Milan Krajniak
16. minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Momentálne v úrade
od 9. apríl 2021
Prezident	Zuzana Čaputová
Premiér	Eduard Heger
Andrej Doležal ad interim
Súčasný poslanec Národnej rady SR
V úrade 18. marca 2021 – 8. apríla 2021
V úrade 2016 – 2020
Biografické údaje
Narodenie	30.1.197330. január 1973 (50 rokov) Bojnice, ČSSR
Politická strana	SME RODINA
Alma mater	Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Rodina
Príbuzní	Ernest Otto (prastrýko)
Manželka	Andrea Krajniaková
Deti	Zuzana (* 2003)
Odkazy
poslednykriziak.sk
	Milan Krajniak (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Bc. Milan Krajniak (* 30. január 1973, Bojnice)^[1] je slovenský politik, ktorý od marca 2020 s prestávkou od 17. marca 2021 do 8. apríla 2021 zastáva post ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky najprv vo vláde Igora Matoviča a v súčasnoti vo vláde Eduarda Hegera.^[2] Od roku 2016 je poslancom Národnej rady SR a podpredsedom hnutia SME RODINA. Bol predsedom Výboru NR SR pre preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu a členom Výboru pre obranu a bezpečnosť. V roku 2019 neúspešne kandidoval na post prezidenta. Jeho prastrýko bol Ernest Otto.^[3]

Životopis

Narodil sa 30. januára 1973 v Bojniciach. Vyrastal v Prievidzi, na sídlisku Sever. Jeho otec pracoval ako technik v elektrárni v Novákoch a mama učila na gymnáziu v Prievidzi matematiku a výpočtovú techniku. Vyštudoval politológiu na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave.^[1]

Od roku 1994 podniká v oblasti marketingu a public relations. V rokoch 1995 až 1997 bol predsedom Občiansko-demokratickej mládeže.^[4] V rokoch 1997 – 1998 absolvoval základnú vojenskú službu u 5. pluku špeciálneho určenia – Výsadkového pluku Jozefa Gabčíka v Žiline. 21. novembra 1998 sa oženil. S manželkou Andreou majú dcéru Zuzanu (* 2003) a žijú v bratislavskom Starom Meste.^[1]

Politická kariéra

V rokoch 2003 až 2006 bol členom prezídia Fondu národného majetku SR. V rokoch 2010 až 2012 bol poradcom ministra vnútra Daniela Lipšica (KDH), okrem iného sa venoval boju proti rómskej kriminalite. Dobrovoľne sa vzdal funkcie v januári 2012, nakoľko mal podľa spisu Gorila patriť medzi členov prezídia FNM, ktorí hlasujú podľa požiadaviek Penty.^[5]

V rokoch 2015 až 2017 bol vydavateľom internetového denníka Konzervatívny výber.^[1]

Poslanec SME RODINA

Od roku 2016 bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a podpredsedom hnutia SME RODINA. Bol predsedom Výboru NR SR pre preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Bol členom Výboru pre obranu a bezpečnosť a Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení NATO.^[6]

Kandidatúra na prezidenta

Na tlačovej konferencii 31. mája 2018 ohlásil spoločne s predsedom hnutia SME RODINA Borisom Kollárom svoju kandidatúru na prezidenta SR vo voľbách v roku 2019.^[7] 11. augusta 2018 ohlásil vyzbieranie 15 000 podpisov potrebných na kandidatúru. Posledný podpis získal v Spišskej Novej Vsi.^[8]

Minister práce

Ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny nastúpil do svojej funkcie niekoľko týždňov po parlamentných voľbách v marci 2020, keď na Slovensku prepukla pandémia koronavírusu. Krajniakovou úlohou bolo vytvoriť a nastaviť kompenzačné schémy pre ľudí, ktorí museli kvôli pandemickým opatreniam zostať doma alebo zatvoriť svoje prevádzky. Takzvaná prvá pomoc prišla už začiatkom apríla 2020.^[9]

Krajniak začal reformu dôchodkového systému a presadil rodičovský bonus, vďaka ktorému budú môcť deti prispievať z daní či odvodov na penzie svojim rodičom. Do slovenskej ústavy sa dostal aj dôchodkový strop 40 odpracovaných rokov.^[9]

Na tlačovej konferencii strany Sme Rodina 15. marca 2021 oznámil svoju demisiu na poste ministra. Svoju demisiu označil za politické gesto a krok, ktorý má demonštrovať snahu strany Sme rodina o čo najskoršie vyriešenie koaličnej krízy z marca 2021.^[10] Toto gesto adresoval koaličným partnerov.^[11] Prezidentka Zuzana Čaputová prijala Krajniakovu demisiu 17. marca 2021 a funkciou dočasne poverila ministra dopravy Andreja Doležala.^[2] Krajniak sa vrátil do parlamentu ako poslanec 18. marca 2021.^[12] Po demisii vlády Igora Matoviča sa opäť vrátil do funkcie ministra práce vo vláde Eduarda Hegera.

Publikácie

• KRAJNIAK, Milan. Úspešní politici slovenských dejín.  : Renesans, 2012. 103 s. ISBN 978-80-89402-57-1.
• KRAJNIAK, Milan. Doktrína štátu : národ orlov alebo národ sluhov?.  : Renesans, 2012. 155 s. ISBN 978-80-89402-56-4.
• KRAJNIAK, Ignác Milan. Banda zlodejov : šokujúca pravda o oligarchoch a politikoch Slovenska. 1. vyd. Bratislava : Kniha do ucha, 2015. 187 s. ISBN 978-80-972126-0-5.

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Milan Krajniak

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Posledný križiak – osobný web
• PrezidentPomaha.sk – predvolebný web ku kandidatúre na prezidenta
• Blog Milana Krajniaka na webe denníka SME (2009 – 2014)
• Blog Milana Krajniaka na webe Denníka N (2016 – súčasnosť)
• Milan Krajniak na webe Národnej rady SR
• Články týkajúce sa Milana Krajniaka na portáli teraz.sk TASR