Plejády
Pozorovacie dáta (Epocha 2000.0)
Typ	otvorená hviezdokopa
Rektascenzia	03h 47m 00s
Deklinácia	24° 07′ 00″
Vzdialenosť	približne 380 ly
Zdanlivá jasnosť (V)	1,5 mag.
Zdanlivé rozmery (V)	110´
Súhvezdie	Býk
Fyzické charakteristiky
Priemer	20 ly
Vek	80-100 mil. rokov
Zvláštne vlastnosti	pozorovateľná voľným okom
Iné označenia	NGC 1435, M45, Subaru, Sedem Sestier, Kuriatka
Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie
Astronomický portál

Súradnice: 03^h 47^m 00^s; 24° 07′ 00″

Plejády (iné názvy: NGC 1435, Kuriatka, Sedem sestier, M45, Subaru) sú otvorená hviezdokopa v súhvezdí Býk. Dnes v nej poznáme vyše tisíc hviezd, z ktorých asi 250 je do 17. mag. Hviezdokopa zaberá na oblohe 3 stupne a jej celková jasnosť je 1,4 mag. Hviezdokopa je zahalená do zvyšku mraku, z ktorého kedysi vznikla, má skutočný priemer 20 ly (light year - svetelný rok) a je od Slnka vzdialená 380 ly.

Nádherná, voľným okom bez problémov pozorovateľná otvorená hviezdokopa, patrí podľa záznamov k najstarším známym objektom na oblohe. V roku 1999 bol v blízkosti mesta Nebra objavený disk, na ktorom je možno najstaršie semirealistické zobrazenie nočnej oblohy. Je starý vyše 3600 rokov a zobrazuje kosák Mesiaca, Mesiac v splne, nepravidelne roztrúsené hviezdy a zhluk siedmich zlatých bodov, ktorý sa interpretuje ako obraz hviezdokopy Plejády. Aj keď autentickosť disku z Nebry nie je istá, môže byť dôkazom, že túto hviezdokopu poznali ľudia už v dobe bronzovej. V mnohých mytológiách boli Plejády samostatným a významným súhvezdím určujúcim chronologické cykly. Súčasťou Býka sa stali až neskôr, ale dodnes sa niekde stretneme s názorom, že ide o súhvezdie.

Mytologický pôvod

Vznik Plejád vysvetľuje niekoľko rôznych legiend, pričom podobne ako v prípade Hyád nemá ich pôvod nič spoločné s obrazcom Býka. Podľa gréckej báje to bolo sedem sestier: Maia, Meropé, Élektra, Taygeté (Taygeta), Alkyoné, Kelaino (Celaeno) a Steropé (Asterope). V mýtoch z nich mali významnejšiu úlohu najmä prvé tri. Maia sa stala manželkou boha Herma, Merope manželkou korintského kráľa Sizyfa a Elektra matkou kráľa Dardana, praotca zakladateľa Tróje Ila. Keď sa ich sestry Hyády usúžili zármutkom nad smrťou brata Hyanta, od žiaľu si vzali život aj Plejády. V inej verzii si vzali život zo smútku nad osudom svojho otca Atlanta, ktorý sa premenil na kamenný vrch pri pohľade na hlavu Medúzy zabitej Perzeom. Najvyšší boh Zeus ich potom preniesol na nebo a premenil na hviezdokopu. Ďalšia verzia zase hovorí, že Plejády premenené na holubice umiestnil Zeus na oblohu preto, lebo ich dlho prenasledoval lovec Orión. On ich však neprestal prenasledovať ani na oblohe. Každá z voľných okom viditeľných hviezd Plejád nesie meno jednej zo sestier. Merope je z nich najslabšia, pretože sa hanbí, že sa vydala iba za smrteľníka. Podľa inej verzie sa hanbí za osud svojho manžela, ktorý musí ako trest za urážku bohov navždy kotúľať kameň na vysoký vrch. V skutočnosti je však zo sestier najslabšia Asterope. Elektra si údajne po páde Tróje rozpustila zo zármutku vlasy a blúdi po nebi ako kométa. Keďže voľným okom možno v tejto hviezdokope vidieť až 9 hviezd, astronómovia pridali k siedmim sestrám aj ich rodičov: Titana Atlanta a okeanidu Pleioné.

Podľa inej legendy naši predkovia vysvetľovali vznik Plejád takto: Jedného dňa išiel Ježiš Kristus okolo pekárne, ktorá voňala čerstvo upečeným chlebom. Poslal preto jedného zo svojich učeníkov, aby chlieb vyprosil. Lakomý pekár však učňa vyhnal, ale pekárka Kristovi potajomky priniesla čerstvý chlieb. Preto sa dostala so svojimi šiestimi dcérami na oblohu ako „sedemhviezdie“. Podľa amerických Indiánov boli zase Plejády sestrami, ktoré pri prechádzke stratili cestu domov a zostali uväznené medzi hviezdami.

Pôvod názvu Plejády sa vysvetľuje aj jeho odvodenina od gréckeho „pleó“, čo znamená plávam, plavím sa. Ich prechod na dennú oblohu vtedy v polovici mája, označoval priaznivý čas na moreplavbu. Naopak, keď koncom októbra prešla hviezdokopa na nočnú oblohu, plavba sa stala pre búrky nebezpečnou. „Pleiades“ zase znamená v gréčtine holubice, ktoré skupina svojím zoskupením pripomína.

Pozorovanie

Plejády je vhodné pozorovať triédrom alebo poľným ďalekohľadom s dobrou svetelnosťou. Triédrom sa dajú rozlíšiť hviezdy Altas a Pleione, ktoré sú k sebe dosť blízko. Vizuálny dojem vo väčších teleskopoch nie je až taký pôsobivý, lebo kvôli malému zornému poľu sa zobrazí iba časť otvorenej hviezdokopy. Plejády sú blízko ekliptiky, takže často dochádza k ich zákrytu Mesiacom. Pre triéder alebo malý ďalekohľad je ich zákryt zaujímavý pohľad.

Pozorovanie voľným okom

Voľným okom možno bežne v Plejádach uvidieť 6-7 hviezd. Dobrý zrak ich uvidí 9, výborný zrak v kombinácii s ideálnymi pozorovacími podmienkami ich rozlíši až 12. Skutočný počet hviezd v hviezdokope sa udáva veľmi rôzne, v rozsahu od 120 do vyše 1000. Z toho 250 má vyššiu jasnosť ako 17. magnitúda. Najjasnejšia z nich je 57 Alcyone s jasnosťou 2,9 magnitúd. Nasleduje 27 Atlas (3,6 mag.), 17 Electra (3,7 mag.), 20 Maia (3,9 mag.), 23 Merope (4,2 mag.), 19 Taygeta alebo Taygette (4,3 mag.) a 19 Pleione (5,0 mag.). Niektorí ľudia voľným okom rozlíšia aj 13 Celaeno (5,4 mag.) a 21-22 Asterope (5,6 + 6,4 mag.). Spolu dávajú jasnosť celej hviezdokopy 1,5 magnitúd, čiže je to najjasnejší objekt Messierovho katalógu a druhá najjasnejšia hviezdokopa na našej oblohe (hneď po Hyádach).

Charakteristika hviezdokopy

Deväť najjasnejších hviezd je rozložených v priestore s priemerom 7 svetelných rokov, priemer celej hviezdokopy je asi 20 svetelných rokov. Uhlový priemer hviezdokopy na oblohe je 3°. Plejády sú pohybovou hviezdokopou, ale ich pohyb nie je až taký výrazný, ako pohyb Hyád. Ako každá otvorená hviezdokopa aj ony časom zaniknú - po asi 250 miliónoch rokov sa rozpadnú na jednotlivé hviezdy. Ich vzdialenosť od nás je okolo 380 ly, sú teda o viac než 200 svetelných rokov ďalej než Hyády. Plejády sú veľmi mladá otvorená hviezdokopa. Vznikli asi pred 80 až 100 miliónmi rokov.

Zloženie

Jej najjasnejšie hviezdy sú modrobieli žeraví nadobri, častý je spektrálny typ B. Červení obri sa tu na rozdiel od Hyád nevyskytujú, všetky hviezdy hviezdokopy patria do hlavnej postupnosti vývojového diagramu. Hviezdy zahaľujú oblaky medzihviezdnej hmoty, ktorá je pozostatkom látky, z ktorej vznikali. Vďaka odrazenému svetlu hviezd od prachových častíc ju môžeme vidieť ako modrú reflexnú hmlovinu zvlášť na snímkach s dlhou expozíciou. Vo vzdialenosti 1´ severne od Plejád je útržok materskej hmloviny IC 353 bez hviezdy. Podľa iných zdrojov medzihviezdna hmota pozorovaná v Plejádach so vznikom hviezdokopy nesúvisí, ale ide len o hmotu, ktorá sa náhodou stretla s hviezdokopou. Pohybuje sa voči Plejádam rýchlosťou 40 000 km za hodinu, časom cez ňu prejde a bude putovať ďalej vesmírom, kde sa opäť stane tmavou a neviditeľnou.

Infračervené pozorovania Plejád odhalili množstvo objektov s tzv. podhviezdnou hmotnosťou, čiže hnedých trpaslíkov. V spektrách týchto objektov s hmotnosťou 50-70 hmotností Jupitera (napr. PPI 15, Teide 1 a Calar 3) bolo nájdené lítium, čo je pre hnedých trpaslíkov typické. Podrobný prieskum najslabších hviezd v Plejádach ukázal, že počet hnedých trpaslíkov je porovnateľný s celkovým počtom hviezd v tejto hviezdokope. PPI 15 je dvojnásobný hnedý trpaslík, ktorého zložky obehnú ťažisko len za 6 dní. Röntgenové observatórium Chandra objavilo, že niektoré z Plejád sú intenzívnymi röntgenovými zdrojmi. Vo viditeľnom spektre sú však tieto röntgenové hviezdy pomerne slabé. Zdrojom röntgenového žiarenia sú rozsiahle žeravé koróny, vrchné a veľmi horúce časti atmosféry hviezd. Asi 600 hviezd občas exploduje.

• Alcyone má aj arabský názov Nair el Thoreja, „blízka Plejád“. U nás sa v minulosti nazývala Kvočka. Mýtická Alcyone bola milenkou boha Poseidóna (Neptúna). Vo svojom bezprostrednom susedstve má tri slabšie hviezdy, preto sa dá považovať za štvorhviezdu. Spoločníci k nej fyzicky patria a obiehajú hlavnú zložku vo vzdialenosti niekoľkých miliónov kilometrov.
• Atlas má vo vzdialenosti 0,6“ sprievodcu, spektroskopickú dvojhviezdu ôsmej magnitúdy.
• Merope, nazývaná aj „smrteľná“ (ostatné Plejády sú nesmrteľné) je modrobiely obor. Merope je obklopená zvyškami materskej hmloviny s označením IC 349 (Barnardova hmlovina Merope). Počas posledných 100 000 rokov sa časť mračna posunula tak blízko k hviezde, na 3 500-násobok vzdialenosti Zem-Slnko, že tlak hviezdneho vetra výrazne vytláča prach z reflexnej hmloviny. Hmlovina sa za dlhý čas vplyvom hviezdneho žiarenia úplne rozpadne.
• Pleione je tiež obklopená obálkou, ktorá bola prvýkrát pozorovaná v roku 1938. Maximum dosiahla v roku 1945 a v roku 1954 už bola pozorovateľná len ťažko. Ďalšia obálka sa začala tvoriť v roku 1972. V dôsledku rýchlej rotácie je to nestabilná hviezda.

Pozri aj

• Zoznam Messierových objektov
• Zoznam NGC objektov
• Zoznam IC objektov

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Plejády (hviezdokopa)

Externé odkazy

• Starověké Plejády jako nebeské sedmero (po česky)
• Stars:ALCYONE (Eta Tauri) (po anglicky)