A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kežmarok | ||
mesto | ||
Nový evanjelický kostol, v pozadí Vysoké Tatry
| ||
|
||
Štát | Slovensko | |
---|---|---|
Kraj | Prešovský kraj | |
Okres | Kežmarok | |
Región | Spiš | |
Vodný tok | Poprad | |
Nadmorská výška | 626 m n. m. | |
Súradnice | 49°08′01″S 20°25′35″V / 49,133611°S 20,426389°V | |
Rozloha | 24,83 km² (2 483 ha) [1] | |
Obyvateľstvo | 15 304 (31. 12. 2022) [2] | |
Hustota | 616,35 obyv./km² | |
Prvá pís. zmienka | 1251 | |
Primátor | Ján Ferenčák[3] (HLAS-SD, SMER-SD, SNS) | |
PSČ | 060 01 | |
ŠÚJ | 523585 | |
EČV (do r. 2022) | KK | |
Tel. predvoľba | +421-52 | |
Lokalita svetového dedičstva UNESCO | ||
Názov | Wooden Churches of the Slovak part of the Carpathian Mountain Area | |
Typ pamiatky | kultúrna | |
Rok | 2008 (#32) | |
Číslo | 1273 | |
Región | Európa a Severná Amerika | |
Kritériá | iii, iv | |
Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Hlavné Námestie 1 060 01 Kežmarok | |
E-mailová adresa | primator@kezmarok.sk | |
Telefón | 052 / 466 01 01 | |
Fax | 052 / 466 01 27 | |
Poloha mesta na Slovensku
| ||
Interaktívna mapa mesta
| ||
Wikimedia Commons: Kežmarok | ||
Webová stránka: kezmarok.sk | ||
Freemap.sk: mapa | ||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | ||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Kežmarok (nem. Käsmark, maď. Késmárk, poľ. Kieżmark) je okresné mesto ležiace pod Vysokými Tatrami v Prešovskom kraji. Je historickým centrom tradičného regiónu Spiš a ústredným mestom Karpatských Nemcov žijúcich na Slovensku a v niekdajšom Uhorsku. Patrí medzi najstaršie mestá na Slovensku. Mestské práva Kežmarku udelil uhorský kráľ Belo IV. v roku 1269. Slobodným kráľovským mestom sa Kežmarok stal v roku 1380. Historické jadro mesta je od 11. júna 1950 mestskou pamiatkovou rezerváciou. V meste sa nachádza drevený evanjelický artikulárny Kostol Najsvätejšej Trojice, ktorý je od 7. júla 2008 zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Kežmarok je východiskovým bodom výletov do Tatranského národného parku (16 minút autom), Národného parku Slovenský raj (22 minút autom) a Pieninského národného parku (35 minút autom).
Polohopis[4]4">upraviť | upraviť zdroj
Mesto sa nachádza v Podtatranskej kotline, v severnej časti podcelku Popradská kotlina, v údolí rieky Poprad. Západným smerom ležia Vysoké Tatry a Kežmarská pahorkatina, východne od Kežmarku sa dvíhajú Levočské vrchy. Mestom vedie železničná trať číslo 185 a cesta I/67, resp. cesta I/66, ktorú tu križuje cesta II/536. Ďalšími okresnými mestami v okolí sú Poprad, vzdialený 14 km juhozápadne, Levoča vzdialená 27 km juhovýchodne, Spišská Nová Ves vzdialená 28 km juhovýchodne a Stará Ľubovňa vzdialená 34 km severovýchodne. Najbližším susedným mestom je 7 km severne ležiaca Spišská Belá. Starý Smokovec – administratívne centrum mesta Vysoké Tatry, je vzdialený 19 km na západ. Najbližšími hraničnými priechodmi sú 33 km vzdialené Podspády a 36 km vzdialená Lysá Poľana spájajúce Slovensko s Poľskom.
Kežmarok leží v zrážkovom tieni Vysokých Tatier a Levočských vrchov. Podnebie je mierne so studenými zimami. Podložie tvoria prevažne spraše, štvrtohorné usadeniny nív riek Poprad a Ľubica, pieskovce. Prevažujúce pôdne typy sú stredne ťažké hlinité hnedozeme, nivné pôdy a lužné pôdy. Sú tu náleziská pieskovca pod Jeruzalemským vrchom (Jeruzalemberg) a tehliarskej hliny v oblasti potoka Kežmarská Biela voda.
Súčasná rozloha katastra mesta je 839,5 km². Sú v ňom zastúpené smrekové lesy (pôvodne bukové) s prevažujúcim porastom: smrek, borovica, smrekovec, borovica čierna, javor, jarabina, vŕba, krovie. Nachádzajú sa tu vzácne a chránené druhy rastlín: snežienka jarná, šafran spišský, poniklec, veternica hájna a živočíšstvo: sýkorka a drozd, zajac, srnčia zver, diviačia zver, veverica, líška.
V blízkosti mesta leží bývalý vojenský obvod Javorina.
Vodné tokyupraviť | upraviť zdroj
- rieka Poprad s prítokmi:
- Slavkovský jarok zľava
- Vrbovský potok sprava
- Stránsky potok zľava
- Ľubica sprava, do nej:
- Ľubička sprava
- Tvarožniansky potok zľava
- Kežmarská Biela voda zľava
- Zlatná sprava
- Hlboká voda zľava
Vodné plochyupraviť | upraviť zdroj
- Vodná nádrž Kežmarok
- rybník na potoku Zlatná
Hospodárstvo a infraštruktúraupraviť | upraviť zdroj
- Mestom prechádza cesta I/67, resp. cesta I/66 s trasou Banský Bystrica – Brezno – Poprad – Kežmarok – Spišská Belá – Tatranská Javorina – hraničný priechod s Poľskom, na ktorej sa nachádza privádzač s pripojením na diaľnicu D1 v Matejovciach
- V meste končí cesta II/536 s trasou Spišské Vlachy – Spišský Štvrtok – Vrbov – Kežmarok
- Autobusové spoje premávajú na autobusovú stanicu a autobusové zastávky, mestská autobusová doprava je zabezpečená jednou autobusovou linkou
- Mestom prechádza železničná trať číslo 185 s trasou Poprad – Kežmarok – Stará Ľubovňa – Plaveč
- Trať prechádza železničnou stanicou a dvoma zastávkami Kežmarok zastávka a Kežmarok-Pradiareň
- V meste sa nachádza priemyselný park a podniky Tatranská mliekareň a.s., Tatralift a.s., Podtatranská hydina a.s., Karloff s.r.o., Kávomaty s.r.o., Oktan a.s., Kupo s.r.o., Tlačiareň Kežmarok GG s.r.o., Plastiflex Slovakia s.r.o., Mubea Automotive Slovakia s.r.o., Deltrian Slovakia s.r.o., Hengstler s.r.o., Institute Europharm s.r.o. a ďalšie
- Pôdohospodárstvo: orná pôda sa využíva na pestovanie obilnín, okopanín, krmovín, repky olejnej , trávnaté porasty, záhrady
- Živočíšna výroba: chov dobytka, ošípaných, hydiny
- Lesné a vodné hospodárstvo: 532 ha, z toho 448 ha lesy hospodárske a 84 ha lesy osobitného určenia; Využívajú sa na ťažbu dreva a rekreáciu
- Zdroje pitnej vody: vodojem Suchá hora, vodojem na svahu Jeruzalemského vrchu (Jeruzalemberg), potok Kežmarská Biela voda, studne
Časti mestaupraviť | upraviť zdroj
Mesto Kežmarok v súčasnosti pozostáva len zo samotného mesta a nemá žiadne mestské časti. V minulosti sa Kežmarok skladal z mestských častí:
- Kežmarok
- Ľubica (1974 – 1992)
- Malý Slavkov (1974 – 1995)
Významnými miestnymi časťami v súčasnosti sú:
- stredoveké jadro mesta Kežmarok
- sídlisko Juh, ktoré je s počtom obyvateľov približne 6000 najväčším sídliskom v meste
- sídlisko Sever
- časť Pradiareň (Špineraj, nem. Spinnerei), ktorá vznikla v 19. storočí pri továrni na spracovanie ľanu
V roku 1885 postavili mestskú horáreň okolo ktorej vznikla časť Kežmarské Žľaby (Žleby, nem. Käsmarker Tränke). Osadu v roku 1947 od mesta odčlenili, aby sa stala súčasťou mesta Vysoké Tatry. Časť Mlynčeky (Mlynčoky, Tatranské Mlynčeky, nem. Mühlerchen, maď. Tátraháza) vznikla okolo kežmarských mestských mlynov v 19. storočí. Osada sa od mesta oddelila v roku 1956 a dnes tvorí samostatnú obec Mlynčeky.
Ulice a námestiaupraviť | upraviť zdroj
Bardejovská, Baštová, Biela voda, Cintorínska, Dr. Alexandra, Daniela Fischera, Fraňa Kráľa, Garbiarska, Gaštanová, Generála Štefánika, Hlavné námestie, Hradné námestie, Hradská cesta, Huncovská, Hviezdoslava, Ivana Stodolu, Jonáša Záborského, Jakuba Kraya, Jána Chalupku, Južná, Kamenná baňa, Karola Kuzmányho, Kláštorná, Komenského, Kostolné námestie, Košická, Krvavé pole, Kukučínova, Kušnierska brána, Lanškrounská, Levočská, Ľubická cesta, Martina Lányiho, Michalská, Možiarska, Mučeníkov, Nábrežná, Nad traťou, Nižná brána, Nová, Obrancov mieru, Pavla Jozefa Šafárika, Petržalská, Pod lesom, Pod traťou, Poľná, Pradiareň, Pri zastávke, Priekopa, Rázusova, Severná, Sihoť, Slavkovská, Starý trh, Strelnica, Suchá hora, Štúrova, Tatranská, Tehelňa, Toporcerova, Továrenská, Trhovište, Tvarožnianska, Vyšný mlyn, Weilburská, Weinova, Záhradná, Zochova.
Obyvateľstvo[5]upraviť | upraviť zdroj
- Počet obyvateľov: 16 552 (31. december 2010)
- Muži: 8324, Ženy: 8917
- Vekové rozloženie: 12 – 25 = 4 061, 25 – 40 = 3 964, 40 a viac = 6 730
- Hustota: 705 obyvateľov na 1 km²
- Produktívny vek: 10 350 obyvateľov je v produktívnom veku, čo je 60 % populácie
- Podľa zamestnania: priemysel a výroba = 38 %, obchod a služby = 28 %, administratíva, banky = 9 %, školy = 8 %, zdravotníctvo = 4 %
Etnické zloženieupraviť | upraviť zdroj
Osídlenie územia Kežmarku bolo do 13. storočia zväčša slovanské. Po pustošivých vpádoch Tatárov v rokoch 1241 – 1242 bolo Uhorsko značne vyľudnené. Kráľ Belo IV. preto pozval do krajiny cudzincov z územia dnešného Nemecka, z ktorých sa značná časť usídlila v oblasti Kežmarku a na celom Spiši.[6]
Rok | Spolu | Slováci | Česi | Maďari | Nemci | Rusíni a Ukrajinci | Chorváti a Srbi | Rómovia | iní |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
1880 | 4475 | 15,75% | - | 7,75% | 72,00% | 0,04% | 0,02% | - | 1,21% |
1890 | 4897 | 20,52% | - | 11,72% | 65,86% | 0,00% | 0,00% | - | 1,90% |
1900 | 5606 | 19,16% | - | 16,98% | 60,79% | 0,00% | 0,00% | - | 3,07% |
1910 | 6317 | 25,42% | - | 20,80% | 51,32% | 0,00% | 0,03% | - | 2,42% |
1930 | 7228 | 41,85% | 1,84% | 35,65% | 0,30% | - | - | 20,35% | |
1991 | 20294 | 94,42% | 1,06% | 0,17% | 0,24% | 0,12% | - | 3,67% | 0,33% |
2001 | 17383 | 95,21% | 0,90% | 0,15% | 0,43% | 0,18% | 0,01% | 1,59% | 1,54% |
2011 | 16832 | 84,73% | 0,61% | 0,14% | Zdroj: