A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Messier 15 | |
Pozorovacie dáta (Epocha 2000.0) | |
---|---|
Typ | guľová hviezdokopa |
Trieda | IV |
Rektascenzia | 21h 29m 58,3s |
Deklinácia | 12° 10′ 03″ |
Vzdialenosť | 39 000 ly |
Zdanlivá jasnosť (V) | 6,2 |
Súhvezdie | Pegas |
Fyzické charakteristiky | |
Hmotnosť | 450 000 Sĺnk |
Priemer | 200 ly |
Vek | 12.109 rokov |
Iné označenia | NGC 7078 |
Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie | |
Súradnice: 21h 29m 58s; 12° 10′ 03″
Messier 15 alebo M 15 alebo NGC 7078 je guľová hviezdokopa nachádzajúca sa v západnej časti súhvezdia Pegas. Je to jedna z najjasnejších guľových hviezdokôp na severnej oblohe. Po NGC 1851 ide o guľovú hviezdokopu s druhým najväčším plošným jasom a jednu z najhustejších hviezdokôp. Je to ale zároveň jedna z našich najvzdialenejších guľových hviezdokôp.
História pozorovaní
M15 objavil Giovanni Domenico Maraldi 7. septembra 1746, ktorý dokázal rozlíšiť aj jednotlivé hviezdy. Messier ju objavil 3. júna 1764 a opísal ju ako hmlovinu bez hviezd. Používal totiž slabší ďalekohľad. John Herschel a Heinrich Louis d’Arrest si všimli asymetrickosť objektu a druhý spomínaný astronóm poznamenal, že hviezdokopa je excentrická, pričom jej stred je posunutý mierne na východ.[1] V roku 1928 spozoroval Francis Gladheim Pease v M15 pomocou spektroskopie planetárnu hmlovinu. Bol to prvý nález planetárnej hmloviny vo hviezdokope.[2] V roku 1974 detegovali v M15 zdroj röntgenového žiarenia, čo viedlo k domnienke, že v jadre hviezdokopy je čierna diera.[3]
Charakteristika
M15 je od nás vzdialená približne 39 000 ly[1], vyskytujú sa však aj údaje s nižšími hodnotami (30 000).[3] Hviezdokopa leží v hale Galaxie, inklinácia dráhy je 40° a jeden obeh v prográdnom smere okolo centra Galaxie jej trvá približne 250 miliónov rokov.[4] Približuje sa k nám rýchlosťou 107 km/s.[5] Priemer objektu sa odhaduje na 200 svetelných rokov.[1] Aj v určení tejto hodnoty existujú odlišnosti.[4][2] Hmotnosť celej sústavy sa rovná hmotnosti 450 000 Sĺnk a jej vek sa odhaduje na 12 miliárd rokov. Spektrálny typ hviezdokopy je F3.
Objekty
Najjasnejšie hviezdy – červené obry – dosahujú magnitúdu 12,6, z čoho vyplýva, že sú 1 000-krát jasnejšie než naše Slnko. Hviezdokopa obsahuje približne milión hviezd a podľa posledných údajov[1] je z nich aspoň 180 premenných a 8 pulzarov, všetko pozostatkov po supernovách. Jedna z premenných hviezd je cefeida typu II. Pulzar PSR 1827+11C je súčasť neutrónovej dvojhviezdy. Vykazuje relativistické efekty. V roku 2001 boli vo hviezdokope objavené dva zdroje röntgenového žiarenia, pravdepodobne pôjde o dvojhviezdny systém s veľkou hmotnosťou.[6] V jadre guľovej hviezdokopy bola zistená veľká hustota hviezd – miliónkrát vyššia ako v okolí Slnka, čo spočiatku viedlo k domnienke, že v jadre sa musí nachádzať čierna diera s hmotnosťou aspoň 1 000 Sĺnk. Údaje z Hubblovho ďalekohľadu však túto teóriu nepotvrdili a predpokladá sa, že v tomto prípade ide o kolaps jadra[1] – proces, pri ktorom sa ťažšie hviezdy začnú sústreďovať vo veľmi úzkej oblasti centra hviezdokopy a ľahšie sú vytláčané na jej okraj. V Mliečnej ceste existuje ďalších 20 hviezdokôp so skolabovaným jadrom a 8 kandidátov.[2] Z ďalších meraní a výpočtov vyplynulo, že čiernu dieru nemožno definitívne vylúčiť.[7]
Vo hviezdokope bola spektroskopickou metódou objavená planetárna hmlovina PK 65-27.1 (známa aj ako Pease 1) skatalogizovaná v roku 1921 najprv ako hviezda 13,6 magnitúdy. Vo svojom strede obsahuje horúcu mladú hviezdu 15. magnitúdy s povrchovou teplotou 40 000 K a hmotnosťou 0,6 Slnka. Veľkosť hmloviny bola z meraní Hubblovho ďalekohľadu určená na 0,6 ly a jej vek na 4 200 rokov.[1]
Poloha
Hviezdokopa M15 sa najlepšie pozoruje na jeseň, kedy kulminuje vo večerných hodinách nad južným obzorom. Za veľmi priaznivých podmienok sa dá pozorovať aj voľným okom, avšak len bočným videním. Jej hviezdna veľkosť je 6,2. Nachádza sa pred papuľou koňa, zhruba na predĺženej spojnici hviezd Baham (θ Peg) a Enif (ε Peg), asi 4° severozápadne od druhej spomínanej. Zhruba 20 uhlových minút od jej východného okraja sa nachádza hviezda 6. veľkosti (HD 204862). Hmlovinu Pease 1 nájdeme v severovýchodnej časti hviezdokopy ako objekt približne 14. magnitúdy. Amatérskymi ďalekohľadmi je ju veľmi ťažké zbadať.[3] Dobre ju dokáže zobraziť až 35-centimetrový ďalekohľad.[1]
Galéria
Referencie
- ↑ a b c d e f g STOYAN, Ronald et al.: Atlas of the Messier Objects - Highlights of the Deep Sky. Cambridge University Press. 2008, s. 106-107. ISBN 978-0-521-89554-5.
- ↑ a b c Heslo M15. In: MURDIN, Paul: Encyclopedia of Astronomy and Astrophysics. Institute of Physics Publishing. 2001.
- ↑ a b c O’MEARA, Stephen James: Deep-sky companions: The Messier Objects. Cambridge University Press. 2001, s. 74. ISBN 0-521-55332-6.
- ↑ a b FINLAY, W. H.: Concise catalog of deep-sky objects : astrophysical information for 500 galaxies, clusters and nebulae. Springer. 2003, s. 14. ISBN 1-85233-691-9.
- ↑ FROMMERT, Hartmuth. Messier 15 . . Dostupné online.
- ↑ WHITE, Nicholas E., Angelini, Lorella The Discovery of a Second Luminous Low Mass X-ray Binary in the Globular Cluster M15 . . Dostupné online.
- ↑ GERSSEN, Joris, van der Marel, Roeland P. Hubble Space Telescope Evidence for an Intermediate-Mass Black Hole in the Globular Cluster M15 II. Kinematical Analysis and Dynamical Modeling . . Dostupné online.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Messier 15
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Činka (hmlovina)
Škorpióní chvost
Andromeda (galaxia)
Bodeho hmlovina
Cigara (galaxia)
De Mairanova hmlovina
Divá kačica (hviezdokopa)
Galaxia v Trojuholníku
Herkules (hviezdokopa)
Jasličky (hviezdokopa)
Južný veterník
Krabia hmlovina
Lagúna (hmlovina)
Malá činka
Messierov katalóg
Messierov objekt
Messier 10
Messier 100
Messier 105
Messier 106
Messier 107
Messier 108
Messier 109
Messier 110
Messier 12
Messier 14
Messier 15
Messier 18
Messier 19
Messier 2
Messier 21
Messier 22
Messier 23
Messier 24
Messier 25
Messier 26
Messier 28
Messier 3
Messier 30
Messier 32
Messier 34
Messier 35
Messier 36
Messier 37
Messier 38
Messier 39
Messier 4
Messier 41
Messier 46
Messier 47
Messier 48
Messier 49
Messier 5
Messier 50
Messier 52
Messier 53
Messier 54
Messier 55
Messier 56
Messier 58
Messier 59
Messier 60
Messier 61
Messier 62
Messier 65
Messier 66 (galaxia)
Messier 67
Messier 68
Messier 69
Messier 70
Messier 71
Messier 72
Messier 73
Messier 75
Messier 78
Messier 79
Messier 80
Messier 84
Messier 85
Messier 86
Messier 88
Messier 89
Messier 9
Messier 90
Messier 91
Messier 92
Messier 93
Messier 94
Messier 95
Messier 96 (galaxia)
Messier 98
Messier 99
Motýlia hviezdokopa
Omega (hmlovina)
Orión (hmlovina)
Orlia hmlovina
Plejády (hviezdokopa)
Prstencová hmlovina
Slnečnica (galaxia)
Sombrérová galaxia
Sovia hmlovina
Trifid (hmlovina)
Vírová galaxia
Veterník (galaxia)
Virgo A
Vreteno (galaxia)
WNC4
Zoznam Messierových objektov
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk