Toto je článok o strednom paleolite (250 000 - 40 000/35 000 pred Kr.) na území Slovenska.

Geológia a podnebie

Tomuto obdobiu geologicky zodpovedá pokračovanie štvrtohôr a ľadovej doby so striedajúcimi sa glaciálmi (ľadovými dobami) a interglaciálmi (medziľadovými dobami), ako aj koniec stredného pleistocénu (0,781 mil. - 0,126 mil. rokov pred Kr.) a podstatná časť mladého pleistocénu (0,126 mil. rokov pred Kr. – ca. 9600 pred Kr.).

Do tohto obdobia spadá konkrétne časť glaciálu ris, interglaciál ris-würm a časť glaciálu würm.

Charakteristika

Z tohto obdobia sa okrem dokladov o prítomnosti človeka zachovali aj (odhliadnuc od nálezu zo Spišského Dreveníka z najstaršieho paleolitu) prvé kostrové nálezy človeka na Slovensku. Počnúc interglaciálom riss-würm na Slovensku badať zintenzívnenie osídleniam, najmä lokalít pri minerálnych prameňoch, sprašových terás či jaskýň. Postupným navrstvovaním z minerálnych prameňov vznikli travertínové kopy.

Nálezy z tohto obdobia patria na začiatku, zhruba do 200 000 pred Kr., druhu Homo heidelbergensis (v starších deleniach tzv. predneandertálec – konkrétne Homo steinheimensis; na Slovensku priamo nedoložený) a potom výlučne druhu Homo neanderthalensis (starší názov Homo sapiens neanderthalensis). Z neandertálcov je na Slovensku priamymi nálezmi jedincov doložený včasný neandertálec (napr. Gánovce) a klasický neandertálec (Šaľa, Silická Brezová; zaraďované najmä staršie aj ako prechodný neandertálec).

Homo heidelbergensis bol nositeľom končiacej clactonienskej kultúry (pozri starý paleolit na Slovensku) a acheuléenskej kultúry (pozri starý paleolit na Slovensku; na Slovensku pre stredný paleolit nedoložená). Homo neanderthalensis bol nositeľom nasledujúcich kultúr: Zhruba v rokoch 200 000 – 40 000 pred Kr. sa na Slovensku vyskytovala premoustérienska, mikromoustérienska a moustérienska kultúra a kultúra levallois moustérien; v období 130 000 – 45 000 pred Kr. kultúra micoquien.

Najvýznamnejšie náleziská premoustérienskej (=protomoustérienskej; 200 000 – 130 000 pred Kr.), ako aj mikromoustérienskej a moustérienskej kultúry (130 000 – 70 000/65 000 pred Kr.; teda riss-würm), sú Bojnice III (mikromoustérien), Beharovce (mikromoustérien), Bešeňová (mikromoustérien), Bratislava, Hôrka-Ondrej (mikromoustérien; osady, ohniská, nástroje), Hranovnica (mikromoustérien), Gánovce (o. i. kostrový nález; mikromoustérien), Banka (moustérien; osada), Nové Mesto nad Váhom – Mnešice (premoustérien a moustérien), Radošina – jaskyňa Čertova pec (moustérien), Poľov, Šaľa (kostrový nález) a Vlčkovce (?moustérien). V Gánovciach sa v roku 1926 našiel v 20 m vysokej travertínovej kope nazývanej Hrádok o. i. výliatok lebečnej dutiny datovaný do druhej polovice (cca. 100 000/80 000 pred Kr.) alebo začiatku (cca. 120 000 pred Kr.) riss-würmu. Ide o včasného neandertálca, nie je však isté, či ide o ženu alebo muža.^[1] Je to (odhliadnuc od nálezu zo Spišského Dreveníka) najstarší antropologický nález zo Slovenska. Z lokality v Gánovciach pochádzajú aj nálezy stredopaleolitických zvierat lovených neandertálcom (medveď, mamut, nosorožec, líška a pod.) ako aj vzácne paleobotanické nálezy, umožňujúce rekonštruovať teplotné pomery interglaciálu riss-würm. Druhé nálezisko kostrových nálezov je Šaľa. V Šali sa z koryta Váhu vybagrovali o. i. čelovú kosť ženskej lebky neskorého neandertálca datovanú zhruba do 65 000 pred Kr. a neskôr v roku 1995 opäť časť mozgovne neandertálca.

V čase levallois moustérienu (70 000/65 000 – 40 000 pred Kr.) , teda v čase stredopaleolitického würmu, hustota sídlisk stúpla, typické boli šupinovo retušované driasadlá. Osídlené boli aj predtým neosídlené polohy. Náleziská sú Bojnice - Prepoštská jaskyňa, Komjatice (osada), Záhorie - Kunov, Sobotište (alebo micoqiuen), Prievidza - Mariánsky vŕšok, Laborecká vrchovina, Bikoš (pri Prešove a Veľkom Šariši), Žiar nad Hronom (osada; ložiská limnokvarcitov).

Do micoquienu (130 000 – 45 000 pred Kr.) sa zaraďujú nálezy zo Sobotišťa (sporné) a Zamaroviec.

V strednom paleolite sa zdokonalilo spracovanie kamennej suroviny, prvý raz sa vyskytuje podpovrchová ťažba, úštep je jemnejšie tvarovaný kosteným retušérom, hrot je uchycovaný v asfalte či živici, vyskytuje sa už parohová a kostená industria, drevené nástroje, dochádza k špecializácii lovu, vyskytujú sa prvé neutilitárne prejavy, pohreby a zvýšila sa kvalita bývania. V sociálnej oblasti sa od stredného paleolitu predpokladá existencia exogamných (teda už pokrvne nepríbuzných) rodov.

Referencie