Mozaika v tabline, podľa ktorej dostal dom pomenovanie. Zachytáva hercov, ktorí sa pripravujú na satyrskú drámu, ako to dokumentujú ich kostýmy. Uprostred skúša jeden z členov zboru dvojitú píšťalu

Dom Tragického básnika (tal. Casa del Poeta Tragico) je názov niekdajšieho obydlia v antických Pompejách. Je situovaný v severozápadnej časti mesta s vchodom z ulice Via delle Terme. Dom je ukážkou typického obydlia z čias rímskeho impéria, zdobeného podlahovými mozaikami a nádhernými nástennými maľbami.

Za svoj zvláštny názov vďačí mozaike umiestnenej v tabline (miestnosti, v ktorej majiteľ prijímal hostí), ktorá predstavuje divadelný výjav s hercami, hudobníkmi a javiskovými scénami. O tom, že jeho majiteľ bol pravdepodobne obchodník svedčí pôdorysné usporiadanie domu – dve miestnosti po stranách vstupného vestibulu slúžili ako obchody.

História a popis domu

Pôvodná stavba inak neveľkého domu pochádza z 2. stor. pred Kr.; po zemetrasení v roku 62 po Kr. získal dom zásluhou jeho majiteľov výzdobu, ktorá pretrvala až do osudnej skazy mesta.

Dom bol odhalený v rokoch 1824 – 1825 s veľmi zachovalou výzdobou, ktorá však vo veľkej miere skončila vo výstavných priestoroch Národného archeologického múzea v Neapole. Dom patril k typu stavieb, ktoré mali hlavné miestnosti na jednej osi.

Obetovanie Ifigénie. Maľba na zadnej stene stĺporadia, pochádzajúca z obdobia po roku 62 po Kr. znázorňuje tragédiu Ifigénie na Aulide. Odyseus a Achillom nesú dievča k obete, vpravo je veštec Kalchas s dýkou, vľavo so zahalenou hlavou stojí Agamemnón. Na nebesiach je už pripravená Artemis, aby zamenila dievča za laň. Dnes je freskav Národnom archeologickom múzeu v Neapole

Z ulice sa do domu vchádzalo priamo do pretiahnutého vestibulu, podlahu ktorého zdobila biela mozaika s pravidelným vzorom. Na nej sa vynímal obraz hnedého psa takmer v životnej veľkosti, pod ktorým boli z farebných úlomkov poskladané slová CAVE CANEM (Pozor pes).

Z vestibulu sa vstupovalo do priestranného átria, ktoré zdobili maľby dokonalej kvality. Je zrejmé, že majitelia si dali záležať na výbere umelca, ktorému prácu zverili. Takmer všetky sa vzťahujú k trójskemu cyklu: svadba Jupitera a Junony, Chrýseov odchod, Achilles odovzdáva Bríseovnu a ďalšie. Stred átria vypĺňa pôsobivé impluvium, ktorého steny a dno sú z mramoru.

Do átria ústili miestnosti rôzneho určenia a odtiaľ sa po príkrom schodisku vystupovalo na druhé poschodie.

Cez átrium a tablinum sa prechádzalo do otvorenej záhrady s peristylom, pod ktorým sa v jeho východnej časti nachádzala známa maľba Obetovanie Ifigénie (dnes v Národnom archeologickom múzeu v Neapole).

Dom Tragického básnika je názornou ukážkou, ako si pompejskí patricijovia zdobili svoje domovy a akým dojmom chceli pôsobiť na svojich spoluobčanov. V žiadnom inom dome (s výnimkou Domu Vettiovocv) nebolo toľko vzácnych malieb s mytologickými námetmi ako práve v tomto dome.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dom Tragického básnika

Zdroje

• A. C. Carpiceci, Pompeje dnes a jak vypadali před 2000 lety, Bonechi Edizioni Il Turismo, Sesto Fiorentino, ISBN 88-7204-243-7
• S. Nappo, Pompeje - průvodce ztraceným městem, Rebo production, Čestlice, 1999, ISBN 80-7234-043-3