Monsignor

Monsignor^[1]^{[pozn 1]} alebo monsignore^[3] (skr. Mons. alebo staršie Msgr.^[4]) je čestný titul katolíckych cirkevných hodnostárov.^[5]^[6] Udeľuje ho Apoštolská stolica.

Nositeľmi sú (2003): pápežský protonotár, domáci prelát, pápežský komorník a generálny vikár.^[7]

Titul vyjadroval, že „osoba takto vyznamená patrí akoby k domácim priateľom pápežského dvora“.^[8]

Poznámky

↑ Etymológia: Z talianskeho monsignore, prevzaté z francúzskeho monseigneur – dosl. môj pán.^[2]

Referencie

↑ monsignor. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 5. dopl. a uprav. vyd. Martin : Matica slovenská, 2020. 960 s. ISBN 978-80-8128-261-4. S. 344.
↑ monsignor. In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7.
↑ monsignor. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 5. revid. a dopl. vyd. Bratislava – Prešov : Samo, 2008. 1184 s. ISBN 978-80-89123-07-0. S. 743.
↑ Мonsignore. In: Malý teologický lexikon. Ed. Mikuláš Višňovský. Bratislava : Cirkevné nakladateľstvo, 1977. 512 s. S. 303.
↑ Мonsignore. In: Stručný katolícky teologický slovník. Ed. Ján Ďurica. 1. vyd. Trnava : Dobrá kniha, 2015. 1034 s. ISBN 978-80-7141-991-4. S. 608.
↑ monsignore. In: VRAGAŠ, Štefan, a kol. Teologický a náboženský slovník. 1. vyd. Diel II. L – Ž. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2008. 439 s. ISBN 978-80-7162-734-0. S. 75.
↑ monsignore. In: VNUK, František. Príručný slovník kresťanstva. Bratislava : SMARAGD, 2003. 375 s. ISBN 80-89063-13-6. S. 194.
↑ monsignor. In: TRETERA, Jiří Rajmund; HORÁK, Záboj. Slovník církevního práva. Vyd. 1. Praha : Grada, 2011. 147 s. ISBN 978-80-247-3614-3. S. 84.

Externé odkazy

Pápež obmedzil používanie titulu monsignor

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[3] Etymológia: Z talianskeho monsignore, prevzaté z francúzskeho monseigneur – dosl. môj pán.^[2]

[KSSJ-1] signor. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 5. dopl. a uprav. vyd. Martin : Matica slovenská, 2020. 960 s. ISBN 978-80-8128-261-4. S. 344.

[SESS-2] signor. In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7.

[VSCS-4] signor. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 5. revid. a dopl. vyd. Bratislava – Prešov : Samo, 2008. 1184 s. ISBN 978-80-89123-07-0. S. 743.

[MTL-5] Мonsignore. In: Malý teologický lexikon. Ed. Mikuláš Višňovský. Bratislava : Cirkevné nakladateľstvo, 1977. 512 s. S. 303.

[SKTS-6] Мonsignore. In: Stručný katolícky teologický slovník. Ed. Ján Ďurica. 1. vyd. Trnava : Dobrá kniha, 2015. 1034 s. ISBN 978-80-7141-991-4. S. 608.

[TNS-7] signore. In: VRAGAŠ, Štefan, a kol. Teologický a náboženský slovník. 1. vyd. Diel II. L – Ž. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2008. 439 s. ISBN 978-80-7162-734-0. S. 75.

[PSK-8] signore. In: VNUK, František. Príručný slovník kresťanstva. Bratislava : SMARAGD, 2003. 375 s. ISBN 80-89063-13-6. S. 194.

[SCP-9] signor. In: TRETERA, Jiří Rajmund; HORÁK, Záboj. Slovník církevního práva. Vyd. 1. Praha : Grada, 2011. 147 s. ISBN 978-80-247-3614-3. S. 84.

[1]

[pozn 1]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[2]