Kežmarská pahorkatina

	Kežmarská pahorkatina
	geomorfologická časť; Popradskej kotliny
	Okolie Slovenskej Vsi
Štát	Slovensko
Región	Prešovský
Okresy	Stará Ľubovňa, Kežmarok
Časť	Popradskej kotliny
Hranice	Lomnická pahorkatina, Vrbovská pahorkatina, Ľubické predhorie, Ružbašské predhorie
Mestá	Podolínec, Spišská Belá, Kežmarok
Rieky	Poprad, Skalnatý potok, Kežmarská Biela voda, Biela
Súradnice	49°12′25″S 20°25′55″V / 49,207°S 20,432°V
Najnižší bod	severovýchodný okraj územia
- poloha	Podolínec
- výška	cca 570 m n. m.
	Poloha územia v rámci Slovenska Poloha územia v rámci Slovenska Poloha územia v rámci Slovenska
	Poloha územia v rámci Prešovského kraja Poloha územia v rámci Prešovského kraja Poloha územia v rámci Prešovského kraja
	Freemap.sk: mapa
	Mapový portál GKU: katastrálna mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°12′25″S 20°25′55″V / 49,207°S 20,432°V

Kežmarská pahorkatina^[1] je geomorfologickou časťou Popradskej kotliny. Nachádza sa v jej severovýchodnej časti, severne od mesta Kežmarok.^[2]

Polohopis

Hierarchia Alpsko-himalájska sústava → Karpaty → Západné Karpaty → Vnútorné Západné Karpaty → Fatransko-tatranská oblasť → Podtatranská kotlina → Popradská kotlina → Kežmarská pahorkatina ***

Územie sa nachádza v severovýchodnej časti Podtatranskej kotliny, na východnom okraji podcelku Popradská kotlina. Zaberá mierne zvlnené územie na ľavom (severozápadnom) brehu rieky Poprad, približne od Veľkej Lomnice po Podolínec. Z významnejších sídiel tu leží Kežmarok, Podolínec, Spišská Belá a Veľká Lomnica. V rámci Popradskej kotliny susedí na severe a západe Lomnická a na juhu Vrbovská pahorkatina. Na východe vystupujú Levočské vrchy a ich časť Ľubické predhorie a na severovýchode nadväzuje Spišská Magura s časťou Ružbašské predhorie.^[2]

Vysoko položená pahorkatina patrí celá do úmoria Baltského mora a povodia rieky Poprad. Do nej odvádzajú vodu všetky potoky, ktoré z Tatier a Spišskej Magury pretekajú Kažmarskou pahorkatinou. Medzi najvýznamnejšie patria Biela, Skalnatý potok a Kežmarská Biela voda.^[3]

Významným dopravným koridorom je najmä údolie rieky Poprad, ktorým vedie cesta I/66 (Rožňava – Kežmarok – Ždiar), od Spišskej Belej cesta I/77 (Spišská Belá – Stará Ľubovňa). Z ciest regionálneho významu sú dôležité cesta II/540 (Veľká Lomnica – Tatranská Lomnica), cesta II/542 (Spišská Belá – Spišská Stará Ves) a okrajovo aj cesta II/536 z Kežmarku k obci Jánovce. Rieku kopíruje aj regionálna trať do Starej Ľubovne, na ktorú sa vo Veľkej Lomnici napája trať do Tatranskej Lomnice.^[3]

Ochrana územia

Severozápadný okraj Kažmarskej pahorkatiny zasahuje do ochranného pásma Tatranského národného parku. Z maloplošných, osobitne chránených lokalít sa tu nachádza prírodná rezervácia Kút a Slavkovský jarok.^[3]

Turizmus

Severovýchodná časť Popradskej kotliny je mimo mestá Spišská Belá, Podolínec a Kežmarok s ich historickými pamiatkami, menej turisticky navštevovanou oblasťou. Značený turistický chodník vedie len z Podolínca do Vyšných Ružbách ( zelená značka). Z Kežmarku vedie žlto a modro značený chodník do Levočských vrchov.^[3]

Referencie

↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.
↑ ^a ^b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, . Dostupné online.

Pozri aj

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.

[GCS-2] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.

[mapa-3] mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]