A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
John Cowdery Kendrew | |
anglický biochemik a kryštalograf | |
Narodenie | 24. marec 1917 Oxford, Anglicko, Spojené kráľovstvo |
---|---|
Úmrtie | 23. august 1997 (80 rokov) Cambridge, Anglicko, Spojené kráľovstvo |
Alma mater | University of Cambridge |
Odkazy | |
Commons | John Kendrew |
Sir John Cowdery Kendrew (* 24. marec 1917 – † 23. august 1997) bol anglický biochemik a kryštalograf, nositeľ Nobelovej ceny za chémiu spoločne s Maxom Perutzom, ich skupina v Cavendishovom laboratóriu v Cambridge ako prvá zistila štruktúru niektorých proteínov.
Životopis
Narodil sa v Oxforde ako syn Wilforda George Kendrewa, ktorý prednášal klimatológiu na tamojšej univerzite, a Evelyn May Graham Sandburgovej, historičky umenia. Po prípravke na Dragon School v Oxforde študoval na Clifton College v Bristole v rokoch 1930 – 1936. Pokračoval na Trinity College v Cambridge v roku 1936, kde promoval v odbore chémia v roku 1939. Prvé mesiace druhej svetovej vojny strávil výskumom reakčnej kinetiky a potom sa stal členom Air Ministry Research Establishment, kde pracoval na výskume radaru. V roku 1940 bol zamestnaný operačným výskumom na veliteľstve Royal Air Force a dostal čestnú hodnosť podplukovníka letectva. Počas ďalších rokov vojny sa začal čoraz viac zaujímať o biochemické problémy a rozhodol sa pracovať na štruktúre proteínov.
Kryštalografia
V roku 1945 začal spolupracovať s Dr. Maxom Perutzom v Cavendishovom laboratóriu v Cambridge. Podľa návrhu fyziológa Josepha Barcrofta začal pracovať na porovnávacej štúdii kryštalografie proteínov dospelého človeka a fetálneho hemoglobínu oviec.
V roku 1947 sa stal členom Fellow of Peterhouse a Medical Research Council (MRC) odsúhlasila vytvorenie výskumného oddelenia pre štúdium molekulárnej štruktúry biologických systémov na pokyn sira Lawrence Bragga. V roku 1954 sa stal profesorom Davy-Faradayových laboratórií pri Royal Institution v Londýne.
Kryštálová štruktúra myoglobínu
V roku 1962 získal spolu s Maxom Perutzom Nobelovu cenu za chémiu za určenie prvých štruktúr atómov proteínov za použitia röntgenovej kryštalografie. Pracovali v miestach, kde sa teraz nachádzajú MRC laboratória molekulárnej biológie v Cambridge. Kendrew určil štruktúru proteínu myoglobínu, ktorý viaže kyslík v svalových bunkách.
V roku 1947 MRC súhlasila s vytvorením výskumného oddelenia pre štúdium molekulárnych štruktúr biologických systémov. Pôvodná štúdia prebiehala na štruktúre hemoglobínu u oviec, ale s postupom práce a len čo boli k dispozície dosiahnuteľné zdroje, začal sa Kendrew venovať štúdiu myoglobínu, ktorého molekula dosahuje len štvrtinu veľkosti molekuly hemoglobínu. Počiatočným zdrojom materiálu bolo konské srdce, ale takto získané kryštály boli príliš malé pre rtg analýzu. Uvedomil si, že lepšie vyhliadky by mohlo ponúkať tkanivo zachovávajúce kyslík u cicavcov, ktorí sa potápajú pod vodu a náhodou sa mu podarilo získať veľkú časť veľrybieho mäsa z Peru. Veľrybí myoglobín mu poskytol veľké kryštály s čistými röntgenovými difrakčnými obrazcami. Avšak stále zostával problém neprekonaný, až v roku 1953 Max Perutz objavil, že problematická fáza analýzy difrakčných obrazcov by mohla byť vyriešená viacnásobným izomorfným nahradením – porovnaním zákonitostí z niekoľkých kryštálov; jedného z natívneho proteínu, a ďalšieho, ktorý by bol naložený v roztoku ťažkých kovov a mal ióny kovov dosadené na rôznych, presne stanovených pozíciách. Potom bola v roku 1957 získaná mapa elektrónov s hustotou rozlíšenia 6 angströmov (0,6 nanometra) a do roku 1959 mohol byť vytvorený atómový model o rozlíšení 2 angströmov (0,2 nm).
Neskoršie kariéra
V roku 1963 sa stal jedným zo zakladateľov European Molecular Biology Organization a tiež bol po mnoho rokov šéfredaktorom časopisu Journal of Molecular Biology. Stal sa členom American Society of Biological Chemists, v roku 1967 čestným členom Medzinárodnej akadémie vied. V roku 1974 sa mu podarilo presvedčiť vlády, aby založili European Molecular Biology Laboratory v Heidelbergu a stal sa ich prvým riaditeľom. Od roku 1974 do roku 1979 bol kurátorom Britského múzea, od roku 1974 do roku 1988 bol postupne generálnym tajomníkom, potom viceprezidentom a nakoniec prezidentom International Council of Scientific Unions.
Po jeho odchode do dôchodku z European Molecular Biology Laboratory sa stal prezidentom St. John's College na univerzite v Oxforde a tento post zastával od roku 1981 do roku 1987. Jeho záznam v zozname who'se Who obsahuje desiatky ďalších dôležitých národných a medzinárodných výborov, ktorých bol buď členom alebo im predsedal.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému John Kendrew
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku John Kendrew na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Aaron Klug
Ada Jonathová
Adolf Butenandt
Adolf Otto Reinhold Windaus
Adolf von Baeyer
Ahmed Hassan Zewail
Akira Jošino
Akira Suzuki
Alan Jay Heeger
Alan MacDiarmid
Alexander R. Todd
Alfred Werner
Archer John Porter Martin
Arieh Warshel
Arne Tiselius
Arthur Harden
Artturi Ilmari Virtanen
Avram Herško
Aziz Sancar
Brian Kobilka
Carl Bosch
Carolyn Bertozziová
Christian Boehmer Anfinsen
Cyril Norman Hinshelwood
Daniel Šechtman
Derek Harold Richard Barton
Dorothy Mary Hodgkinová
Dudley Robert Herschbach
Eduard Buchner
Edwin McMillan
Ei-iči Negiši
Emmanuelle Charpentierová
Eric Betzig
Ernest Rutherford
Ernst Otto Fischer
Ferdinand Frederick Henri Moissan
Frédéric Joliot-Curie
François Auguste Victor Grignard
Frances Arnoldová
Francis William Aston
Frank Sherwood Rowland
Frederick Sanger
Frederick Soddy
Friedrich Karl Rudolph Bergius
Friedrich Wilhelm Ostwald
Fritz Haber
Fritz Pregl
Geoffrey Wilkinson
George Andrew Olah
George Porter
Georg Wittig
Gerhard Ertl
Gerhard Herzberg
Giulio Natta
Glenn Theodore Seaborg
György Hevesy
Hans Fischer
Harold Kroto
Harold Urey
Hartmut Michel
Heinrich Otto Wieland
Henry Taube
Herbert Aaron Hauptman
Herbert Charles Brown
Hermann Emil Fischer
Hermann Staudinger
Hideki Širakawa
Ilya Prigogine
Irène Joliotová-Curieová
Irène Joliotová-Curiová
Irving Langmuir
Irwin Rose
Jacobus Henricus van ’t Hoff
James Batcheller Sumner
Jaroslav Heyrovský
Jean-Marie Lehn
Jennifer Doudnová
Jens Christian Skou
Jerome Karle
John Anthony Pople
John Bennett Fenn
John Charles Polanyi
John Ernest Walker
John Howard Northrop
John Kendrew
John Warcup Cornforth
Kóiči Tanaka
Karl Barry Sharpless
Karl Waldemar Ziegler
Kary Mullis
Keniči Fukui
Kurt Alder
Kurt Wüthrich
Lars Onsager
Leopold Ružička
Linus Carl Pauling
Luis Federico Leloir
Manfred Eigen
Maria Curieová-Skłodowská
Marie Curiová
Mario J. Molina
Martin Chalfie
Martin Karplus
Max Perutz
Melvin Calvin
Michael Levitt
Michael Smith (chemik)
Nikolaj Nikolajevič Semionov
Odd Hassel
Osamu Šimomura
Otto Hahn
Otto Paul Herrmann Diels
Otto Wallach
Paul Delos Boyer
Paul John Flory
Paul Josef Crutzen
Paul Karrer
Paul Modrich
Paul Sabatier
Peter Agre
Peter Dennis Mitchell
Petrus Josephus Wilhelmus Debye
Richard Adolf Zsigmondy
Richard Heck
Richard Kuhn
Richard Laurence Millington Synge
Richard Martin Willstätter
Richard Royce Schrock
Richard Smalley
Rjódži Nojori
Robert Burns Woodward
Robert Curl
Robert Howard Grubbs
Robert Huber
Robert Lefkowitz
Robert Mulliken
Robert Robinson
Roderick MacKinnon
Roger David Kornberg
Roger Tsien
Ronald George Wreyford Norrish
Rudolph Arthur Marcus
Sidney Altman
Stanford Moore
Stefan Hell
Svante August Arrhenius
Theodore William Richards
Theodor Svedberg
Thomas Arthur Steitz
Thomas Robert Cech
Tomas Lindahl
Venkatraman Ramakrishnan
Vincent du Vigneaud
Vladimir Prelog
Walter Gilbert
Walter Kohn
Walter Norman Haworth
Walther Hermann Nernst
Wendell Meredith Stanley
Willard Libby
William E. Moerner
William Giauque
William Howard Stein
William Lipscomb
William Ramsay
William Standish Knowles
Yves Chauvin
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk