Vrbovská pahorkatina

	Vrbovská pahorkatina
	geomorfologická časť; Popradskej kotliny
	Okolie Vrbova
Štát	Slovensko
Región	Prešovský
Okresy	Poprad, Kežmarok
Časť	Popradskej kotliny
Hranice	Popradská rovina, Lomnická pahorkatina, Kežmarská pahorkatina, Ľubické predhorie, Levočské úboče, Hornádske podolie, Dúbrava
Mestá	Poprad, Gánovce, Kežmarok
Rieky	Poprad, Vrbovský potok, Gánovský potok
Súradnice	49°02′49″S 20°23′02″V / 49,047°S 20,384°V
Najnižší bod	juhovýchodný okraj územia
- poloha	Jánovce
- výška	cca 570 m n. m.
	Poloha územia v rámci Slovenska Poloha územia v rámci Slovenska Poloha územia v rámci Slovenska
	Poloha územia v rámci Prešovského kraja Poloha územia v rámci Prešovského kraja Poloha územia v rámci Prešovského kraja
	Freemap.sk: mapa
	Mapový portál GKU: katastrálna mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°02′49″S 20°23′02″V / 49,047°S 20,384°V

Vrbovská pahorkatina^[1] je geomorfologickou časťou Popradskej kotliny. Nachádza sa v jej juhovýchodnej časti, juhovýchodne od mesta Poprad.^[2]

Polohopis

Hierarchia Alpsko-himalájska sústava → Karpaty → Západné Karpaty → Vnútorné Západné Karpaty → Fatransko-tatranská oblasť → Podtatranská kotlina → Popradská kotlina → Vrbovská pahorkatina ***

Územie sa nachádza v juhovýchodnej časti Podtatranskej kotliny, v južnej polovici podcelku Popradská kotlina. Zaberá mierne zvlnené územie juhovýchodne od rieky Poprad, približne od Spišskej Teplice pri Poprade po Kežmarok a južným smerom po obec Jánovce. Z významnejších sídiel tu ležia Gánovce, Vrbov, Švábovce a Hôrka. V rámci Popradskej kotliny susedí na severe Popradská rovina, Lomnická pahorkatina a Kežmarská pahorkatina. Na východe vystupujú Levočské vrchy a ich časti Ľubické predhorie a Levočské úboče, juhovýchodne sa nachádza Hornádske podolie, podcelok Hornádskej kotliny. Južný okraj pahorkatiny vymedzuje hrebeň Dúbravy, podcelok pohoria Kozie chrbty.^[2]

Vysoko položenou pahorkatinou vedie rozvodie Baltského a Čierneho mora a tak všetky prítoky západným okrajom pahorkatiny tečúceho Popradu (napríklad Ľubica, Tvarožniansky potok, Vrbovský potok a Hozelský potok) odvádzajú vodu do Baltského mora. Gánovský potok, Trnovský potok i Sihoť odvádzajú vodu z južnej časti územia do rieky Hornád a Čierneho mora.^[3]

Významné dopravné koridory vedú najmä okrajovými časťami Vrbovskej pahorkatiny; južnou polovicou z Popradu vedie Európska cesta 50, vedúca v trase diaľnice D1 (Žilina – Košice), cesta I/18 (Liptovský Mikuláš – Levoča) i železničná trať Žilina – Košice. V Poprade cestné ťahy križuje I/66 (Rožňava – Kežmarok), ktorú sleduje aj regionálna trať do Starej Ľubovne a z mesta Kežmarok vedie južným smerom cesta II/536 k obci Jánovce, kde sa pripája na cestu I/18.^[3]

Ochrana územia

Táto časť Popradskej kotliny leží mimo veľkoplošne chránených území. Z maloplošných, osobitne chránených lokalít sa tu nachádza prírodná rezervácia Primovské skaly a Švábovská stráň, národná prírodná pamiatka Gánovské travertíny a prírodná pamiatka Briežky.^[3]

Turizmus

Juhovýchodná časť Popradskej kotliny je mimo mestá Poprad a Kežmarok s ich historickými pamiatkami, zaujímavá archeologickým náleziskom pri Gánovciach, kde bola nájdená mozgovňa lebky neandertálca. Pri obci Jánovce leží nálezisko z bronzovej doby, Myšia hôrka. Významné sú termálne pramene, ktoré využíva aquapark AquaCity v Poprade i termálne kúpaliská vo Vrbove.

Značené trasy

po zelenej značke z Popradu cez Gánovce do Kvetnice
po modrej značke:
- z Kežmarku do Tvarožnej
- z Vydrníka cez Jánovce do Vlkoviec
- zo Spišskej Teplice na Kozí kameň (1 255 m n. m.)^[3]

Referencie

↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.
↑ ^a ^b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, . Dostupné online.

Pozri aj

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.

[GCS-2] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.

[mapa-3] mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]