Štefan Peciar
slovenský jazykovedec
Dielo
Polia pôsobnosti	fonetika, fonológia, lexikológia, lexikografia, pravopis
Významné práce	Slovník slovenského jazyka, Pravidlá slovenského pravopisu
Alma mater	Karlova univerzita v Prahe, Filozofická fakulta
Osobné informácie
Narodenie	15.10.191215. október 1912 Nedanovce, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	24. január 1989 (76 rokov) Bratislava, ČSSR
Biografický portál

Štefan Peciar (* 15. október 1912, Nedanovce – † 24. január 1989, Bratislava) bol slovenský jazykovedec. Venoval sa najmä fonetike a fonológii, lexikológii a lexikografii, preslávil sa hlavne jeho 6-zväzkovou prácou na Slovníku Slovenského jazyka, ktorý vznikol pod jeho vedením. Taktiež treba pripomenúť aj jeho práce v oblastiach štylistiky a kultúry slovenského jazyka. Ďalšie významné dielo vypracované pod jeho vedením z oblasti pravopisu boli aj Pravidlá slovenského pravopisu – od pôvodnej verzie z roku 1953 viedol aj ďalších 10 vydaní v rokoch 1954 – 1971. Na konci jeho kariéry sa taktiež venoval stavbe spisovnej slovenčiny a problematike jazykových vzťahov, najmä vzťahu češtiny a slovenčiny.^[1]

Životopis

Štefan Peciar sa narodil 15.októbra 1912 v Nedanovciach (vtedy okres Topoľčany, dnes okres Partizánske). Študoval v rokoch 1932 – 1937 na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe na odboroch slavistika, germanistika a fonetika. V roku 1938 získal titul PhDr. a v roku 1964 titul CSc. Vo svojich skorých rokoch pracovného života pôsobil ako pedagóg na viacerých školách v Prahe. V rokoch 1938 – 1939 pôsobil na gymnáziu v Prahe ako profesor, a ďalej v rokoch 1939 – 1940 na Obchodnej škole v Prahe. V roku 1941 sa stal riaditeľom redakcie vedeckých časopisov Slovenskej učenej spoločnosti v Bratislave až do roku 1943. V rokoch 1943 – 1947 bol vedeckým redaktorom Slovenskej akadémie vied a umení už od jej založenia,^[2] odkiaľ sa dostal do pozície vedúceho Prezídia Slovenskej akadémie vied a umení v Bratislave. V rokoch 1947 – 1949 pôsobil na Kráľovskej univerzite v Lunde ako lektor českého a slovenského jazyka. Od roku 1949 sa stal jedným z pracovníkov Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej Akadémie Vied, kde pôsobil ako vedecký pracovník, neskôr ako samostatný vedecký pracovník, vedúci vedecký pracovník a konzultant. V rokoch 1950 – 1965 sa stal riaditeľom ústavu a zároveň predsedom Pravopisnej komisie. Prvých 5 rokov riaditeľstva bol tiež predseda Ortoepickej komisie. V rokoch 1966 – 1974 sa stal členom Vedeckého kolégia jazykovedy SAV. V rokoch 1975 – 1982 sa stal členom Vedeckého kolégia SAV pre jazykovedu a vedy o literatúre a umení. Od roku 1971 bol predsedom Transliteračnej komisie pri Československom komitéte slavistov. Od roku 1973 bol predseda Lexikologicko-lexikografickej komisie pri Medzinárodnom komitéte slavistov a v rokoch 1976 – 1980 predseda Slovenskej jazykovednej spoločnosti.^[1]

K jazykovej ideológií bol Štefan Peciar známy tým, že sa značne prikláňal k podobnosti slovenského a českého jazyka, za čo bol často aj kritizovaný.^[3]

Pracovný život

Ocenenia

Tento zoznam nie je kompletný.

Referencie