A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Včasnoslovanské obdobie v dejinách Slovenska je najranejšie obdobie v slovanských dejín územia Slovenska a jeho okolia. Obdobie zahrňujúce približne roky 500 – 675 sa vyznačuje postupným prenikaním slovanských kmeňov zo severu a severovýchodu cez Karpaty do Panónskej panvy. V neskoršom období sa slovanské dejiny Slovenska a Panónie prekrývajú s dejinami Avarského kaganátu a s existenciou tzv. Samovej ríše. Obdobie je kultúrne spojené s rozmachom pražskej včasnoslovanskej kultúry.
Periodizácia
Pre Čechy, Moravu a Slovensko podľa:[1]
- fáza (2. tretina 6. storočia – koniec 6. storočia) – príchod Slovanov
- fáza (1. polovica 7. storočia) – čiastočne obdobie vzniku a trvania Samovej ríše
- fáza (2. polovica 7. storočia, na Morave a Slovensku končí najneskôr začiatkom 80. rokov 7. stor.) – prechodový stupeň k predveľkomoravskému obdobiu
Dejinný vývoj
Raná história Slovanov je nejasná, pretože okrem archeologických nálezov existuje len málo písomných prameňov, ktoré by sa Slovanom venovali. Už v prvom storočí rímske pramene spomínajú kmene Venetov (Venedov, Vinidov,..), ktoré bývajú stotožňované so Slovanmi. Historický prameň, ktorý môže odkazovať na Slovanov pochádza aj z roku 448, ide o správu rétora Priska východorímskemu cisárovi Theodosiovi II. o národe, ktorý ho pohostil medovinou,[2] a ďalšie správy poskytuje historik Jordanes a Prokopios.[3]:62-64 Označenia týchto, zrejme slovanských národov v dielach sú (Sklavíni, lat. Sclaveni, gr. Σκλαβηνοί (Sklábénoi), alebo Anti).[4]
Po tom, čo ostrogótsky kráľ Thiudimer v zime 470 porazil Svébov usídlených na území dnešného Slovenska sa Svébi na čele s Hunimundom odobrali na západ, kde neskôr založili menšie panstvo na Pyrenejskom polostrove. Ostrogóti a ani ich susedia Gepidi však prázdne vákuum po germánskych Svéboch nezaujali a na ich územie od konca 5. storočia začali prenikať slovanské kmene.[5]
Postupne nešlo o prenikanie usporiadané a šlo o menšie skupiny, no postupne migrácia zosilnela.[3]:62-64 Podľa niektorých názorov územie Slovenska osídlil jeden vojenský kmeň,[5] existuje teória, ktorá hovorí o viacerých kmeňoch, ktorých mená sa však nezachovali.[3]:68 Kmeňová teória sa ako hypotéza vyskytovala v českých dejinách, kde sa v historických kronikách zachovali mená miestnych kmeňov.
Na území dnešného Slovenska sa Slovania stretli so zvyškami staršieho obyvateľstva. Jednak šlo o zvyšky germánskej populácie, no na vyššie položených miestach doznieval tiež ľud púchovskej kultúry.[3]:62-64 Moc južných germánskych ríš na Slovensko v tomto období zasahovala len čiastočne (napr. Ostrogóti a neskôr Longobardi na Záhorí,[2][3]:59-60 poprípade podľa novších nálezov aj na južnom Považí[6]).
Slovania na novom území osídľovali oblasti rovín a horských kotlín. Z kultúrneho hľadiska je pre nich charakteristický žiarový pohrebný rítus a keramika pražského typu,[2] vytváraná od konca 5. do 7. storočia. Spočiatku šlo o nezdobenú, neskôr jednoducho vlnovkami zdobenú keramiku.[3]:62-64 Pamiatkami širšej pražskej kultúry sú sídliská so zemnicami a kamennými pecami, ako i žiarové pohrebiská. Sídliská kultúry sa nachádzali napr. v Nitre, Šuranoch, bratislavskej Dúbravke, Matúškove, Čakajovciach a i.[7] Extenzívny spôsob hospodárenia si vyžadoval skôr riedke osídlenie, pestovali sa obilniny, strukoviny i technické plodiny (konope, ľan). Slovania sa venovali aj chovu hovädzieho dobytka, oviec a kôz, postupne sa rozvíjala remeselná výroba. Obyvateľstvo sa združovalo sa do rodových a následne aj susedských občín.[3]:62-64 Osady pozostávali zvyčajne len z niekoľkých obydlí, často šlo len osamoty.[6] V rodinách prevládala monogamia a prvotné slovanské usporiadanie bolo patriarchálne. Úloha rodu a kmeňa však postupne upadala a už v 6. storočí možno tušiť prvé politické zjednocovanie obyvateľstva.[3]:65-66
Prokopios Cézarejský vo svojej šiestej knihe diela O vojne gótskej (De bello Gotico) spomína, že v roku 512 zo stredného Podunajska na sever odišiel národ Herulov a počas svojej cesty prechádzal cez slovanské a neobývané krajiny. Správa tak dáva predpoklad, že Slovania ešte územie dnešného Slovenska neovládali úplne.[4] Ďalej Prokopios Slovanov spomína pri zmienkach o boji o longobardský trón, keď sa k Slovanom utiahol Hilgidis,[2] syn pretendenta longobardského trónu Risiulfa. Hilgidis následne s pomocou Slovanov a Gepidov bojoval proti Longobardom. Po uzavretí prímeria mal opäť ujsť k Slovanom.[4]
Prokopios vo svojom diele popisuje Slovanov nasledovne:
„ | Tieto kmene, totiž Slovania a Anti, nie sú ovládané jediným mužom, ale oddávna žijú v demokracii, a preto svoje veci tak priaznivé, ako nepriaznivé prejednávajú spoločne. Rovnako i všetky ostatné zvyky majú tieto barbarské kmene už oddávna podobné. | “ |
– Prokopios Cézarejský, O vojne gótskej (De bello Gotico)[8]:38 |
Slovania podobne ako iné barbarské národy neboli mierumilovní a už v roku 548 zošli do svojich sídiel a spolu s Germánmi rabovali bohaté byzantské územia od Benátok až po prístav Drač. Podobný nájazd slovanské kmene zopakovali aj o tri roky neskôr, keď jedna vlna Slovanov plienila byzantské územie až po Egejské more a druhá na popud ostrogótskeho kráľa Totilu tiahla na Solún.[8]:35-37
Byzantskí autori Prokopios i Pseudo-Mauríkios vo svojich dielach zanechali aj popis boja Slovanov. Slovania mali bojovať ako pešiaci a ako zbrane používali oštepy, či kopije, niektorí aj podlhovasté štíty, ochrannú zbroj príliš nenosili. K bežnej výbave patrili luky a otrávené šípy. Podľa správ nebojovali v usporiadaných oddieloch a dobre bojovali v nepriehľadnej krajine. V druhej polovici 6. storočia sa k zbraniam pridali aj meče.[9]:61-62
Zmeny v stredoeurópskej situácii nastali po príchode Avarov, ktorí si okolo roku 558 podmanili čiernomorské pobrežie a opanovali tamojších Antov (Slovanov). Slovanské kmene mali následne v avarskom zväze rozličné postavenie. V roku 567 Longobardi na pomoc proti svojim tradičným nepriateľom Gepidom povolali Avarov a s ich pomocou Gepidskú ríšu rozvrátili. Už o rok (568) však aj samotní Longobardi pochopili, akých nových susedov získali, a preto odtiahli do Itálie. Panóniu tak ovládli Avari a ich Avarský kaganát.[5] Spolu s Avarmi do Panónie prenikli aj nové slovanské kmene (časť zo severu a časť spolu s Avarmi z východu) a následne v priebehu storočia osídlili pás od Jadranu až po Dunaj. Podľa autochtónnej teórie v tomto období dochádza aj postupnej diferenciácii jednotlivých slovanských kmeňov (a budúcich národov), ktoré majú často mytologický podklad - napr. príbehy o bratoch Čechovi, Lechovi a Rusovi, či podobné povesti o bratoch zakladateľoch z Chorvátska a Srbska. Názory o presnom vývoji slovanských kmeňov sa však líšia, inou teóriou je napr. migračná teória, pozri Slovania. Ruský kronikár Nestor popisuje tzv. rozchodovú autochtónnu teóriu následovne:
„ | Po mnohých že časoch usadili sa Slovania popri Dunaji, kde je teraz uhorská a bulharská zem. A od týchto Slovanov rozišli sa po zemi a nazvali sa svojimi menami, kde sa usadili, na ktorom mieste. Ako príduc, usadili sa na rieke menom Morava, i nazvali sa Morava(nia), a druhí si hovorili Česi. A tíže Slovania sú aj Bieli Chorváti i Srbi i Korutánci... | “ |
– Nestor, Povesť dávnych liet[8]:42 |
Slovania a Avari spolu následne viackrát plienili byzantské územie (602, 610, 619, 623, 626) a bojovali aj proti talianskym Longobardom (603), či bavorskému vojvodovi Tassilovi I., ktorý v roku 595 zaútočil na korutánskych Slovanov (zrejme Dudlebov).[8]:38-41 Avarské obdobia malo na Slovanov aj kultúrny dopad. Pod vplyvom Avarov sa napríklad vyvíjala slovanská kultúra a keramika nadobúdala okrasnejšiu farebnú podobu.[10] Postavenie niektorých, najmä západných Slovanov bolo voči Avarom však podriadené, a zlé vzťahy medzi zoskupeniami vyústili do protiavarského povstania v roku 623. Časť Slovanov spojených pod Samovou vládou získala od Avarov samostatnosť, ktorá im však vydržala len do jeho smrti niekedy v roku 658, keď sa opätovne obnovila moc Avarov, alebo sa dostali pod vplyv západného fransko-bavorského sveta. V tomto období dochádza k bližšiemu zbližovaniu Avarov a Slovanov, čo dokazujú spoločné pohrebiská a rozvoj umeleckých predmetov.[9]:65 (ďalej pozri: Samova ríša, Avarský kaganát, Karantánia a predveľkomoravské obdobie).
Referencie
- ↑ MEŘÍNSKÝ, Zdeněk. České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu. 2. opr. vyd. Zväzok I. Praha : Libri, 2009. 564 s. ISBN 978-80-7277-407-4. S. 169 – 170.
- ↑ a b c d HONZÁK, František a spol.. Dejiny Slovenska. Dátumy, udalosti, osobnosti. 1. vyd. Bratislava; Praha : Slovart; Libri, 2007. 882 s. ISBN 978-80-8085-596-3, 978-80-7277-187-5. S. 41 – 43.
- ↑ a b c d e f g h Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok I : (do roku 1526). Bratislava : Veda, 1986. 534 s.
- ↑ a b c Slovania . www.ukm.ff.ukf.sk, . Dostupné online.
- ↑ a b c KRŠÁK, Pavol. Ottov historický atlas Slovensko. 1. vyd. Bratislava: Ottovo nakladateľstvo, 2009. ISBN 978-80-7360-834-7 S. 46 – 47 (Kapitolu písal J. Steinhübel)
- ↑ a b KÖNIG, Tomáš. Najstarší Slovania na našom území . Katedra archeológie, Filozofická fakulta UK v Bratislave, . Dostupné online.
- ↑ pražský typ In: Ottova praktická encyklopédia Slovensko. 1. vyd. Bratislava : Ottovo nakladateľstvo, 2008. ISBN 978-80-7360-668-8. S. 415.
- ↑ a b c d STEINHÜBEL, Ján. Nitrianske kniežatstvo : počiatky stredovekého Slovenska. 2. preprac. a dopl. vyd. Budmerice : Rak, 2016. 594 s. ISBN 978-80-85501-64-3.
- ↑ a b KLEIN, Bohuš; RUTTKAY, Alexander; MARSINA, Richard. Vojenské dejiny Slovenska. Zväzok I : Stručný náčrt do roku 1526. Bratislava : Bratislava : Ministerstvo obrany SR, . 177 s. ISBN 80-967113-1-8.
- ↑ slovanská kultúra In: Ottova praktická encyklopédia Slovensko. 1. vyd. Bratislava : Ottovo nakladateľstvo, 2008. ISBN 978-80-7360-668-8. S. 482.
Pozri aj
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk