A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Konkatedrála svätého Mikuláša | |
Patrocínium: svätý Mikuláš | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Prešovský kraj |
Okres | Prešov |
Mesto | Prešov |
Náboženstvo | |
- cirkev | rímskokatolícka |
- provincia | Východná |
- arcidiecéza | Košická |
- dekanát | Prešov |
- farnosť | Prešov |
Súradnice | 48°59′53″S 21°14′24″V / 48,998035°S 21,239941°V |
Dĺžka | |
- hlavnej lode | 54,7 m |
Šírka | |
- hlavnej lode | 34,45 m |
Ďalšie údaje | |
- počet lodí | 3 |
- počet veží | 1 |
Štýl | gotika |
Výstavba | 14. storočie |
Národná kultúrna pamiatka SR | |
ÚZPF[1] | |
- číslo | 707-3301/1 |
- dátum zápisu | 17. 4. 1963 |
Poloha kostola na Slovensku
| |
Poloha v rámci kraja
| |
Wikimedia Commons: Co-Cathedral of St Nicholas, Prešov | |
Webová stránka: https://www.presov.rimkat.sk/ | |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove je jedným z najstarších a najvýznamnejších kostolov na Slovensku. Konkatedrála bola postavená v polovici 14. storočia ako jednoloďová s vyvýšeným polygonálnym presbytériom. Vonkajšie rozmery konkatedrály sú 54,7 m do dĺžky, 34,45 do šírky. Výška vnútorných lodí je 16 m a veža dosahuje výšku 71 metrov. Chrám je neskorogotickou stavbou halového typu (výška všetkých lodí je rovnaká) s troma loďami, troma presbytériami, so sieťovou a hviezdicovou klenbou. V roku 1502 stavbu rozšírili smerom na juh v neskorogotickom štýle. Na prestavbe sa podieľali majstri kamenári Mikuláš a Michal pod vedením prešovského staviteľa J. Brengiszera. Trojlodie bolo dokončené v roku 1505. Celá prestavba bola dokončená v roku 1515. Počas tohto obdobia zaklenuli bočnú svätyňu, dokončili vstupnú halu kostola a vytesali kamenné ostenie okien. Svätý Otec Benedikt XVI. 9. augusta 2008 rozhodol o povýšení farského kostola sv. Mikuláša v Prešove na konkatedrálny chrám. Od roku 2010 prechádza konkatedrála rozsiahlou rekonštrukciou od interiéru až po exteriér.
Architektonický popis
Konkatedrála je halová stavba s polygonálnym uzáverom stredného presbytéria, ktoré je zaklenuté gotickou sieťovou klenbou na oblých príporách. Na severnej strane presbytéria sa nachádza predlžený chór bočnej lode s hviezdicovou klenbou, spojený s hlavným presbytériom lomenými oblúkmi. Oblúky sú v hornej časti riešené ako empory. Predlžený chór na južnej strane má polygonálny uzáver a hviezdicovú klenbu. Lomené arkády oddeľujú jednotlivé lode trojlodia. Arkády sú podopreté mohutnými polygonálnymi piliermi. Zaklenutie hlavnej lode sa od bočných líši. Hlavná loď má neskorogotická hviezdicovú klenbu a bočné lode hiezdicovú a sieťovú klenbu. Časti oblej prípory a konzol na severnej strane pozostali s pôvodnej gotickej stavby. Južná strana bočnej lode je zaklenutá presekanou klenbou s figurálnymi konzolami na jej koncoch. Konkatedrála má po celom obvode zanechané pôvodné gotické okná s odtupňovanými kružbami. Zachované sú aj pôvodné oporné piliere.
Konkatedrála dominuje predstavanou vežou, ktorá má pseudogotické arkády a vysokú ihlancovú strechu, postavenú v roku 1903. Jej vstupom je gotický lomený portál s trojlístkom vo vimperku. Na nárožiach veže sú pristavané malé veže. Na južnej strane sa nachádza neskorogotický dvojitý vstupný portál. Jeho ostenie je bohato profilované a prekrížené vo vrchole. Portálová plocha v nadpraží je ozdobená plamienkovou ružicou. Miestnosť do ktorej sa cez južný portál vstupuje, je južná predsieň s hviezdicovou klenbou. Pochádza z roku 1509. Ďalší portál kostola je na severnej strane. Je menší a zachovali sa jeho pôvodné gotické vyrezávané dvere z 15. storočia, ktoré vedú na točité schodisko k oratóriu na poschodí. Pôvodný hlavný vstupný gotický portál prestavali a zmenšili koncom 18. storočia. Do zmenšeného portálu vložili ostenie neskorobarokového portálu zdobeného peniažkovou ornamentikou.
Počiatky
Kostol bol postavený okolo polovice 14. storočia v najširšej časti námestia, na základoch staršej sakrálnej stavby z 13. storočia, ako priestranné trojlodie. Z tejto stavby sa zachovali konzoly na prednej strane stredovekého triumfálneho oblúka, zvyšky prípor a konzola v podobe mužskej hlavy na obvodovej stene severnej lode. Severný portál s kružbovým panelom tzv. mäkkého slohu vytesali okolo roku 1400. Požiar v roku 1418 stavbu načas zdržal, ale v rokoch 1420 až 1440 pokračovali v stavbe zaklenutím severného presbytéria dvoma poľami štvorramennej hviezdicovitej klenby, nadväzujúcej na českú gotickú architektúru z okruhu Petra Parléra. Okolo roku 1440 stál celý víťazný oblúk, ktorý zvýšili pred rokom 1489, keď zároveň predĺžili stredné presbytérium a zaklenuli ho sieťovou, hviezdicovo ukončenou klenbou. Do staršej severnej časti ostalo otvorené nízkymi arkádami.
Najdôležitejšia prestavba
Tretia etapa, ktorá mala koncepčne zjednotiť jestvujúci nesúrodý celok, sa spája s menom staviteľa Jána Brengyszeyna, vedúcej osobnosti neskorogotickej prestavby chrámu v rokoch 1502 až 1515. V spolupráci s levočským kamenárom majstrom Mikulášom najprv postavili nové chrámové trojlodie a roku 1511 južnú predsieň s oratóriom. Kamenné zábradlie oratória zdobí neskorogotický motív rotujúcich plamienkov. Súčasne prebiehali drobné dokončovacie práce. Ako vysvitá z najnovších výskumov, majú klenbové svorníky v južnej lodi pôvodnú polychrómiu. Kamenné portréty uhorských kráľov – sv. Ladislava, sv. Štefana a sv. Imricha – v klenbových pätkách na južnej stene južnej lode polychrómoval maliar Peter Moler. Kružbové výplne okien boli natreté červenou, klenbové rebrá v lodiach bielou alebo inkarnátovou farbou. Na triumfálnom oblúku južnej lode je maľovaná nápisová páska s letopočtom začiatku prestavby chrámu 1502. V rokoch 1514 až 1515 prestaval majster Ján chrámovú vežu. Na prízemí ju zaklenul krúženou klenbou, jedinou na východnom Slovensku.
Oltáre a výzdoba
Spolu s neskorogotickou prestavbou chrámu objednávali doň aj krídlové oltáre. Dominantou vnútorného zariadenia Dómu sv. Mikuláša je hlavný oltár, ktorý vznikol v rokoch 1490 až 1506. Je to mohutná baroková stavba a v jej strede sa nachádza ešte pôvodná gotická skriňa s troma nikami s neutrálnym zlatým pozadím a s troma plastikami. Je doladená barokovým baldachýnom a drapériou po jej stranách. Autorstvo sa pripisuje prešovskému rezbárovi Jánovi Weissovi. Ďalšie dve neskorogotické plastiky predstavujú adorujúcich anjelov. Sú posadené na hlavnej rímse štítu oltára. Zhotovil ich majster Pavol z Levoče na začiatku 16. storočia. Ďalšie plastiky adorujúciich anjelov sú po stranách tabernákula. Uprostred oltára sa nachádza Panna Mária s malým Ježiškom v náručí, po jej pravici je plastika sv. Mikuláša a na ľavej strane je plastika sv. Vojtecha, druhého pražského biskupa. Po požiari roku 1673 sa zachovala len predela a skriňa hlavného oltára sv. Mikuláša s polychrómovanými plastikami Madony, sv. Mikuláša a sv. Vojtecha v nadživotnej veľkosti a tri zo štyroch plastík evanjelistov na konzolách s baldachýnmi. Autorstvo oltára pripisujú prešovskému rezbárovi Jánovi Weissovi, ktorý tu žil ešte v roku 1509. Zvyšky gotického oltára vsadili do vysokej drevenej barokovej oltárnej architektúry z roku 1696. Stojí hneď za menzou. Je bohato zdobená a členená. Má točené i hladké stĺpy. V nej sa nachádzajú plastiky sv. Štefana, Ladislava, Ignáca a Františka Xavierského od rezbára J. Hartmana. Nad skriňou oltára je reliéfne znázornená odhrnutá opona, na vrchu s korunou a pod jej vrcholom je monogram Panny Márie s lúčmi a hlavičkami anjelov. Najväčšou sochou hlavného oltára je socha sv. Sebastiána, rímskeho vojaka a mučeníka so šípmi v tele. Po pravej ruke sv. Sebastiána je plastika sv. Petra s kľúčmi v ruke a na opačnej strane je apoštol Pavol s mečom. Obaja sú oblečení v rímskych tógach. Na vrchole oltára je plastika Najsvätejšej Trojice, pod ktorou je medailón s maľovaným erbom mesta používaným od roku 1558. Okolo stred zdobia neskorogotický anjely od Pavla z Levoče zo začiatku 16. storočia. Predstavovaná menza pochádza z polovice 18. storočia, ktorá je bohato zdobená rokajovou ornamentikou. Na nej je barokový trón pre vystavenie oltárnej sviatosti s otáčavým bohostánkom, v ktorom je kríž.
V chráme sa nachádzajú aj ďalšie oltáre:
- Oltár svätého Antona Paduánskeho v barokovom slohu z prvej polovice 18. storočia. Nachádza sa na južnej strane od hlavného oltára. Za oltárom sa nachádza ambitový typ oltárnej architektúry s točenými stĺpmi, úsekom náklady a nadstavcom. Predstavaná menza je rokoková a po jej strane sú dvere s maľbou sv. Petra a Pavla. Obraz sv. Antona Paduánskeho sa je umiestnený v strede oltára. V interkolumniách sú sochy sv. Rócha a Jána evanjelistu. Naokolo sú zdobené sochami anjelov. V nadstavci sa nachádza kruhový obraz sv. Imricha.
- Oltár Premenenia Pána na hore Tábor. Nachádza sa v južnej lodi. Oltár je barokový z polovice 18. storočia avšak zdobený je renesančnou ornamentikou zo starších oltárov zo 17. storočia. Po stranách obrazu sa nachádzajú stĺpy, ktoré sú obtočené vínnou révou. Zdobený je akantovou a neskororenesančnou ornamentikou.
- Oltár svätého Jozefa v renesančnobarokovom slohu z polovice 18. storočia. Nachádza sa v ľavej lodi na severnej strane Je však zhotovený zo súčiastok zo 17. storočia. V strede oltára spočíva obraz sv. Jozefa a takisto obraz Panny Márie z polovice 18. storočia, ktorý je však umiestnený na predstavanej menze. Oltár sv. Jozefa bol reštaurovaný v roku 2021. Pri reštaurátorskom prieskume sa objavila pôvodná - čierno zlatá výzdoba ku ktorej sa reštaurátori vrátili.
- Oltár Nanebovzatia Panny Márie neogotický; v zadnej časti severnej strany chrámu, ktorý bol v roku 2021 reštaurovaný
- Oltár sv. Anny s preblahoslavenou Pannou Máriou novogotický; v severnej časti chrámu tiež reštaurovaný v roku 2021
Z množstva gotických plastík sa zachovali zo začiatku 16. storočia archanjel Gabriel, Ukrižovaný a drobná plastika Krista Trpiteľa z dielne Majstra Pavla. Pôvodné plastiky z Kalvárie na tráme triumfálneho oblúka údajne poškodil požiar v 17. storočí. Monumentálna plastika ukrižovaného má mimoriadne vysoké umelecké kvality a jej dramatické expresívne chápanie svedčí o tom, že vznikla pod vplyvom nemeckého umenia už v prvej polovici 14. storočia. Na nový kríž, doplnený medailónmi evanjelistov, ju preniesli až po roku 1440. Z gotických krídlových oltárov sa zachovalo 14 obojstranne maľovaných tabúľ, patriacich pôvodne k oltáru sv. Mikuláša a Panny Márie. Tradične sa pripisujú majstrom Petrovi a Albertovi Molerovcom z Prešova; pracovali na nich v rokoch 1497 až 1506. Staršie písomné pramene spomínajú aj tabuľový obraz sv. Anny Samotretej, ktorý sa dostal do Nemzeti múzea v Budapešti. Ku gotickému vybaveniu chrámu patria takisto nástenné maľby na severnej stene stredného presbytéria z konca 15. a zo začiatku 16. storočia, na ktorých je zobrazený rytier na koni a ženské postavy.
Doplnky
V druhej polovici 16. storočia zariaďovali chrám v novom renesančnom slohu. Zachovali sa štvor- a šesťsedadlové stallá s drevenou intarziou, datované na bočnej stene 1568 – 1569. Pripisujú sa Georgovi Tischlerovi z Kežmarku. Na západnom chóre postavili roku 1634 veľký organ s bohatou ranobarokovou ornamentikou a plastikou sv. Michala archanjela vo vrchole. Severnú stranu stredného presbytéria doplnili pod gotickými arkádami dvoma tribúnami s ranobarokovým zábradlím. Do krajnej z nich vložili organ s bohatou polychrómovanou výzdobou. Vo vrchole strednej organovej veže je plastika kráľa Dávida a po stranách plastiky anjelov od prešovských rezbárov.
K stĺpu medzi presbytériami strednej a južnej lode postavili krstiteľnicu v renesančnom slohu v druhej polovici 16. storočia. Bola zhotovená z červeného mramoru s tepaným medeným vrchnákom. Vrchnák krstiteľnice sa je z mede a je zdobený železným tepaným ornamentom zdvíhajúcim sa pomocou povrazu prevlečeného cez konzolu, s reliéfnym dekorom okrídlených hlavičiek anjelov, zdobenú tepanou rozvilinou, a na plechu maľovaným výjavom Kristovho krstu.
Časovo sa k nej radí aj tepaná mreža v severnom presbytériu s vysokou plastikou Dobrého pastiera na strieške. Postavená bola v čase, keď slúžila prešovskej nemeckej evanjelickej cirkvi a. v. Pôvodne sa na ňu vychádzalo z priestoru chrámu, dnes sa na ňu vychádza zo sakristie. Stallá sú zdobené hermovými pilastrami. Kazateľnica bola zhotovená v 17. storočí v renesančnom slohu. Pozlátený reliéf Krista a Samaritánky je ozdobou rečnišťa na oblom parapete. Ďalší reliéf Krista tentokrát na rozbúrenom mori sa nachádza na zadnej doske kazateľnice. Na baldachýne spočíva socha Dobrého pastiera a vyrezávané symboly troch božských cností. Roku 1634 vybielili kostol a roku 1641 opravili vežu. V druhej polovice 17. storočia zhotovili emporu s vyrazávaným zábradlím, ktoré má hladký parapet obsahuje v strede niku s postavou Krista. Po stranách má stĺpy zdobené obtočenou vínnou révou. Parapet je zdobený ušnicovou ornamentikou a figúrkami.
Vrcholný barok
Opravami prešiel chrám aj po veľkých požiaroch roku 1711 a 1788, keď postavili južný barokovo-klasicistický portál s vyrezávanou bránou a pôvodným kovaním. V prvej polovici 18. storočia pribudol k zariadeniu kostola bočný oltár sv. Antona Paduánskeho, oltár Vzkriesenia a neskôr oltár Svätého Kríža.
Finálne úpravy do dnešnej podoby
Začiatkom 19. storočia postavili severný portikus, roku 1823 zrušili cintorín a kamennú ohradu okolo kostola. V rokoch 1903 – 1904 regotizovali vežu kostola pod vedením architekta F. Schuleka. Interiérové úpravy roku 1914 a v tridsiatych rokoch sa zamerali na výmenu dlažby a vtedy mechanicky odstránili aj monochrómne nátery kamenných architektonických článkov. V päťdesiatych rokoch vyplnili okná južnej lode a presbytéria novými vitrážami, podlaha bola vydláždená travertínovou dlažbou a nová zozadu nasvietená krížová cesta z farebného skla. V rokoch 1981 až 1989 sa uskutočnila oprava chrámu, urobili sa hlavne nové omietky. Od roku 2010 prebieha postupne nová rekonštrukcia. Kostol bol nanovo vymaľovaný, bola vymenená kompletne elektroinštalácia, nové osvetlenie a ozvučenie, osadený nový oltár a upravená svätyňa. Boli reštaurované secofresky Mojžiša a Árona z roku 1705 – 1710. V roku 2015 bola vymenená krytina na streche a niektoré drevené časti krovu. V rokoch 2019- 2020 boli zreštaurované vitráže a pieskovcové ostenia okolo okien a bolo dokončená generálna oprava veľkého organa a troch menších oltárov, V roku 2021 sa reštaurovala fasáda konkatedrály okrem veže.
Veľký organ
Päťdielny renesančno-ranobarokový organ z konca 17. storočia zdobený zlatou ušnicovou ornamentikou má na krídlach okrídlené hlavičky a sochy anjelov. Na jeho vrchole spočíva soška sv. Michala , archanjela . Baroková poprsnica chóru z druhej polovice 18. storočia obsahuje malý predsunutý organ zdobený akantovou ornamentikou. Na parapete sa nachádzajú reliéfy apoštolov a jednotlivo sú oddelené pilastrami s festónmi a akantom. Je umiestnený v západnej časti. Pozostáva zo 43 registrov umiestnených v troch skriniach. Má 3480 píšťal a 20 zvonov. Trojmanuálový hrací stôl ovládal ventily pomocou pneumatickej traktúry. V rokoch 2019- 21 prešiel celkovou prestavbou a rekonštrukciou Pri prieskume sa zistilo, že organ prešiel počas svojej existencie prestavbami ( žiaľ aj neštastnými) preto sa rozhodlo vrátiť organu v konkatedrále jeho pôvodný tvar a zvuk. Od pneumatiky sa vrátilo ku mechanike a hrací stôl bol osadení priamo do hlavnej skrine.
Malý organ
Na bočnom chóre sa nachádza ďalší organ v renesančno-ranobarokovom slohu z druhej polovice 17. storočia. Je umiestnený v hlavnom sanktuáriu na renesančnom chóre. Je zdobený ušnicovou ornamentikou a sochami anjelov. Parapet orgánovej skrine je polygonálny a na nej umiestnené obrazy so scénami Zvestovania, Narodenia a klaňania troch kráľov sú oddelené hermami. Vnútro organa tvorí 378 píšťal rôznej veľkosti. Píšťaly prospektu sú pôvodné, pozoruhodný je spôsob maľovanej výzdoby najväčšej z nich je obtočená výhonkom viniča s listami a strapcami. Dnes je nástroj nepoužívaný a neudržiavaný.
Je potrebné si uvedomiť, že z pôvodného malého organu sa zachovala len skriňa a prospektové píšťaly, ktoré sú navyše odpojené a čiastočne aj poškodené. Vnútro nástroja tvorí Tučekov organ, op. 299 s výpustkovou vzdušnicou a romantickou dispozíciou. Tento organ padol za obeť v rovnakom čase, ako prestavba veľkého organu tou istou firmou v 20. rokoch 20. storočia.
Galéria
Stavebné plány a pôdorys konkatedrály
Kazateľnica a oltár sv. Jozefa, v pozadí hlavný oltár
Referencie
- ↑ Pamiatkový objekt – podrobnosti . Bratislava: Pamiatkový úrad SR, . Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Konkatedrála svätého Mikuláša
Externé odkazy
Zdroje
- PREŠOV. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok II. K – P. Bratislava : Obzor, 1968. 584 s. S. 559-561.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk