A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9






Biológia (grec. bios, βιος – život; logos, λογος – veda) je náuka o živote. Toto všeobecné vyjadrenie zahŕňa viaceré skutočnosti:
- V užšom zmysle je biológia veda o živých organizmoch, takých, ako ich poznáme na planéte Zem. Ale určenie presnej hranice medzi živou a neživou prírodou je niekedy problematické (v prípade vírusov, viroidov a priónov). Preto presné vymedzenie predmetu biológie nie je jednoznačné.
- V širšom zmysle slova je biológia skupinou disciplín, klasických aj moderných, ktoré sa zaoberajú štruktúrou, funkciou a úrovňou organizácie (molekulárna, bunková, orgánová…) živých organizmov. Venuje sa aj vývojovým zmenám druhov – evolúcia. Na úrovni vzájomných vzťahov organizmov a ich vzťahov so životným prostredím študujú živú prírodu etológia a ekológia.
- Zaoberá sa tiež praktickým využitím živej prírody človekom (aplikácia poznatkov v poľnohospodárstve, medicíne, farmakológii a pod.).
Dejiny biológie
Biológiu ako vedu definovali nezávisle Gottfried Reinhold Treviranus (Biologie oder Philosophie der lebenden Natur, 1802) a Jean-Baptiste Pierre Antoine de Monet, rytier z Lamarcku (Hydrogéologie, 1802), ktorý ju uviedol takto:
- „Všetko, čo vo všeobecnosti patrí medzi rastliny a živočíchy, ako aj všetky schopnosti vlastné každej z týchto bytostí bez výnimky, tvoria jedinečný a rozsiahly objekt samostatnej vedy, ktorá zatiaľ nebola založená, nemá ešte názov a ktorú ja pomenujem biológia.”
Zavedenie samotného slova biológia sa niekedy spája s menom Karl Friedrich Burdacha a rokom 1800, ale objavuje sa už v názve tretieho zväzku Philosophiae naturalis sive physicae dogmaticae: Geologia, biologia, phytologia generalis et dendrologia, publikovanom v roku 1766 Michael Christoph Hanovom.
Hlavné disciplíny
Vzhľadom na rozsiahly predmet záujmu biológie je nutné rozčleniť ju do jednotlivých disciplín. Organizmy môžeme pozorovať z rôznych hľadísk (času, miesta, morfológie) a triedenie je do značnej miery nejednotné.
Rozdelenie podľa typu organizmov
- Zoológia - štúdium živočíchov
- Botanika - štúdium rastlín
- Mikrobiológia - štúdium mikroorganizmov
Rozdelenie podľa úrovne organizácie živej hmoty
Úroveň štúdia | Príklad objektov | Disciplíny |
---|---|---|
molekulárna | biomolekuly: bielkoviny, DNA | organická chémia, biochémia, molekulárna biológia |
mikroskopická | stavba bunky (organely) | cytológia |
jednobunkové organizmy | mikrobiológia | |
orgány, tkanivá | fyziológia, histológia | |
makroskopická | organizmy, jednotlivci | anatómia, etológia |
populačná | kolónie, populácie, metapopulácie | biológia populácií, genetika populácií |
druhová | druh | fylogeografia |
naddruhová | skupiny druhov, ekosystémy | fylogénia, ekológia |
Medzi ďalšie disciplíny spojené s biológiou patrí genetika, náuka o dedičnosti. Jedným z kľúčových pojmov biológie je princíp evolúcie. Vývojom organizmov sa zaoberá fylogénia, paleontológia študuje fosílne organizmy za účelom objasnenia ich evolúcie. Všetky biologické disciplíny sa opierajú o taxonómiu (systematiku), ktorej objektom záujmu je pomenúvanie a klasifikácia živých organizmov.
Vybrané biologické a hraničné disciplíny
Algológia – Anatómia – Antropológia – Aplikovaná biológia – Astrobiológia – Bakteriológia – Behaviorálna biológia – Biofyzika – Biogeografia – Biochémia – Bioinformatika – Bionika – Biotechnológia – Botanika – Cytológia – Ekológia – Envirobiológia – Entomológia – Epidemiológia – Etológia – Evolučná biológia (s Ontogenézou a Fylogenézou) – Farmakobiológia – Fyziológia – Genetika a Epigenetika – Geobotanika – Histológia – Chronobiológia – Imunológia – Kryptobiológia – Lichenológia – Medicína – Mikrobiológia – Molekulárna biológia – Morfológia – Mykológia – Neurobiológia – Oológia – Paleontológia (s paleobotanikou a paleozoológiou) – Parazitológia – Protozoológia – Sociobiológia – teoretická taxonómia – Teoretická biológia – Virológia – Zoológia
Základné delenie organizmov
Jedno z častých delení v minulosti bolo delenie živých organizmov do piatich ríš:
- Monera – prokaryotické organizmy,
- Protista – jednobunkové eukaryotické organizmy žijúce samostatne alebo v kolóniách,
- huby
- rastliny
- živočíchy
Dnes je tento systém väčšinou nahradený novým delením na domény a ríše, zohľadňujúcim charakter bunkového jadra (prokaryotické a eukaryotické), bunkových membrán a bunkovej steny:
- Archaea – skupina prokaryotických organizmov, ktoré sa niektorými vlastnosťami podobajú baktériám, inými eukaryotickým organizmom
- eubaktérie – ostatné prokaryotické organizmy
- eukaryoty – jednobunkové alebo mnohobunkové eukaryotické organizmy
Existuje ale aj veľa iných delení.
Iné projekty
Externé odkazy
- DMOZ(po anglicky)
Prírodné vedy |
---|
Astronómia • Biológia • Ekológia • Chémia • Geografia • Fyzika • Matematika • Vedy o Zemi |
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Astrobiológia
Biochémia
Bioetika
Biofyzika
Biogeografia
Biológia podľa štátu
Biológovia
Biologická literatúra
Biologická terminológia
Biologické teórie
Biologické výhonky
Biologické zoznamy
Biologický odpad
Biomasa
Biomatematika
Ľudský jedinec
Živá bytosť
Živá fosília
Živá hmota
Živina
Život
Životný cyklus
Abiotickosť
Abnormita
Abortácia
Abortovaný orgán
Abysál
Abysofóbny
Abysofilný
Abysopelagiál
Acidofília
Actio immanens
Aerób
Analógia (biológia)
Anorganizmus
Apetitus
Asimilácia (biológia)
Astrobiológia
Atavizmus
Bentos
Binomická nomenklatúra
Biocenológia
Biodiverzita
Bioelektrina
Biofília
Biogénia
Biogénny
Biogenealógia
Biogenetický
Biogenetický zákon
Biokulturológia
Biológia
Biologická antropológia
Biologická evolúcia
Biologický pohyb
Biomolekula
Bionómia
Biotechnológia
Boj o život
Chemická evolúcia
Chemosyntéza
Choanocyt
Cytológia
Cytosól
Disimilácia (biológia)
Druh (taxonómia)
Embryológia
Endemit
Epigenéza (biológia)
Evolučná teória (veda)
Exoskelet
Fenológia
Fotobiologický jav
Fotoperiodizmus
Fylogenéza
Geneticky modifikovaný organizmus
Genetika
Histológia
Hlava (anatómia)
Hlboko-širkomorský
Homológia (biológia)
Hypertrofia
Hypotéza zriedkavej Zeme
Invázny druh
Jednobunkový organizmus
Kmeň (taxonómia)
Kognitívna biológia
Konchológia
Kopulácia (párenie)
Kutikula
Mäsožravosť
Masa (prírodoveda)
Matka (biológia)
Mnohobunkový organizmus
Morfológia (biológia)
Morfologické vedy
Napodobovanie
Nekrofágia (biológia)
Organogenéza (embryogenéza)
Pach (vnem v biológii)
Patogén
Patológia
Pigment (biológia)
Podtvar
Pohlavný styk
Polygenéza
Populácia (biológia)
Populácia (ekológia)
Portál:Biológia
Potreba (biológia)
Premenlivosť (biológia)
Priebežná rovnováha
Probiont
Protozoológia
Rad (taxonómia)
Rast (biológia)
Rodič
Rod (taxonómia)
Rudiment
Saprofytizmus
Sexuálny dimorfizmus
Siláž
Somatotyp
Spánok
Stres (biológia)
Symbióza
Systém živých organizmov
Systém lovec-korisť
Taxonómia (biológia)
Teoretická biológia
Trávenie (biológia)
Transkripčný faktor
Trieda (taxonómia)
Trifid (botanika)
Turgor
Uhlíková metóda C14
Vývin (rast)
Všeobecná biológia
Vajce
Vdych
Vitamín
Vodný potenciál
Vzájomné vzťahy medzi organizmami
Západonílsky vírus
Zdravie
Zinkový prst
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.