Františkánsky Kostol sv. Jozefa
Františkánsky kostol
rehoľný kostol
Pohľad na kostol z Kmeťovho stromoradia (2019)
Patrocínium: Jozef Nazaretský
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Prešov
Mesto	Prešov
Mestská časť	Staré mesto
Historický región	Šariš
Náboženstvo	Kresťanstvo
- cirkev	Rímskokatolícka
- provincia	Východná provincia
- arcidiecéza	Košická arcidiecéza
- dekanát	Prešov-stred
- rehoľná spoločnosť	františkáni (OFM)
Adresa	Františkánsky Kostol sv. Jozefa Františkánske nám. 1 080 01 Prešov
- súradnice	48°59′47″S 21°14′39″V / 48,996423°S 21,244171°V / 48.996423; 21.244171
Dĺžka	40 m
Šírka	18 m
Výška
- hlavnej lode	13 m
- najvyššej veže	30 m
Ďalšie údaje
- počet lodí	1
- počet veží	2
- počet relikvií	471
Štýly	raný barok, pred rekonštrukciou gotika
Výstavba
- dokončenie	1380
- rekonštrukcia	1671 1709 – 1718 1732 – 1735 po 1872[pozn 1] 1907+ 1984 – 1991[pozn 2]
Dátum
- posvätenia	1380 (pôvodný) 1735 (obnovený)
Správa	br. Juraj Mihály, OFM
Vlastník	Rehoľa menších bratov Františkánov
Národná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
- číslo	2258/2
- dátum zápisu	17. apríl 1963
Autor oltára	František Strecius (pôvodný) Konrád Švestka (nástenná maľba)
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: St. Joseph Church Prešov
Webová stránka: www.frantiskani.sk/presov/
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Františkánsky Kostol svätého Jozefa (ľudovo Františkánsky kostol) je slovenský ranobarokový rímskokatolícky kláštorný kostol v Prešove z konca 14. storočia.

Je vo vlastníctve Rádu menších bratov, jeho súčasný rektor je od 1. augusta 2019 br. Juraj Andrej Mihály, OFM.^[2] Kostol ako taký patrí pod Farnosť svätého Mikuláša, ktorej farár je zároveň aj dekanom dekanátu Prešov-stred v Košickej arcidiecéze.^[3]

Ide o v súčasnosti jediný dvojvežový františkánsky kostol na Slovensku.^[4]

Poloha

Kostol sa nachádza v južnej časti Slovenskej ulice, najstaršej ulice v Prešove, na námestí, ktoré v súčasnosti nesie názov Františkánske námestie. Na kostol je zo severnej strany napojená budova kláštora, zo západu sa tiahne Svätoplukova ulica, ktorá spája kostol s Hlavnou ulicou, na juhu stojí evanejlická a.v. fara, na juhovýchode sa rozkladá Záhrada umenia (v minulosti mestské kúpalisko) a na východe stoja tzv. Františkánske schody, ktoré sa napájajú na Kmeťovo stromoradie.

História

História kostola

• 11. storočie: na mieste dnešného Františkánskeho kostola stál slovenský rímskokatolícky gotický chrám Svätej Trojice^[5]
• 1380: bratia karmelitáni na mieste chrámu Svätej Trojice postavili nový kostol a spolu s ním aj neveľký kláštor,^[6] kostolu ponechali patrocínium Svätej Trojice, z čoho sa dá vyvodiť, že prestavbu iniciovalo mesto, nie bratia, lebo tí by ho pravdepodobne po prestavbe zasvätili Panne Márii, ktorej kult rozširovali^[4]
• 1529: bratia karmelitáni odišli z mesta a budovy kostola a kláštora prepadli do mestskej správy, mesto ich počas reformácie používalo na hospodársko-obranné účely^[4][6][7]
• 1661: rozhodnutím panovníka Leopolda I. kostol a kláštor pripadli bratom františkánom z neďalekej Nižnej Šebastovej^[6]
• 1671: bratia františkáni prevzali kostol a kláštor, dostať sa k nemu im trvalo 10 rokov kvôli tomu, že evanjelická mestská rada nebola ochotná ani po viacerých intervenciách panovníka vpustiť bratov do mesta. To sa zmenilo až keď roku 1671 obsadila Prešov kráľovská armáda na čele s generálom Spankaouom^[6][4]
• 1671: vďaka finančnej pomoci baróna Františka Klobušického z Prešova a barónky Šóšovej zo Solivaru čoskoro po prevzatí kostola františkánmi začala prestavba gotického kostola, a to presbytéria a lode kostola, ku ktorej boli medzi piliermi pribudované bočné kaplnky^[7][8]
• 1682: počas Tököliho povstania bol v auguste toho roku Prešov obsadený povstaleckými vojskami, ktoré zničili časť vybavenia farského kostola sv. Mikuláša a kostola sv. Jozefa, mesto vtedy museli opustiť jezuiti a minoriti, bratia františkáni mohli naopak zostať a slúžiť katolícke bohoslužby, ale s obmedzeniami^[4]
• 1685: povstanie bolo potlačené a kostol sa vrátil do správy Rádu menších bratov^[4]
• 1704: počas povstania Františka II. Rákociho obsadilo jeho vojsko Prešov^[4]
• 1705: osobitná, konfesiálne zmiešaná komisia riešila rozdelenie kostolov v meste pre jednotlivé cirkvi, Františkánsky kostol ponechala františkánom^[4]
• 1708 – 1718: rozsiahlejšia rekonštrukcia kostola a kláštora, ktorú viedol košický staviteľ Ján Tornyossi a ktorú finančne podporovala rodina Klobušickovcov, kostol bol daný pod patrocínium svätého Jozefa, bolo upravované priečelie kostola s dvomi vežami. Prestavba kostola bola inšpirovaná jezuitským kostolom III Gésu v Ríme^[4][9][6]
  • Hlavný zásah bol urobený v pôdoryse pôvodne gotického presbytéria. Obvodové múry ponechali, zaklenuli ich ale dvoma poliami ranobarokovej lutenovej klenby. Zvnútra vystavali priečku, ktorá z polygónu vytvorila obdĺžnik. V oblúku dole je dnes sakristia, hore bol chór pre rehoľníkov, dnes je tam kaplnka Svätých Relikvií.^[4]
• 1732 – 1735: ďalšia rekonštrukcia, pri ktorej boli osadené aj barokové lavice používané dodnes^[9][6][10]
  • 1732: bol novovytvorený oltár svätej Rodiny a získal bohatú sochársku výzdobu. Jeho autor František Strecius na ňom umiestnil vyše 40 rozličných plastík, uprostred ktorých bol 12-ročný Ježiš, Panna Mária a svätý Jozef, ktorému je kostol zasvätený^[11]
  • 1734: chrámové priečelie doplnené štukovou ornamentikou a štyrmi pieskovcovými plastikami. Plastiky predstavujú svätých Róchusa, Floriána, Františka a Antona. Ich autorom je Šimon Griming^[6]
  • 1735: kostol bol v 14. nedeľu po Svätom Duchu slávnostne posvätený arcibiskupom kaločským, grófom Klobušickým^[6]
• 1870: dňa 21. decembra toho roku zasiahol kostol ničivý požiar, ktorý zničil celý interiér kostola vrátane bohato zdobeného hlavného oltára – krátko na to sa začalo s rekonštrukciou^[6] Pôvodný oltár nahradila iluzívna olejová nástenná maľba, ktorej autorom je františkán Konrád Švestka, rodák z Kroměříža a ktorá zobrazuje pôvodný oltár pred zničením^{[6][10][11][4]}
• 1888: po nákladných rekonštrukčných prácach vypukol 3. decembra 1888 nový požiar, pri ktorom zhoreli obe štíhle kostolné veže a zostalo z nich len torzo, ktoré výraznejšie nezmenilo svoju podobu do súčasnej doby^[6]
• 1944: počas bombardovania mesta Sovietskou armádou cez druhú svetovú vojnu bola strecha kostola a vitrážové okná poškodené^[4]
• 1947: po skončení vojny došlo k obnove poškodených častí chrámu a na priečelie boli doplnené obrazy – sgrafitá – zobrazujúce Najsvätejšiu Trojicu a Svätú Rodinu, ich autorom je Mikuláš Jordán, ktorý tým nahradil staršie obrazy na ten istý námet^[4]
• 1950: v rámci nezákonnej násilnej likvidácie mužských kláštorov, ktorá je známa pod názvom Akcia K boli všetci rehoľníci v Česko-Slovensku interovaní a kláštory boli zrušené, to sa nevyhlo ani Františkánskemu kláštoru v Prešove. Kostol ale zostal v majetku katolíckej cirkvi^[10][12]
• 1984 – 1991: kostol bol podrobený generálnej oprave^[6]
• 1990: bratia františkáni sa vrátili do svojho kláštora a kostola, ktorý im nezákonne vzali zločiny Komunistickej strany Česko-Slovenska^[10]

História františkánov v Prešove

• Pred rokom 1482 sa menší bratia usadili na Solivare, konkrétne pri kostole Najsvätejšej Trojice postaveného roku 1413, ktorý je dnes farským kostolom Farnosti Najsvätejšej Trojice Prešov – Solivar^[12]
• Bratia opustili Solivar v druhej polovici 16. storočia^[12]
• Roku 1634 sa bratia usadili v Nižnom Šebeši, dnes Prešov – Nižná Šebastová^[12]
• V 17. storočí sa bratia usilovali získať kláštor po karmelitánoch, slúžili sväté omše pre prešovských katolíkov v ich domoch, mesto bolo vtedy viac protestantské^[12]
• Z Nariadenia cisára Leopolda I. z roku 1661 dostali franitškáni kostol a kláštor po karmelitánoch, evanjelická mestská rada však katolíckym mníchom bránila vstúpiť do mesta, a preto si kostol prevzali až o desať rokov neskôr, v roku 1671, potom čo do mesta prišli Habsburské vojská^[12][7]
• Roku 1679 zomrelo až 8 rehoľných bratov na mor^[12]
• Františkánsky kláštor nebol oproti iným kláštorom zrušený nariadeniami cisára Jozefa II. z roku 1787, bratia nesmeli nosiť pre nich typické hnedé habity, ale museli nosiť čierne, preto ich začali prezývať „čierni františkáni“^[12]
• Od roku 1930 mali františkáni sídlo aj v budove Komisariátu Svätej Zeme na Dilongovej 13^[12]
• Komunistami pripravená zločinná Akcia K, ktorá sa svojou brutalitou do dejín zapísala ako Barbarská noc a ktorá pripravila všetky rehoľné spoločenstvá o ich kostoly a kláštory a rehoľníkov internovala sa nevyhla ani prešovským františkánom^[12][10]
• V roku 1990 sa rehoľný život v kostole svätého Jozefa obnovil^[12][10]

Opis

Exteriér

Františkánske námestie

Pri západnej strane kostola sa rozlieha Františkánske námestie, po ktorého obvode rastú majestátne pagaštany. Tieto v lete poskytujú príjemný tieň, na jeseň radosť deťom zo zbierania spadnutých plodov a v zime na nich svieti dekoračné osvetlenie.

Z námestia sa dá priamo dostať na Slovenskú ulicu, Konštantínovu ulicu, Svätoplukovu ulicu a ulicu Hurbanistov.^[13]

Súsošie svätého Róchusa

Bližšie informácie v hlavnom článku: Súsošie svätého Róchusa

Pred vstupom do kostola sa na námestí týči niekoľko metrov vysoké súsošie, ktorého hlavná socha je socha svätého Róchusa, protimorového patróna.

Dali ho postaviť v roku 1730 františkánski mnísi. Autorom pieskovcového súsošia je Šimon Grimming, ktorý vytvoril v roku 1734 pre františkánsky kostol aj štyri pieskovcové plastiky svätcov - Róchusa, Floriána, Františka a Antona. Pieskovcové súsošie sv. Róchusa bolo roku 1733 umiestnené na voľnom priestranstve pred kostolom. Úplne bolo dokončené až v roku 1795. Ďalšia renovácia súsošia sa uskutočnila v roku 1843.

V súčasnosti sú originály sôch v uložené v depozitári, vo veži konkatedrály svätého Mikuláša, a pred Františkánskym kostolom sú ich verné kópie.

Súsošie je vedené ako Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky pod číslom ÚZPF 2258/3. Za kultúrnu pamiatku bolo vyhlásené 4. marca 1977.^[14]

• 

  Súsošie sv. Róchusa, v pozadí kostol

• 

  Detaliný záber na sochu sv. Róchusa

Priečelie chrámu

Rímsa nad vstupom