A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Martin Poliačik | |
Slovenský pedagóg a politik | |
Bývalý poslanec NR SR | |
---|---|
V úrade 2010 – 2020 | |
Biografické údaje | |
Narodenie | 27. jún 1980 (43 rokov) Považská Bystrica, ČSSR |
Politická strana | Sloboda a solidarita (2009 – 2017) Progresívne Slovensko (2017 – súčasnosť) |
Alma mater | Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave [1] |
Odkazy | |
poliacik.sk | |
Martin Poliačik (multimediálne súbory) | |
Mgr. Martin Poliačik (* 27. jún 1980, Považská Bystrica) je slovenský pedagóg, filozof a politik, od roku 2010 do roku 2020 bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Je jedným zo zakladajúcich členov pravicovo-liberálnej politickej strany Sloboda a Solidarita.[1][2] V novembri 2017 oznámil, že v strane končí.[3] Svoje ideologické smerovanie pomenoval v blogu pre Denník N ako inkluzívny kapitalizmus.[4] Ekonomicky sa považuje za centristu, podporuje adopcie párov rovnakého pohlavia.[3] Zdôrazňuje podporu voľného trhu a odmieta prerozdeľovanie kapitálu.[4] Liberál je skôr hodnotovo, má uvoľnenejší prístup k utečencom a je menej euroskeptický.[5]
Životopis
V rokoch 1999 až 2006 vyštudoval na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzite dejiny filozofie, filozofickej antropológie, metafyziky a ontológie a obhájil titul magister filozofie.[1] V rokoch 2003 až 2005 tam ukončil Doplnkové pedagogické štúdium.[1] V rokoch 2003 až 2006 bol výkonným riaditeľom Slovenskej debatnej asociácie.[1] a v rokoch 2009 až 2010 pracoval ako učiteľ prírodovedy, vlastivedy, dejepisu, občianskej náuky a etiky v Montessori škole v Bratislave.[1] V rozhovore v roku 2012 priznal, ako prvý slovenský politik, že má skúsenosti s tvrdými drogami.[5]
Politická činnosť
Sloboda a Solidarita
Martin Poliačik bol jedným zo zakladateľov strany Sloboda a Solidarita v roku 2009. Bol členom Republikovej rady[6] a predsedom Výboru pre program.[7]
Volebné obdobie 2010 – 2012
V prvých voľbách strany do NRSR kandidoval na 11. mieste kandidátky.[8] Ziskom 4 893 preferenčných hlasov a postupom štyroch členov budúcej strany OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti sa do parlamentu dostal na 15. mieste.[8] V parlamente bol počas volebného obdobia členom Ústavno-právneho výboru NR SR a Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.[9]
V roku 2012 počas zasadania na neho jeho parlamentný kolega Igor Matovič vysypal injekčné striekačky.[10]
Volebné obdobie 2012 – 2016
V nasledujúcich parlamentných voľbách konaných v marci 2012 kandidoval z 9. miesta na kandidátke SaS. Ziskom 7 595 preferenčných hlasov sa dostal na 8. miesto.[11] V NR SR pôsobí ako člen Ústavnoprávneho výboru NR SR a Mandátového a imunitného výboru NR SR. Súčasne je podpredsedom poslaneckého klubu SaS.[12]
Volebné obdobie 2016 – 2020
V nasledujúcich parlamentných voľbách konaných v marci 2016 kandidoval na 8. mieste kandidátky SaS. Ziskom 45 914 hlasov sa prekrúžkoval na 5. miesto a získal poslanecký mandát.[13] V Národnej rade je predsedom Výboru NR SR pre nezlúčiteľnosť funkcií a členom Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.[14] Na 10. kongrese strany v marci 2017 bol Martin Poliačik zvolený za jedného z dvanástich členov Republikovej rady strany. Podporil ho aj Richard Sulík aj keď nemali mať najlepšie vzťahy.[15] Poliačik v Levoči získal 72 hlasov zo 121 platných hlasovacích lístkov čím bol najúspešnejší z troch zvolených kandidátov.[16]
V novembri 2017 Poliačik oznámil, že v SaS končí. Dôvodom boli názorové rozdiely. SaS, podľa Poliačika, nedostatočne komunikuje pro-európsku orientáciu a podporu demokracie.[3] V decembri 2017 sa stal členom Progresívneho Slovenska.[17] V čase odchodu nebolo jasné či ostatne predsedom Výboru pre nezlúčiteľnosť funkcií.[5] V marci 2018 bol len členom Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a náhradníkom Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy.[18]
Volebné obdobie 2020 – 2024
V parlamentných voľbách vo februári 2020 kandidoval na 16. mieste kandidátky koalície PS/SPOLU.[19] Vo voľbách získal 10 969 hlasov, po zohľadnení preferenčných hlasov sa umiestnil na 10. mieste kandidátky. Kvôli výsledku koalície sa do parlamentu nedostal.[20]
Ideologické presvedčenie – inkluzívny kapitalizmus
V blogu pre Denník N vyjadril svoje ideologické presvedčenie v nasledujúcich vetách, kde svoje postoje opísal ako centristické, neoliberálne (adorovanie voľného trhu, trhový fundamentalizmus, odmietnutie redistribúcie) s kombináciou využitia verejných zdrojov, nazval inkluzívnym kapitalizmom:
„Toto tvrdenie však nie je ničím novým. V Progresívnom Slovensku sme od začiatku hovorili, že tradičné rozdelenie strán sa končí a cesta dopredu vedie pragmatickým ekonomickým stredom. Barack Obama vo svojom prejave v Johanesburgu použil pojem inkluzívny kapitalizmus. V Európe je dnes reprezentantom tohto prúdu najmä francúzsky prezident Emmanuel Macron. Čo to však je a prečo by sme sa smerom inkluzívneho kapitalizmu mali uberať?“
„Inkluzívny kapitalizmus je sobášom protichodných politických smerov. Podporuje pravicovú politiku voľného trhu, súťaže, vytvára adekvátne podmienky pre inováciu a umožňuje mobilizovať finančný kapitál ako zo súkromných, tak aj z verejných zdrojov. Zdrojov, ktoré podporujú vzdelávanie budúcich generácií a podnikavého ducha u každého, kto má nejaký dobrý nápad. Inkluzívny kapitalizmus popiera myšlienku umelého a neadresného socialistického prerozdeľovania prostriedkov. Naopak, podporuje profit a schopnosť ľudí zlepšiť svoje majetkové postavenie.“[4]
Bibliografia
- FELIKS, Marcel; POLIAČIK, Martin; RUŽIČKA, Michal. Mladý líder. : Alternatíva Komunikácia Občania, c2004 – 2006. 83 s. ISBN 80-969636-0-0.
- DOBŠINSKÝ, Braňo; POLIAČIK, Martin. Ja som povahou Fikus : Martin Poliačik v rozhovore s Braňom Dobšinským. 1. vyd. : HADART Publishing, 2019. 286 s. ISBN 978-80-999410-6-0.
- POLIAČIK, Martin; LANČOVÁ, Linda. Poriadok v hlave : kritické myslenie na každý deň. 1. vyd. Bratislava : N Press, 2022. 140 s. ISBN 978-80-8230-055-3.
Referencie
- ↑ a b c d e f Životopis . Bratislava: Sloboda a Solidarita, . Dostupné online.
- ↑ SUDOR, Karol. Martin Poliačik: Opätky som pred Sulíkom rozhodne nezrazil. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2017-03-22. Dostupné online . ISSN 1339-844X.
- ↑ a b c KERN, Miro. Martin Poliačik: Sulík vie o mojom odchode mesiac, teraz najviac hovorím s Progresívnym Slovenskom . N Press, 2017-09-11, . Dostupné online.
- ↑ a b c POLIAČIK, Martin. Kapitalizmus áno, ale inkluzívny . Denník N, 2018-08-08, . Dostupné online.
- ↑ a b c KERN, Miro. Martin Poliačik opúšťa SaS, strana mu želá úspech. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2017-11-08. Dostupné online . ISSN 1339-844X.
- ↑ Republiková rada . Bratislava: Sloboda a Solidarita, . Dostupné online.
- ↑ Výbor pre program . Bratislava: Sloboda a Solidarita, . Dostupné online.
- ↑ a b Voľby do NR SR 2010: Výsledky prednostného hlasovania (archív) online. Bratislava: ŠÚ SR, 2010-06-13. Dostupné online.
- ↑ Mgr. Martin Poliačik online. Bratislava: Národná rada Slovenskej republiky, cit. 2011-10-09. Dostupné online.
- ↑ TASR. Matovič vysypal Poliačikovi na hlavu injekčné striekačky. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2012-09-11. Dostupné online cit. 2019-02-11. ISSN 1335-4418.
- ↑ Voľby do NR SR 2012: Výsledky prednostného hlasovania (archív) online. Bratislava: ŠÚ SR, 2012-03-11. Dostupné online.
- ↑ Mgr. Martin Poliačik online. Bratislava: Národná rada Slovenskej republiky, cit. 2012-05-12. Dostupné online.
- ↑ Zmenené poradie kandidátov po zohľadnení prednostného hlasovania online. Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2016-08-08, cit. 2017-03-19. Dostupné online.
- ↑ Mgr. Martin Poliačik online. Bratislava: Národná rada Slovenskej republiky, cit. 2017-03-19. Dostupné online.
- ↑ ONUFEROVÁ, Marianna. Poliačika zvolili do vedenia SaS, hlasoval zaňho aj Sulík online. Bratislava: N Press, cit. 2017-03-19. Dostupné online.
- ↑ Kongres zvolil troch nových členov Republikovej rady online. Bratislava: N Press, 2017-03-19, cit. 2017-03-19. Dostupné online.
- ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Progresívne Slovensko môže mať prvého poslanca, do hnutia smeruje Martin Poliačik. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2017-12-05. Dostupné online cit. 2019-02-11. ISSN 1339-844X.
- ↑ Mgr. Martin Poliačik online. Bratislava: Národná rada SR, cit. 2018-03-13. Dostupné online.
- ↑ Zoznam registrovaných kandidátov online. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, cit. 2020-02-08. Dostupné online.
- ↑ Definitívne výsledky hlasovania online. Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2020-03-01, cit. 2020-03-06. Dostupné online.
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Martin Poliačik
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
- Martin Poliačik – osobná webstránka
- Martin Poliačik na webe NR SR
- Zoznam diel Martina Poliačika v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
- Spravodajstvo týkajúce sa Martina Poliačika na portáli Teraz.sk TASR
- Spravodajstvo týkajúce sa Martina Poliačika na portáli agentúry SITA
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk