A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Duchovenstvo katolíckej cirkvi | |
Podľa svätenia | |
---|---|
biskup • kňaz • diakon • subdiakon1 | |
Podľa úradu, titulu či stavu | |
^1 V rímskokatolíckej cirkvi sa od roku 1973 až na výnimky neudeľuje |
Exorcista je v rímskokatolíckej cirkvi bohoslovec (predtým klerik), ktorý prijal tretie zo štyroch nižších svätení.[1][2][3] Od roku 1973 sa už (až na zriedkavé výnimky) z rozhodnutia pápeža Pavla VI. neudeľuje.[4]
Toto svätenie symbolizuje zasvätenie sa Kristovi, víťazovi nad Satanom a priateľovi chorých a hriešnych.[3]
Pozor na zámenu s funkciou exorcistu (pozri exorcista), ktorú dodnes vykonávajú výlučne kňazi z poverenia biskupa a ktorá spočíva vo vykonávaní slávnostných exorcizmov, pričom exorcisti prijavší len nižšie svätenie exorcistátu na toto už oddávna nemali oprávnenie.[1]
Dejiny
Exorcistát pravdepodobne vznikol ako vývoj spontánneho pôsobenia starokresťanských veriacich vykonávajúcich exorcizmy.[3] Prvýkrát sa spomína v liste Fabiovi pápeža Kornélia z roku 251, v ktorom pápež spomína, že bolo v Ríme 46 kňazov, 7 diakonov, 7 subdiakonov, 42 akolytov a 52 exorcistov, lektorov a ostiárov. Systém nižších svätení vrátane exorcistátu pravdepodobne zaviedol jeho predchodca, pápež Fabián.[1]
Povinnosti exorcistov definujú už niektoré kánony zo zbierky kánonov Statuta Ecclesiae antiqua. Je z nich zachovaný napr. obrad svätenia, teda predanie knihy obsahujúcej formuly exorcizmu a modlitbu, ktorú sa počas toho biskup modlí[5] – tento obrad sa používal v podstate v nezmenenej podobe až do 20. storočia. Z týchto kánonov je ďalej zjavné, že hlavnou funkciou exorcistu bolo vykonávať krstný exorcizmus, denné exorcizmy nad katechumenmi a starať sa o posadnutých.[1]
V 5. storočí exorcistát vymizol, ale bol následne oživený v Galii. V 9. storočí bol pod spätným galským vplyvom v Ríme oživený a stal sa súčasťou prípravy na kňazstvo.[3][6]
Počas stredoveku sa mnohé funkcie klerikov s nižším svätením dostali pod kompetenciu klerikov s vyšším svätením, príp. kňazov, ako aj mnohé funkcie subdiakonov a diakonov prebrali kňazi. V dôsledku toho sa vykonávať exorcizmus, hoc aj krstný, stalo výlučnou kompetenciou kňazov. S vymiznutím katechumenátu a zriedkavejšími prípadmi posadnutosti stratil exorcistát praktický význam a stal sa iba jedným zo svätení, ktoré kandidáti na kňazstvo formálne absolvujú.[1]
Tridentský koncil sa pokúsil oživiť nižšie svätenia a napr. exorcistátu sa snažil prideliť úlohu starostlivosti o chorých – takáto predstava sa však do praxe nikdy nepremietla a exorcistát naďalej ostal formalitou.[3]
V roku 1965, počas Druhého vatikánskeho koncilu, sa Komisia pre uskutočňovanie Konštitúcie o posvätnej liturgii zaoberala otázkou nižších svätení a zhodla sa, že sa exorcistát sa má zrušiť pre absenciu konkrétnej relevantnej funkcie. Počas nasledujúcich rokov prišli návrhy ponechať exorcistát s dôrazom na službu chorým na tele i na duchu a pomoc chudobným a chorým. Až v roku 1970 však prišlo po dlhých diskusiách o tom, ktoré nižšie svätenia ponechať, definitívne rozhodnutie ponechať len dve nižšie svätenia, a to lektorát a akolytát.[6]
Nižšie svätenia nakoniec zreformoval pápež Pavol VI. svojím motu proprio Ministeria quaedam 15. augusta 1972, pričom ako jediné z nich zachoval akolytát a lektorát ako „služby“ (lat. ministeria), ktoré sa môžu udeľovať i laikom, pričom im pridelil úlohy, ktoré im prislúchajú dodnes. Exorcistát bol teda bez náhrady zrušený.[4]
V inštitútoch apoštolského života podliehajúcich bývalej komisii Ecclesia Dei, ktoré slávia liturgiu podľa predkoncilovej liturgie, sa exorcistát naďalej udeľuje spolu s ostatnými nižšími sväteniami. Toto právo potvrdil Benedikt XVI. v motu proprio Summorum Pontificum zo 7. júla 2007 a bližšie potvrdila komisia Ecclesia Dei inštukciou Universae Ecclesiae z 30. apríla 2011.[7]
Referencie
- ↑ a b c d e TONER, P.. Exorcist. In: Catholic Encyclopedia. New York : Robert Appleton Company, 1913. (angl.)
- ↑ Can. 949 In: Codex Iuris Canonici 1917 . IntraText CT, . Dostupné online. (lat.)
- ↑ a b c d e SCHNITZLER, Th.. Exorcistat. In: HÖFER, Josef; RAHNER, Karl. Lexikon für Theologie und Kirche. Freiburg : Herder, 1959. . Zv. 3, s. 1315 – 1316. (nem.)
- ↑ a b Pavol VI.. Motu proprio Ministeria quaedam . Vatikán: vatican.va, 1972-08-15, . Dostupné online. (lat.)
- ↑ LICHNER SJ, Miloš. Statuta Ecclesiae antiqua: Anonym(=Gennadius Masilliensis?): monografia. 1. vyd. Trnava : Dobrá kniha, 2020. 127 s. Dostupné online. ISBN 978-80-8191-260-3. S. 84.
- ↑ a b BUGNINI, Annibale. Die Liturgiereform, 1948-1975 (Zeugnis und Testament). Freiburg, Basel, Wien : Herder, 1988. 1014 s. ISBN 978-3-451-20727-3. Kapitola 43: Kirchliche Dienste, s. 759 – 784. (nem.)
- ↑ §29 – §31 In: ECCLESIA DEI. Instruction on the application of the Apostolic Letter Summorum Pontificum of His Holiness Benedict XVI given motu proprio . 2011-04-30, . Dostupné online.
Pozri aj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk