Pozostatky Jupiterovho chrámu; v pozadí masív Vezuvu

Jupiterov chrám bola stavba antického chrámu uzatvárajúca zo severu priestor hlavného fóra v Pompejach. Zasvätený bol hlavnému rímskemu božstvu Jupiterovi.

Napriek svojmu gréckemu vplyvu išlo o stavbu čisto tzv. italického štýlu, t. j. bol postavený na tri metre vysokom pódiu. Pôdorysne chrám zaberal plochu 37 x 17 metrov.

Do chrámu sa vstupovalo po mohutnom schodisku, širokom ako celá predná strana chrámu. Návštevník vstúpil do stĺpovej predsiene tvorenej dvanástimi stĺpmi s korintskými hlavicami. V závere celly obklopenej dvojitým stĺporadím sa nachádzali tri výklenky určené od roku 80 pred Kr. pre umiestnenie sôch troch hlavných kapitolských božstiev - Jupitera, Junony a Minervy. Podzemie chrámu tvorené troma miestnosťami s tunelovou klenbou bolo určené pre uchovávanie mestských cenností, votívnych darov a verejného pokladu (aerarium).

Jupiterov chrám pochádza z obdobia okolo roku 150 pred Kr. a predpokladá sa, že bol postavený na mieste niekdajšej svätyne z etruských čias. Svoj najväčší význam dosiahol chrám po príchode Rimanov, kedy sa stal hlavným kultovým miestom v Pompejach.

Hlava Jupitera, ktorú objavili v chrámovej celle

Vážne bol poškodený počas ničivého zemetrasenia v roku 62 po Kr. Vzápätí sa pristúpilo k jeho oprave. Zničujúci výbuch Vezuvu 24. augusta 79 ho zastihol v rekonštrukcii.

Architektúru Jupiterovho chrámu dopĺňali od začiatku 1. stor. po Kr. dva víťazné oblúky, postavené po jeho stranách - vľavo rímskeho vojvodcu Germanica, vpravo cisára Tiberia. Predpokladá sa, že pôvodne stáli v jednej línii s priečelím chrámu; neskôr bol ľavý oblúk premiestnený dozadu.

Pôvodne bol chrám obohatený viacerými kultovými sochami, z ktorých sa však do dnešných dní zachovali iba tvárová maska Junony a obrovská hlava Jupitera (na tunajšom mieste sa nachádza kópia; originál je umiestnený v Národnom archeologickom múzeu v Neapole).

Dnes po archeologických vykopávkach je Jupiterov chrám podobne ako ostatné budovy v meste v stave trosiek a iba ohromné pódium a z neho sa týčiace torzá stĺpov predsiene umožňujú urobiť si predstavu o jeho niekdajšej kráse.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jupiterov chrám (Pompeje)

Zdroje

• A. C. Carpiceci, Pompeje dnes a jak vypadali před 2000 lety, Bonechi Edizioni Il Turismo, Sesto Fiorentino, ISBN 88-7204-243-7
• S. Nappo, Pompeje - průvodce ztraceným městem, Rebo production, Čestlice, 1999, ISBN 80-7234-043-3