Jaroslav Naď
17. minister obrany SR
V úrade 21. marca 2020 – 15. mája 2023
Prezident	Zuzana Čaputová
Premiér	Eduard Heger
Peter Gajdoš Martin Sklenár
Biografické údaje
Narodenie	21.03.198121. marec 1981 (42 rokov) Nitra, ČSSR
Politická strana	SMER (2000 – 2002) OĽANO (2018 – 2023) Demokrati (od 2023)
Alma mater	Univerzita Mateja Bela
Profesia	bezpečnostný analytik
Národnosť	slovenská
Rodina
Rodičia	Jaroslav Naď, Anna Melcerová
Príbuzní	Anton Tretinár (švagor)
Súrodenci	René Naď
Manželka	Katarína, rod. Baláková
Deti	3
Odkazy
Jaroslav Naď na jaronad.sk
	Jaroslav Naď (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

PhDr. Jaroslav Naď, PhD. (* 21. marec 1981, Nitra)^[1][2] je slovenský politik, bývalý diplomat, analytik v oblasti obrany a bezpečnosti a od marca 2020 do mája 2023 minister obrany SR.

Vzdelanie

Jaroslav Naď v rokoch 1999 – 2004 vyštudoval politológiu na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.^[3] Počas štúdia absolvoval tiež stáže pri európskych inštitúciách v Bruseli a na Ministerstve obrany SR. Na UMB v roku 2005 zložil tiež rigoróznu skúšku z odboru medzinárodné vzťahy a bezpečnosť.^[4] Ďalšie vzdelanie získal v kurzoch George C. Marshall Center a Školy NATO v Nemecku (2005 – 2006), na kurze U.S. – European Security Course v USA (2007) a na European Security and Defence College v Belgicku (2008 – 2009). V roku 2018 získal Naď doktorský titul PhD. z národnej a medzinárodnej bezpečnosti na Akadémii ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši.^[4]

Kariéra

Ešte počas vysokoškolského štúdia pôsobil v mimovládnych organizáciách Euroatlantické centrum a Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku.^[4] Po skončení štúdia v rokoch 2004 až 2013 pracoval na Ministerstve obrany SR na rôznych pozíciách, medzi inými ako zástupca riaditeľa Odboru medzinárodných vzťahov, riaditeľ Kancelárie štátneho tajomníka a jeho poradca, či generálny riaditeľ Sekcie obrannej politiky, medzinárodných vzťahov a legislatívy. V rokoch 2012 až 2013 pôsobil ako diplomat – vedúci sekcie obrany na Stálej delegácii Slovenska pri NATO a na Stálom zastúpení Slovenska pri Európskej únii. V rokoch 2014 – 2015 pracoval ako zástupca riaditeľa mimovládnej organizácie Globsec a expert tejto organizácie na obranu a medzinárodnú bezpečnosť v rámci Globsec Policy Institute. V rokoch 2016 – 2018 pracoval ako riaditeľ v mimovládnej organizácii Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku. V rokoch 2014 – 2018 pôsobil ako konateľ spoločnosti CYPHER, s. r. o.^[5]

Pôsobenie na Ministerstve obrany SR

• 2004 – 2005
  • odborný pracovník pre oblasť NATO a EÚ, Oddelenie multilaterálnych vzťahov
  • mimovládna organizácia, Slovak Foreign Policy Association (SFPA)^[6]
• 2006 – 2008
  • vedúci Oddelenia multilaterálnych vzťahov (NATO, EÚ, OSN)
  • zástupca riaditeľa odboru medzinárodných vzťahov
• 2008 – 2010
  • riaditeľ, Kancelária štátneho tajomníka
  • poradca štátneho tajomníka pre obrannú politiku a medzinárodnú bezpečnosť
  • výkonný asistent splnomocnenca vlády SR pre prípravu a organizáciu rokovania ministrov obrany členských krajín NATO v Bratislave (október 2009)
• 2010 – 2011
  • generálny riaditeľ Sekcie obrannej politiky, medzinárodných vzťahov a legislatívy
• 2012 – 2013
  • diplomat, vedúci sekcie obrany, SD SR pri NATO a SZ SR pri EÚ
  • predstaviteľ SR vo Výbore NATO pre obrannú politiku a obranné plánovanie
  • predstaviteľ SR v Pracovnej skupine NATO pre jadrové plánovanie
  • predstaviteľ SR v Spoločnej pracovnej skupine EÚ a NATO pre obranné spôsobilosti^[4]

Politická kariéra

Ako vysokoškolák bol Naď v rokoch 2000 – 2002 členom strany SMER, podľa vlastných slov preto, že jeho otec patril medzi zakladajúcich členov strany. V roku 2001 alebo 2002 sa prestal zúčastňovať straníckych aktivít a platiť členské poplatky, zo strany bol preto vylúčený.^[7]

Od novembra 2018 pôsobil v hnutí Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. V hnutí bol Naď vyhlásený za tieňového ministra obrany a pôsobil ako expert pre oblasť medzinárodnej bezpečnosti a obrany a na oblasť spravodajských služieb. V roku 2018 sa s najvyšším počtom hlasov stal ako nezávislý kandidát poslancom obecného zastupiteľstva a vicestarostom obce Hrubá Borša, kde pôsobil od decembra 2018. Od roku 2023 je podpredsedom strany Demokrati. ^[8]

Minister obrany SR (od 2020)

V parlamentných voľbách vo februári 2020, v ktorých kandidoval za hnutie OĽANO, získal 101 819 preferenčných hlasov a stal sa poslancom NR SR.^[9] Svoj mandát si však neuplatňuje, keďže 21. marca 2020 sa stal ministrom obrany vo vláde Igora Matoviča. V apríli 2020 oznámil Naď zrušenie prebiehajúceho tendru na nákupy obrnených vozidiel 4x4 pre Ozbrojené sily SR a pozastaví rovnaký tender pre vozidlá 8x8.^[10]

Súkromný život

Jaroslav Naď je rozvedený, má tri deti. Pôvodne bol ženatý s Katarínou, rodenou Balákovou, s ktorou mali dve deti. Do mája 2020 žil s partnerkou, novinárkou Barbarou Túrosovou, s ktorou má jedno dieťa.^[11]

Referencie

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Jaro Naď – predvolebný web (archív, 2020)
• Jaroslav Naď – profil na webe Národnej rady SR
• Jaroslav Naď – životopis na webe Ministerstva obrany SR
• Články týkajúce sa Jaroslava Naďa na portáli teraz.sk TASR