Prstencová hmlovina
Pozorovacie dáta (Epocha 2000.0)
Typ	planetárna hmlovina
Rektascenzia	18h 53m 35,1s
Deklinácia	33° 01′ 47″
Vzdialenosť	2 300 ly
Zdanlivá jasnosť (V)	8,8
Súhvezdie	Lýra
Fyzické charakteristiky
Priemer	0,75 ly
Vek	6000-20 000 rokov
Iné označenia	M57, NGC 6720
Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie
Astronomický portál

Súradnice: 18^h 53^m 35^s; 33° 01′ 47″

Prstencová hmlovina (tiež známa ako M57, Messierov objekt 57 alebo NGC 6720) je jedna z najznámejších planetárnych hmlovín. Leží v súhvezdí Lýra. Na oblohe sa nachádza asi v polovičnej uhlovej vzdialenosti medzi hviezdami beta Lyrae (Sheliak) a gama Lyrae (Sulafat).

Všeobecné informácie

Patrí medzi najznámejšie a najlepšie rozoznateľné príklady planetárnej hmloviny. Je vzdialená okolo 2 300 svetelných rokov od Zeme (alebo 0,7 kpc) a objavil ju Antoine Darquier de Pellepoix v roku 1779.

Je pomerne jasná (zhruba 9 magnitúd) a možno ju uvidieť aj v menšom ďalekohľade s priemerom objektívu 8 cm. Na rozoznanie tvaru prstenca však potrebujeme minimálne 15-centimetrový ďalekohľad. Z rozloženia prachových zhustnutí okolo žiariaceho prstenca usudzujeme, že hmlovina nemá tvar gule ale valca, do ktorého zo Zeme hľadíme priamo zhora. Jej jednoduchý vzhľad je teda spôsobený len perspektívou. Tento valcovitý oblak plynu vyvrhla umierajúca hviezda, ktorej skolabované jadro doteraz žiari v centre hmloviny ako biely trpaslík jasnosti 14 - 15 magnitúd. Neuvidíme ho však menším ako 30-centimetrovým ďalekohľadom.

Modrý horúci plyn v blízkosti centrálnej hviezdy ustupuje vo väčších vzdialenostiach chladnejšiemu zelenému ionizovanému kyslíku. Na samom okraji je najchladnejší červený vodík. Hmlovina sa rozpína rýchlosťou asi 19 km/s. Rozpínanie sa začalo asi pred 6 000 až 20 000 rokmi. Jej priemer je 0,75 svetelného roka. Tvarom podobná je aj Južná prstencová hmlovina, známa aj pod názvom Osmičková hmlovina.

Pozri aj

• Zoznam Messierových objektov

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prstencová hmlovina