky automobilového priemyslu
Počiatky automobilového priemyslu možno hľadať už v roku 1769, keď Nicolas Joseph Cugnot zostrojil prvý cestný parovoz. Začiatok 19. storočia bol stále doménou parných strojov, ktoré sa postupne zlepšovali a zrýchľovali. V roku 1836 nemecký konštruktér Brackenburg zkonštruoval prvé auto s výbušným motorom.[13] Motor spaľoval vodík s čistým kyslíkom. Vozidlo však nemalo žiadne významné výhody. Bolo nebezpečnejšie a na prevádzku výrazne náročnejšie, a tak sa nepresadilo. V roku 1862 Francúz Alphonse Beau de Rochas vymyslel štvortaktný spaľovací motor. Nepostavil ho, ale nechal si ho patentovať. Až Nicolaus August Otto uviedol do pohybu prvý spaľovací motor na svete. Roku 1886 postavili nezávisle od seba Karl Benz a tiež Wilhelm Maybach s Wilhelmom Daimler prvé automobily poháňané benzínovým motorom.[14]
V roku 1892 získal nemecký inžinier Rudolf Diesel patent na vznetový motor, ktorý roku 1897 tiež ako prvý na svete postavil.[15] Najprv sa tento motor používal v strojárskych podnikoch ako stacionárny motor pre pohon strojov, neskôr po zlepšení (najmä odľahčení) sa začal používať aj na pohon automobilov.[16][17]
Prvým automobilom skonštruovaným na území bývalého Česko-Slovenska bol v roku 1897 Präsident (na počesť prezidenta rakúskeho autoklubu) postavený v kopřivnickej továrni na výrobu a predaj koľajových vozidiel (Nesselsdorfer wagenbaufabriksgesellschaft). V roku 1898 ho nasledoval aj prvý nákladný automobil.
20. storočie
Ďalším dôležitým míľnikom je bezpochyby zavedenie sériovej výroby, ktorá zlacnila a štandardizovala výrobu. Tento výrobný postup, keď sa výrobok pohybuje na výrobnom páse a každý pracovník robí len jeden úkon, zaviedol Henry Ford v roku 1913. Touto metódou bolo možné masové rozšírenie automobilov. Modelu Ford T sa v rokoch 1908-1927 predalo viac ako 16,5 milióna kusov. Tento princíp sa následne preniesol do Európy. V bývalom Česko-Slovensku sa začal čoskoro používať v Baťových závodoch, v automobilovom priemysle potom prvýkrát u Škody.
Medzivojnové obdobie
V 20. rokoch sa vývoj spaľovacieho motora veľmi zrýchlil a automobily sa aj naďalej rýchlo zdokonaľovali. Ešte v roku 1919 bolo 90 % predaných vozidiel otvorených, v roku 1929 bolo už 90 % uzavretých.[18] Roku 1930 na automobilový priemysel dopadla Veľká hospodárska kríza, ktorá celé automobilové odvetvie sužovala až do konca druhej svetovej vojny. V tom čase zaniklo mnoho automobilových výrobcov, iné automobilky sa zlúčili.
V 30. rokoch boli už v podstate vynájdené takmer všetky dnešné mechanické technológie, aj keď niektoré z nich boli neskôr niekým iným znovu objavené.
Povojnové obdobie
Po vojne sa automobilový priemysel začínal spamätávať zo škôd spôsobených druhou svetovou vojnou a preorientovávať sa späť na civilný sektor. Na konci 40. rokov bol v podstate ustanovený dnešný dizajn a koncepcia vozidiel.
Na začiatku 50. rokov sa v Európe prejavil veľký záujem o malé lacné autá. Typickými predstaviteľmi vtedajšej doby sú Lloyd 300 alebo BMW Isetta. Najmenším sériovo vyrábaným automobilom je dodnes britskýPeel P50, ktorý sa vyrábal od roku 1962 do roku 1965 na ostrove Man. Jeho predajná cena bola 199 libier.[19]
Roku 1956 sa do niektorých áut (napr. Citroën či Triumph) začínajú montovať kotúčové brzdy namiesto bubnových. Prvýkrát však bola kotúčová brzda použitá už roku 1906.[20]
60. a 70. roky
Na začiatku 60. rokov sa v USA stali populárnymi tzv. muscle cars- výkonné autá s pohonom zadných kolies a zvyčajne motorom V8, vytvorené pre legálne aj pouličné preteky.[21] Ford tak v roku 1964 predstavil legendárny Ford Mustang, Chevrolet predstavil Chevrolet Camaro, ktoré nasledovali ďalšie autá ako napríklad Dodge Charger. Všetko sa zmenilo v roku 1973 s príchodom ropnej krízy. Zrazu sa autá, ktoré mali spotrebu desiatky litrov benzínu na 100 km, dostali do úzadia záujmu a ich éra rýchlo skončila. Záujem o Ford Mustang sa znova prejavil až v roku 2005, keď bola predstavená 5. generácia v modernom retro štýle.
V oblasti technológií našlo široké uplatnenie nezávislé zavesenie kolies a vstrekovanie paliva riadené elektronikou. Na prelome 60. a 70. rokov sa začali masívne používať plastové materiály, ktoré nahradili drevo, oceľ a iné materiály.[22] Tento trend pretrval dodnes. V roku 1974 prišlo Porsche s inováciou svojho modelu 911, keď jeho motor bol vybavený predkompresiou.[23]
80. a 90. roky
80. a 90. roky boli v znamení zvyšovania výkonu a zväčšovania jednotlivých modelov (dobre je to vidieť napr. na Volkswagene Golf, ktorý počas 6 generácií významne napredoval vo všetkých smeroch). V 90. rokoch začala dôležitejšiu úlohu hrať bezpečnosť. Autá začali prechádzať nárazovými testami a Euro NCAP zaviedol metodiku hodnotenia bezpečnosti vozidla pomocou hviezdičiek (5 hviezdičiek znamená najlepšiu bezpečnosť). Bariérové skúšky prešli vývojom, ale podstata zostala stále rovnaká - čo najlepšie ochrániť vodiča pri prípadnej nehode. Výsledné poranenia posádky, resp. figuríny zodpovedalo určitému bodovaciemu ohodnoteniu a súčet zo všetkých bariérových skúšok potom určitému počtu hviezdičiek. Body sa strhávajú aj za najmenšie poškodenia ako napríklad za odskočenie západky v dverách, kvôli ktorej prišla Škoda Fabia 2. generácie o piatu hviezdičku.[24] A práve bezpečnosť dala vzniknúť novým elektronickým systémom ako sú ABS alebo ESP. Dôvodom boli jednak snahy automobiliek o inovatívne riešenia, za masovým rozšírením stál potom tlak odbornej verejnosti. Najznámejším prípadom je neslávne prevrátenie Mercedesu triedy A pri tzv. losom teste.[25] Ten sa vykonáva práve za účelom overenia ovládateľnosti vozidla a simuluje vyhnutie sa losovi, ktorý náhle vbehne pred auto. Mercedes po tomto zlyhaní upravil podvozok a začal systém ESP montovať sériovo.[26] A práve príchod moderných systémov začal ovplyvňovať aj hodnotenia Euro NCAP - v roku 2009 bola zmenená metodika a dôležitú úlohu začala hrať ochrana chodcov (testuje sa už od r. 1998) a pomocné systémy.[27] Dosiahnuť maximálny počet piatich hviezdičiek je teraz ťažšie a v budúcnosti budú pravidlá ešte tvrdšie. (Euro NCAP stanovil prechodné obdobie, počas ktorého budú plynulo zvyšovať nároky na vozidlo.)
Roku 1985 sa v Európe prvýkrát predávajú vozidlá vybavené katalyzátorom.[28] Ten znižuje emisie automobilov, ale vyžaduje bezolovnatý benzín. V USA sa tento systém používal už skôr. V tom istom roku sa na európsky trh dostávajú aj prvé automobily s palubným počítačom, ktorý má priniesť vodičovi viac informácií o vozidle.[28]
21. storočie
Do nového tisícročia vstúpili automobilky so snahou ponúknuť vozidlá všetkých tried - vznikli tak rôzne karosárske varianty modelov a ďalšie modelové rady (viditeľné je to napríklad u Peugeotu, kde došlo k veľkému nárastu modelových radov alebo u BMW, ktoré opätovne vstúpilo do segmentu vozidiel nižšej strednej triedy modelom radu 1 a zároveň predstavilo modely X3, X5, neskôr X6). Zaujímavá je tiež protikladnosť posledných noviniek. Na jednej strane čoraz menšie automobily do mestských aglomerácií ako napr. Tata Nano a na druhej strane potom crossovery - napr. Audi Q7. Automobilky tiež začali súčasne vyrábať dve generácie vozidiel (napr. Octavia 1. generácie pod označením "Tour" sa predávala súčasne s Octaviou 2. generácie, alebo Peugeot 206 a 207, Opel Astra G a H).[29] Došlo k zmiešaniu niekoľkých kategórií, ktoré dali vzniknúť mnohým novým segmentom (napr. crossovery). V mnohých prípadoch vznikli konceptovo abstraktné vozidlá ako je Citroën Cruise Crosser.[30] Jednotlivé segmenty sa čoraz viac prelínajú a už nedá presne určiť hranica ako v 90. rokoch 20. storočia.
V posledných rokoch sa automobilky snažia znižovať spotrebu a emisie CO2. Úzko s tým súvisí zníženie hmotnosti vozidiel a znižovanie objemov motorov. Motory sú vybavované systémami Stop-štart, ktoré majú za úlohu znížiť spotrebu,[32] filtrami pevných častíc, ktoré majú znížiť množstvo vypustených sadzí,[33] zvyšuje vstrekovací tlak a optimalizuje spaľovanie. Na trhu sa objavili hybridné vozidlá. Tie možno rozdeliť do niekoľkých podskupín.[34] Skupina tzv. "full-hybridov", ktoré poháňa elektromotor a v prípade potreby ho dopĺňa spaľovací motor, ktorý buď poháňa vozidlo alebo vyrába elektrinu. Ďalej "mild-hybrid", ktoré majú elektrický motor trvalo spriahnutý so spaľovacím - čisto elektrický pohon je teda nemožný. Ďalšiu podskupinu hybridov tvoria vozidlá, ktoré používajú zotrvačníky alebo akumulátory na krátkodobé uchovanie energie. Poslednou kategóriou sú vozidlá na čisto elektrický pohon, ktorá sa dobíjajú zo zásuvky. Žiadne z nich však zatiaľ nemajú z ekonomického ani ekologického hľadiska príliš veľký význam. Dôvody sú predovšetkým vysoká hmotnosť (daná prítomnosťou batérií a 2 motorov), značné výrobné náklady a celková zložitosť vozidla.[35] Nevýhodou je tiež nízky dojazd na batérie (malá kapacita akumulátorov) a problémy s ich životnosťou (životnosť batérií je veľmi obmedzená, obnova drahá a recyklácia starých batérií zaťažuje životné prostredie). Zaujímavá je tiež opačná situácia, keď sú do trolejbusov montované dieselagregáty, ktoré sa môžu, v prípade výpadku prúdu či na kratšie vzdialenosti, stať zdrojom elektriny. V tomto smere sú skôr otázkou blízkej budúcnosti vozidlá čisto na elektrický pohon, ktoré zatiaľ majú príliš malou kapacitu akumulátorov.[36][37] V Česko-Slovensku prebiehali pokusy s elektromobilmi ešte v čase socializmu, k sériovej výrobe však nikdy nedošlo. Ku zdanlivo úspešnému koncu dotiahla v roku 1992 svoj projekt Ela01 na báze Škody Favorit firma ČEZ.[38] Ale ani tento automobil sa nedočkal rozšírenia. Podobne skončil aj malý pickup Tatra Beta, ktorý sa vyrábal v českom Příbor v rokoch 1996-1999. Prvým sériovo vyrábaným nákladným vozidlom na elektrický pohon na území bývalého Česko-Slovenska je automobil firmy Avia, ktorý využíva technológiu anglickej firmy Smith.[39] V roku 2010 malo byť vyrobených 250 ks elektromobilov z celkového počtu 450 vyrobených nákladných vozidiel.[40]
.png)
V rokoch 2008 až 2009 na automobilový priemysel ťažko dopadla svetová hospodárska kríza. Všetky svetové automobilky (okrem čínskych výrobcov) začali prepúšťať. V Česku tiež prepúšťali takmer všetci významní zamestnávatelia.[41] Americké automobilky tzv. "Detroitskej trojky" - Ford, GM a Chrysler - sa ocitli na pokraji bankrotu a žiadali Kongres o pôžičky.[42] Po dlhých rokovaniach nakoniec vláda poskytla automobilkám pôžičku v hodnote 15 miliárd dolárov.[43][44] Automobilka General Motors však ale nebola schopná splácať svoje záväzky a bola tak donútená prejsť riadeným bankrotom. Vláda USA zaplatila dlhy GM a získala za to 60% podiel vo firme.[45] V podobnej situácii sa ocitol aj Chrysler. Tomu pomohol Fiat, ktorý tak získal 20 % Chrysleru.[46] K zisku sa "trojlístok veľkých amerických automobiliek" opäť vrátil v roku 2010.[47] Automobilky detroitskej trojky však nie sú v ťažkostiach osamelé - do strát sa prepadla väčšina svetových automobiliek.[48] Kritickú situáciu sa niektoré štáty snažili zachrániť stimulácia typu šrotovného, ktoré bolo zavedené napríklad v Nemecku[49] ale aj na Slovensku.[50] Zavedenie šrotovného spolu s neochotou firiem investovať zapríčinilo, že sa do popredia záujmu v tomto období dostali malé lacné autá.[51] To podporilo aj zavedenie obmedzenia vjazdu starších vozidiel do centier európskych miest, ktoré má za úlohu zlepšiť ovzdušie v metropolách.[52] Vďaka týmto opatreniam sa automobilky snažia dostať na trh nové malé autá (napr. koncepty Volkswagenu[53] či BMW[54]).
V súčasnosti sa kladie dôraz nielen na ekologickú prevádzku vozidiel, ale tiež na ekologickú výrobu samotných vozidiel a na ich recyklovateľnosť. Továrne sú prísne kontrolované (množstvo vypúšťaných splodín do ovzdušia, znečistenie vodných tokov a pôdy či sledovanie produkcie odpadu a jeho triedenie) a regulované (emisné kvóty a ďalšie poplatky).
Trendom poslednej doby sú rôzne elektronické pomôcky ako je napr. adaptívny tempomat, parkovacie senzory, dažďové senzory, monitorovanie mŕtveho uhla, bezklúčové štartovanie, nočné videnie, parkovací asistent a mnoho ďalších. Bohužiaľ tieto systémy majú často veľa problémov so spoľahlivosťou, a tak nie vždy sú vítanou súčasťou vozidla.[55]
Keďže konkurencia vo výrobe automobilov je veľká, modely jednotlivých automobiliek sa stále porovnávajú a každý koncern sa snaží byť o krok napred. Ich výrobky testujú redaktori motoristických magazínov, sú podrobované odbornej kritike, vedú sa o nich vášnivé debaty na odborných fórach, ale aj v krčmách, a v neposlednom rade sú hodnotené svojimi majiteľmi. Vznikajú tiež mnohé ankety, ktoré majú za úlohu nájsť to najlepšie auto. Známou a prestížnou v Európe je "Auto roka" (angl. Car of the Year).
Koncerny
Už od začiatku automobilovej produkcie niektoré automobilky medzi sebou spolupracujú alebo sa dokonca spájajú tak, aby dokázali lepšie čeliť konkurencii. Spoločný vývoj (popr. aj výroba) umožňuje rozloženie nákladov a z toho plynúci vyšší zisk. Jednou z najznámejších fúzií v minulosti bolo v roku 1932 spojenie firiem Audi, DKW, Horch a Wanderer a vytvorenie tak základu dnešného Audi.
Príklady spolupráce vo vývoji a výrobe automobilov:
- vývoj a výroba len na niektorých častí vozidiel (príklad: motory 1.7 CDTi (59 a 74 kW) Opelu Astra pochádzajú od poľského výrobcu Isuzu)[56],
- vývoj a výroba automobilov (príklad: Volkswagen Touareg a Porsche Cayenne)[57]
- spolupráca na celkovom výrobnom sortimente (príklad: Škoda a Volkswagen - Škodovka má spoločné motory, podvozkové platformy a ďalšie diely s VW u všetkých vozidiel).
Úplne bežná je aj situácia, kedy automobilka vlastní významný menšinový podiel v inej automobilke. Medzi dôležité vzťahy patria:
- Volkswagen Group má 49,9% podiel v spoločnosti Porsche AG. Volkswagen je ale už v procese získavania Porsche, ktorý bude dokončený v roku 2011.[58]
- Ford Motor Company vlastní 13,4 % vo automobilke Mazda a 8,3 % vo firme Aston Martin.
- Fiat vlastní 20 % Chrysleru.
- Dongfeng Motor Corporation je zapojený do spoločných podnikov s niekoľkými firmami v Číne: Honda, Hyundai, Nissan, PSA Peugeot Citroen.
- Renault vlastní 25 % podiel v ruskom AvtoVAZe.
Najväčšie koncerny
Nasledujúca tabuľka obsahuje prehľad najväčších koncernov vyrábajúca motorové vozidlá a ich značky. Koncerny sú zoradené podľa počtu vyrobených kusov v roku 2009, značky v rámci koncernov potom podľa abecedy. Zloženie koncernov je podľa stavu ku koncu roka 2009.[59] Rast zaznamenali len čínske automobilky, ktoré neboli zasiahnuté svetovou hospodárskou krízou. Výnimkou je iba koncern Hyundai, ktorý však za rast počtu predaných áut vďačí zlúčením s predtým samostatnou automobilkou Kia.
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
